„oni ma obesia.“ Takúto vetu podľa zdroja magazínu The Economist vyslovil ruský prezident Vladimir Putin pred niekoľkými svojimi blízkymi spolupracovníkmi. Výrok vraj zaznel v istom momente vojny na Ukrajine a ukrajinský portál Glavcom ho dáva do súvislosti s úvahami o tom, čo môže ovplyvňovať ďalšie rozhodovanie šéfa Kremľa.
Podľa interpretácie portálu nejde iba o geopolitiku, ale aj o prežitie režimu. The Economist, Bloomberg a ďalšie médiá podľa Glavcomu koncom augusta s odvolaním sa na zdroje blízke Kremľu opisovali situáciu, podľa ktorej Putin dospel k záveru, že možnosti rokovaní sa vyčerpali a prikláňa sa k eskalácii.
Do tejto atmosféry zapadla aj neohlásená návšteva riaditeľa americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) Johna Ratcliffa v Moskve. Americký vojenský transportný Boeing C-17 s ním na palube pristál 25. augusta na moskovskom letisku Vnukovo.
Let pritom nebol pred verejnosťou utajený a bolo ho možné sledovať prostredníctvom verejne dostupných služieb, ako je Flightradar24. Podľa analytikov citovaných v materiáli mohlo použitie veľkého vojenského lietadla namiesto utajeného spôsobu dopravy a jeho otvorene sledovateľný let predstavovať zámerný signál Washingtonu.
Kremeľ sa obmedzil na vyjadrenie hovorcu Dmitrija Peskova o „kontaktoch medzi spravodajskými službami“. Americký prezident Donald Trump označil cestu za „polorutinnú“.
Glavcom však upozornil na paralelu s obdobím tesne pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu. Išlo podľa neho iba o štvrtú návštevu šéfa CIA v ruskom hlavnom meste za posledné desaťročie. Predchádzajúca sa uskutočnila v novembri 2021, keď vtedajší riaditeľ CIA William Burns priniesol Putinovi varovanie pred následkami invázie na Ukrajinu. O tri mesiace neskôr ruské vojská zaútočili.
Podľa informácií, ktoré Glavcom pripisuje médiám Politico a The Wall Street Journal, bolo jednou z hlavných úloh Ratcliffovej cesty varovať Moskvu pred prípadnými eskalačnými krokmi voči pobaltským krajinám Estónsku, Lotyšsku a Litve.
Zdroje CNN podľa materiálu zároveň tvrdia, že americké spravodajské služby hodnotia pozíciu Ruska vo vojne proti Ukrajine ako postupne slabnúcu. Práve táto slabosť by podľa tejto interpretácie mohla Kremeľ podnietiť k akcii voči NATO, ktorej cieľom by nebolo nevyhnutne obsadenie územia, ale zvýšenie ceny západnej podpory Ukrajiny a vytvorenie tlaku na dohodu výhodnejšiu pre Moskvu. Ratcliffe otvoril aj otázku vojenskej a ekonomickej podpory zo strany Iránu.
Pobaltské krajiny reagovali zdržanlivo. Estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna zdôraznil, že hodnotenie hrozby pre jeho krajinu sa nezmenilo, Moskva však podľa neho nesmie dostať priestor na nesprávny odhad. Lotyšská ministerka zahraničných vecí Baiba Bražeová podobne uviedla, že priama vojenská hrozba neexistuje, zároveň však nie je dôvod na sebauspokojenie.
Ďalšou možnosťou je pokračovanie a zosilnenie vojny proti Ukrajine. Podľa odhadov ukrajinskej rozviedky citovaných v materiáli plánuje Moskva tento rok zapojiť približne 300-tisíc ľudí a podobný počet aj v nasledujúcom roku.
Novú mobilizáciu pritom podľa Glavcomu nemusí formálne vyhlasovať. Mobilizačný výnos z jesene 2022 nebol zrušený a nábor pokračuje prostredníctvom kontraktov, regionálnych náborových kampaní a nátlaku.
Práve v tomto kontexte získava údajný Putinov výrok väčšiu váhu. „Oni ma obesia,“ povedal podľa zdroja niekoľkým svojim spolupracovníkom. Glavcom z tejto vety vyvodzuje, že ďalšie rozhodovanie Kremľa môže ovplyvňovať aj Putinovo presvedčenie, že neúspech vo vojne by mohol ohroziť samotné prežitie jeho režimu.