český minister zahraničných vecí Petr Macinka odmietol vysvetlenie ruskej veľvyslankyne v ČR Anny Ponomariovovej k incidentom v Nemecku, ktorá ich označila za provokácie slúžiace iným záujmom. Informoval ju, že Česko v reakcii na sprísnenie podmienok pre českých diplomatov v Moskve zavedie recipročné opatrenia. Podrobnosti o predvolaní veľvyslankyne TASR poskytol David Justián z komunikačného odboru českého ministerstva zahraničných vecí.
Macinka podľa Justiána odsúdil incidenty, ktoré sa v ostatnom čase stali v krajinách EÚ vrátane prípadu na letisku v Lipsku a vyjadril plnú solidaritu Nemecku. „Na základe presvedčivých informácií poskytnutých ako nemeckou stranou, tak aj na základe vlastných zistení dvoch českých tajných služieb minister odmietol vysvetlenie veľvyslankyne, ktorá tieto incidenty označila za provokácie slúžiace iným záujmom,“ uviedol Justián.
Dodal, že minister počas schôdzky s Ponomariovovou apeloval na deeskaláciu situácie a vyzval, aby Rusko iniciatívne prišlo s návrhmi, ktoré povedú k mieru.
„Minister súčasne informoval veľvyslankyňu Ruskej federácie, že aj v reakcii na nedávne sprísnenie podmienok pre diplomatickú misiu ČR v Moskve zavedie ČR pre diplomatický aj technický personál Ruskej federácie akreditovaný v ČR recipročné opatrenia, ktoré tieto podmienky vyrovná,“ podotkol rezort.
Neskôr sa k schôdzke vyjadril aj Macinka. Veľvyslankyni podľa svojich slov povedal, že podobné incidenty neprospievajú reputácii Ruska. „Pani veľvyslankyňa hovorila, že by to predsa neurobili, pretože by to bola zlá reputácia. Na to som reagoval, že reputačne sa Rusko dosť poškodilo tým, čo urobilo vo februári 2022,“ povedal minister.
K avizovanému sprísneniu podmienok pre ruských diplomatov v ČR dodal, že chce, aby nové pravidlá začali platiť ešte v septembri. „Budú musieť oznamovať svoje cesty nejaký čas vopred, posielať nóty atď. Nie je to úplne ten najprísnejší krok, ktorý nám európska legislatíva umožňuje, k tomu sa zatiaľ priklonila len jedna krajina EÚ, ale my tie podmienky pre pohyb ruských diplomatov na našom území budeme sprísňovať,“ podotkol.
Macinka v stredu po stretnutí s nemeckým ministrom zahraničných vecí Johannom Wadephulom na neformálnom rokovaní v Írsku vyhlásil, že zistenia Nemecka o augustovom dronovom incidente na letisku Lipsko/Halle, sú alarmujúce a nie je možné ich brať na ľahkú váhu. Podľa nemeckých úradov je za zmarený útok zodpovedné Rusko. V reakcii na tieto zistenia sa český minister rozhodol predvolať si ruskú veľvyslankyňu, aby k veci poskytla vysvetlenie.
Ruské veľvyslanectvo v ČR neskôr na Facebooku uviedlo, že Ponomariovová obvinenia z účasti Ruska na incidente v Lipsku odmietla a označila ich za provokatívne a prospešné len pre podporovateľov „kyjevského režimu“. Ambasáda dodala, že ide o kopírovanie prípadov „Skripaľ“ či „Vrbětice“, ktoré podľa nej Európania v minulosti využili na podnecovanie rusofóbie a podkopávanie vzťahov s Ruskom, pričom prepojenie s Ruskom sa ani v jednom prípade nepreukázalo.
„Prípad Vrbětice“, ako ho označilo ruské veľvyslanectvo, odkazuje na výbuchy dvoch muničných skladov vo Vrběticiach v Zlínskom kraji, ku ktorým došlo v októbri a v decembri 2014. Pri prvom výbuchu zahynuli dvaja ľudia. České bezpečnostné zložky v apríli 2021 oznámili, že majú dôvodné podozrenie, že do prípadu boli zapojení príslušníci ruskej tajnej služby GRU. Česká Bezpečnostná informačná služba (BIS) zapojenie ruskej GRU potvrdila v apríli 2024.
Ďalšie prirovnanie odkazuje na bývalého ruského agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéru Juliju, ktorí sa v roku 2018 stali cieľmi útoku nervovoparalytickou látkou typu novičok. Podľa britských vyšetrovateľov za tým rovnako stáli agenti GRU.