rusko nariadi uzavrieť pobočky nemeckého Goetheho inštitútu v krajine, oznámil vo štvrtok minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Ide o reakciu na avizované zatvorenie ruského kultúrneho centra v Berlíne v dôsledku nájdenia dronu s výbušninami na letisku Lipsko/Halle. TASR o tom informuje podľa agentúr DPA, TASS a Reuters.
„Nemci tú majú pobočky Goetheho inštitútu - v Moskve, Petrohrade a Jekaterinburgu. Samozrejme, budú zatvorené po tom, ako odtiaľ (z Berlína) vyhostili naše kultúrne centrum,“ povedal Lavrov na podujatí popri ekonomickom fóre vo Vladivostoku.
Berlín v utorok obvinil Rusko z pokusu o útok na ukrajinské nákladné lietadlo na letisku Lipsko/Halle pomocou dronu s výbušninami, ktorý tam našli 4. augusta. Minister vnútra Alexander Dobrindt sa odvolal na výsledky vyšetrovania a zistenia spravodajských služieb.
Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul oznámil, že vláda v reakcii nariadi uzavrieť ruský konzulát v Bonne a kultúrne centrum Ruský dom v Berlíne. Okrem toho Berlín navrhne zaradenie ďalších ruských osôb na zoznam sankcií Európskej únie a zvýši tlak na ruskú tieňovú flotilu.
Ruský prezident Vladimir Putin v utorok obvinil Nemecko z podstrčenia dôkazov s cieľom obviniť Moskvu z incidentu. Podľa Lavrova Nemecko nepreukázalo ruský pôvod dronu, no využilo p„redpoklady, špekulácie a dohady“ ako zámienku.
Goetheho inštitút patrí k posledným nemeckým organizáciám, ktoré ešte pôsobia v Rusku. Jeho pobočku v Moskve otvorili v roku 1992 krátko po rozpade Sovietskeho zväzu. Rusko po diplomatickom spore so Spojeným kráľovstvom nariadilo v roku 2018 zatvorenie tamojšej kancelárie kultúrnej inštitúcie British Council (Britská rada).
Lavrovov námestník Alexandr Gruško v stredu uviedol, že Rusko „veľmi skoro“ zareaguje aj na uzavretie svojho konzulátu v Bonne.
To uzavretie pobočiek Goetheho inštitútu je svojim spôsobom symbolické. Goetheho inštitút otvoril svoju činnosť v Rusku krátko po rozpade ZSSR, v roku 1992, bol teda medzi prvými európskymi resp. západnými organizáciami, ktoré sa s novým ruským štátom pokúšali nadviazať systematický kontakt v oblasti kultúry a vzdelávania – a dnes je jednou z posledných, ktoré v tejto aktivite vydržali. Ruská vláda svoje rozhodnutie odôvodňuje ako odvetný. Má to len malý háčik: nebolo to Nemecko, kto sa pokúsil o teroristický útok na ruskom území, nehovoriac o tom, že to nebolo Nemecko, kto napadol Ukrajinu. (pozn. pre trollov a natvrdlých: nehovorím tu o nemeckej ríši v roku 1941). Ruské rozhodnutie možno čítať aj ako ďalšie deklaratívne potvrdenie rozchodu so západnou kultúrou, a opätovného prihlásenia sa k najtemnejším stránkam vlastnej histórie.
Malá reminiscencia: V roku 2018 došlo v Kaliningrade (Königsbergu) k zhanobeniu sochy tamojšieho rodáka Immanuela Kanta proruskými aktivistami. Incident, ktorý by sme mohli pokladať za pomerne málo zvýznamný (sochu natreli na ružovo, komentár na tému tunajších asociácií si odpustím) rovnako ako politický spor, ktorý k nemu viedol, menovite spor o premenovaní letiska Kaliningrad/Chabrovo na základe hladovania miestnych obyvateľov, v ktorom Kant údajne spočiatku viedol nad cisárovnou Alžbetou Petrovnou, maršalom Vasilevským a generálom Čerňachovským. Ale tá reakcia! Napríklad viceadmirál ruskej Baltskej flotily I. T. Muchtamešin zvozil filozofa Kanta ako servilného šplhúňa, ktorý sa vraj ponižoval, aby získal univerzitné kreslo, a ktorý vraj písal čudné knihy, ktoré nikto nečíta. (Bolo by zaujímavé zistiť, či súdruh viceadmirál prišiel na tieto hovadiny za základe nejakej predchádzajúcej úvahy, alebo sa mu to všetko náhle vybavilo.) Hanobitelia Kantovej sochy súčasne šírili po meste letáky o Kantovi – „nepriateľovi“ a „zradcovi“. (Len na okraj: osvietenský filozof Kant žil v rokoch 1724-1804, keď Königsberg patril kráľovstvu Pruska. Dnes je v Kaliningrade/Königsbergu ruská námorná základňa a kasárne, o ktorých sa v 90. rokoch písalo, že v ich priestoroch ešte stále visia portréty Stalina.)
Incident v Kaliningrade/Königsbergu na každý pád nebol prvým ani posledným symbolickým aktom rozchodu Ruska s Európou. A nie je ním ani súčasné uzavretie pobočiek Goetheho inštitútu v niekoľkých ruských mestách. Podobné symbolické akty však dostávajú skutočný desivý význam v kontexte celej zahraničnej aj vnútornej politiky a agresívnej vojny, ktorú vedie veľmoc vyzbrojená okrem jadrových zbraní aj novodobým kultúrnym barbarstvom zámerne propagovaným jeho vodcovskou klikou. Nádeje na
scivilizovanie post-boľševického Ruska boli ilúziou. A Putinova doktrína je jasná: Rusko sa nebude europeizovať, to Európa sa musí poruštiť. Aj to je správa, ktorú môžeme čítať z ruskej „reakcie“, ohlasovanej ruským ministrom zahraničia. (Mimochodom, nemal by sa zrušiť tento termín, podozrivý zo západného pôvodu? Nemalo by sa tu radšej hovoriť napríklad o „atamanovi pre záležitosti sveta od východu slnka až na západ, daného naveky nám a nášmu cárovi“? ... Alebo niečo podobné...)