vrtuľníky jeden za druhým pristávali na futbalovom ihrisku v nepálskom meste Bidur a privážali ľudí zachránených z oblastí zdevastovaných mohutnými záplavami. Niektorých vynášali na nosidlách, ďalší potrebovali pomoc pri chôdzi. Iní kráčali sami, no s tvárami strnulými šokom z katastrofy, ktorá si na nepálsko-tibetskom pohraničí podľa najnovších údajov vyžiadala najmenej 633 životov. Takmer 3 000 ľudí je naďalej nezvestných.
Medzi zachránenými bol aj 35-ročný colník Omkar Joshi, ktorý uviazol na kopci pri pohraničnom meste Timure. Mesto, z ktorého utiekol, podľa neho prakticky zmizlo pod prívalom vody, bahna a trosiek. „Všetko je preč,“ povedal Joshi so zlomeným hlasom. Odhaduje, že zahynulo „90 percent“ obyvateľov mesta. „Je to obrovský cintorín. Zostal len piesok a kamene nasiaknuté ľudskou krvou.“ Stovky ľudí podľa neho prežili iba vďaka tomu, že sa im podarilo vybehnúť na okolité svahy, zatiaľ čo sa údoliami valila voda. „Celú noc pršalo, ale zostali sme tam, kým po nás neprišli vrtuľníky,“ povedal.
Stena vody a bahna pripomínajúca cunami sa v stredu prehnala obcami a mestami pozdĺž riek Bhote Koshi a Trishuli. Najnovšia bilancia katastrofy medzitým prudko vzrástla. Nepálska agentúra pre zvládanie katastrof v sobotu evidovala najmenej 626 mŕtvych a 2 426 nezvestných. Na tibetskej strane hranice zahynulo podľa čínskej agentúry Sin-chua najmenej sedem ľudí a ďalších 554 je nezvestných. Celkovo tak úrady na oboch stranách hranice evidujú najmenej 633 obetí a 2 980 nezvestných.
Medzi nezvestnými sú stovky cudzincov. Nepálska agentúra pre zvládanie katastrof v piatok uvádzala 517 nezvestných zahraničných občanov, pričom čínske úrady evidovali na tibetskej strane ďalších 260 nezvestných cudzincov. Údaje jednotlivých úradov a krajín sa však v niektorých prípadoch líšia a bilancia sa môže naďalej meniť.
Medzi nezvestnými cudzincami sú podľa dostupných údajov okrem iných občania Indie, Spojených štátov, Ukrajiny, Malajzie, Austrálie, Spojeného kráľovstva, Lotyšska či Kanady. Maďarské ministerstvo zahraničných vecí eviduje troch nezvestných Maďarov, zatiaľ čo nepálska turistická centrála uvádza jedného. Medzi nezvestnými je podľa nepálskej strany aj jeden občan Srbska.
Podľa Geologickej služby Spojených štátov (USGS) katastrofu spôsobilo zrútenie ľadovca, ktoré uvoľnilo ničivý prúd ľadovej vody a sutín.
V Bidure sa za ostnatým drôtom oddeľujúcim vojenský areál od cesty zhromaždili desiatky ľudí čakajúcich na správy o svojich príbuzných. Tridsaťsedemročná Sita BK hľadá mladšieho brata Ramchandru, ktorý pracoval ako učiteľ v Timure. „Rozprávala som sa s ním ráno, tesne predtým, ako som sa dozvedela, čo sa stalo. Odvtedy má vypnutý telefón,“ povedala.
Neďaleko sedela 24-ročná Anisha Nepaliová, ktorej po tvári stekali slzy. Z Káthmandú sa vrátila hneď po správach o katastrofe, no naďalej nevie nič o svojej matke a mladšom bratovi. „Odovzdala som ich mená, ale zatiaľ som sa nič nedozvedela,“ povedala. Z jedného z vrtuľníkov vystúpili dve malé dievčatá stále oblečené v žiarivozelených školských uniformách. Záchranár ich pohladil po hlavách, podal im sušienky a vodu a odviedol ich do bezpečia.
Ešte väčšiu skazu zanechala voda po prúde rieky v Devighate. Miestni obyvatelia tvrdia, že z približne 150 domov na brehoch rieky Trishuli zostal nepoškodený jediný - štvorposchodový domov pre seniorov. Ani ten však katastrofa úplne neušetrila. Podľa záchranárov mohlo až sedem jeho obyvateľov zasypať bahno a sutiny po zosuve pôdy, keď sa pokúšali uniknúť.
Obyvateľ mesta Sabir Miyan povedal, že mnohým ľuďom zachránilo život včasné varovanie, že z hôr sa rúti povodňová vlna. Majetok však zachrániť nedokázali. „Mnohí z nás si zachránili život, ale všetko ostatné je preč,“ povedal. „Teraz sú tu už len ruiny.“