spojené štáty a Irán aktuálne nevedú rozhovory o ukončení vojny. Washington sa zameriava na ekonomický tlak na Teherán, ponecháva však otvorené všetky možnosti, uviedla vo štvrtok hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová.
„Hlavným cieľom prezidenta (Donalda) Trumpa bolo a vždy bude zaistiť, aby Irán nikdy nezískal jadrovú zbraň. A preto sme mali operáciu Epická zúrivosť na zničenie ich armády. Teraz máme operáciu Ekonomický vyvrheľ na zničenie ich ekonomiky,“ povedala Leavittová v rozhovore pre televíziu Fox News.
„Momentálne neprebiehajú žiadne rokovania a bude to tak dovtedy, kým nebude mať prezident pocit, že by (Iránci) mohli prísť k rokovaciemu stolu zmysluplne. To sme zatiaľ nezaznamenali,“ uviedla hovorkyňa. Trump si podľa nej „ponecháva všetky možnosti na stole a v platnosti je naďalej aj námorná blokáda“ Iránu.
Americký minister financií Scott Bessent v pondelok pohrozil zavedením tzv. sekundárnych sankcií na všetky krajiny, ktoré neprerušia finančné vzťahy s Iránom. Jeho rezort však zatiaľ neprijal opatrenia v tomto smere.
Teherán vo štvrtok navštívil katarský premiér Muhammad bin Abdarrahmán Ál Sání v snahe oživiť diplomatické rokovania. USA a Irán sa vzájomne ostro kritizujú v súvislosti s vyhláseniami Washingtonu o zvyšovaní ekonomického tlaku.
Počínanie prezidenta Trumpa a jeho administratívy vo vojne proti Iránu je pozoruhodnou ukážkou kombinácie bombardovania a bombastu väčšieho než to bombardovanie, v doposiaľ nie vždy tušených súvislostiach. A ten bombast je vskutku ohromujúci, už aj v tých používaných názvoch protiiránskych operácií. Tam, kde bombardovanie v podobe operácie „Epická zúrivosť“ (Epic Fury) s konečnou platnosťou nedokázalo zastaviť snahu iránskeho režimu o získanie jadrovej zbrane (čo hovorkyňa Bieleho domu vo svojom vyhlásení implicitne, no fakticky priznáva), ba ani to niekdajšie Trumpovo bombastické zvestovanie o konci civilizácie (rozumej: iránskej) nastupuje operácia „ekonomický vyvrheľ“ (Economic Outcast), ktorej názov by nám nemal zakrývať skutočnosť, že ide o v podstate o obyčajný, široko používaný, priam otrepaný nástroj ekonomických sankcií, ktorého účinnosť, závisiaca od variabilných okolností býva v lepšom prípade obmedzená, a ktorý možno preľstiť. Inak povedané, sankcie sa dajú, ako vieme, aj obchádzať. Okrem toho, sankcie postihujú radové obyvateľstvo, predovšetkým chudobné, no už menej tých, ktorí reálne disponujú zdrojmi uplatniteľnými okrem iného aj na korupciu zahraničných vlád – v prípade Iránu je to aktuálne predovšetkým velenie revolučných gárd, a veruže je to bohatstvo nemalé, s nemalým korumpujúcim potenciálom! Toľko aj k niekdajšiemu Trumpovmu zvestovaniu iránskemu ľudu, masakrovanému vlastným režimom, o tom, že „pomoc je na ceste“. Konieckoncov, ako kedysi rád opakoval bezpečnostný expert Richard Haas: „Sankcie sú kompromis medzi ničnerobením a vyslaním mariňákov“. Nuž, americké „boots on the ground“ v Iráne sú dnes snom, ktorého splneniu by sa – pripusťme, že celkom pochopiteľne – súčasná americká administratíva rada vyhla už preto, lebo o tom domácu verejnosť neustále bombasticky uisťuje. A tak nám okrem bombardovania a sankcií zostáva zase len ten bombast.
Nevkusne veľkohubá a pubertálne vystatovačná rétorika, snažiaca sa zo všetkých síl znieť velebne a hrôzostrašne, môže niekomu zakryť aj ďalšiu nemilú skutočnosť: Áno, isteže, USA dokážu víťaziť na operačnej úrovni, aj vďaka svojej palebnej aj technologickej prevahe, no ani opakované víťazné operácie nemusia odvrátiť neúspech na strategickej úrovni, tobôž nahradiť zmätenú či dokonca neexistujúcu stratégiu. Pretože stratégia na svojej najvyššej úrovni je sférou, kde sa vojenské umenie nevyhnutne stretáva so štátnickým.
Trump so svojim bombastom jednako nie je sám. Okrem jeho hovorkyne je tu predovšetkým minister financií Scott Bessent: ten prirovnáva plánované spustenie sankčného režimu ku „dňu D“, áno tomu z druhej svetovej vojny, explicit verbis. (Blahoslavený Eisenhower, ak si tam, v nebi, odpusť im aj nám!)