najhoršie postihnutý je horský okres Rasuwa severne od Káthmandu, predovšetkým údolie rieky Bhote Koshi v okolí Timure, Rasuwagadhi a Syabrubesi. Obrovská povodňová vlna prišla prakticky bez varovania približne okolo deviatej hodiny ráno miestneho času a strhávala domy, cesty, mosty, automobily aj hydroenergetickú infraštruktúru. Následne pokračovala ďalej po toku smerom do rieky Trishuli.
Rozsah katastrofy zatiaľ nie je úplne známy a údaje sa stále menia. Najnovšie správy hovoria najmenej o 270 obetiach, pričom nepálska správa cestovného ruchu eviduje 579 nezvestovaných turistov, pričom Čína hlási v Tibete ďalších 558 nezvestných.
Na celej udalosti je však mimoriadne zaujímavé predovšetkým to, že povodeň s veľkou pravdepodobnosťou nespôsobil extrémny dážď. V zasiahnutej oblasti spadlo počas predchádzajúcich 24 hodín len niekoľko milimetrov zrážok. Zdroj obrovskej masy vody teda treba hľadať vysoko v horách.
SITA/AP Photo/Niranjan Shrestha
Predbežné analýzy ukazujú na pomerne zložitú kaskádu udalostí. Jedným z najpravdepodobnejších scenárov je uvoľnenie veľkej ľadovo-kamennej lavíny, ktorá mohla prehradiť rieku Lhende Khola, prítok Bhote Koshi. Za takto vzniknutou prírodnou hrádzou sa mohla veľmi rýchlo nahromadiť voda. Keď hrádza nevydržala, masa vody, bahna, ľadu a hornín sa v priebehu veľmi krátkeho času uvoľnila a vyrútila sa údolím smerom do Nepálu. Úrady zároveň preverujú aj možnosť, či súčasťou tejto udalosti nebolo aj náhle vyprázdnenie alebo pretrhnutie niektorého z ľadovcových jazier v oblasti.
A do celej skladačky vstupuje ešte jedna veľmi zaujímavá okolnosť. Krátko pred povodňou bola v oblasti zaznamenaná seizmická aktivita. Podľa údajov USGS zasiahlo tibetskú stranu Himalájí o 8:37 miestneho času zemetrasenie s magnitúdou 4,4, približne 47 kilometrov severne od Gosainkundu. Povodňová vlna pritom dorazila do oblasti Bhote Koshi približne okolo deviatej.
SITA/AP Photo/Niranjan Shrestha
Časová súvislosť je nápadná a nedá sa preto zatiaľ vylúčiť, že otrasy mohli prispieť k destabilizácii už narušenej hrádze. Zemetrasenia dokážu v strmom a nestabilnom horskom teréne iniciovať zosuvy a skalné či ľadovo-kamenné lavíny. Zatiaľ však ide iba o jednu z hypotéz — priamu príčinnú súvislosť medzi zemetrasením a dnešnou katastrofou ešte nikto nepotvrdil.
Definitívnejšiu odpoveď pravdepodobne prinesú až satelitné snímky a podrobná rekonštrukcia toho, čo sa dnes ráno odohralo vysoko v Himalájach. Už teraz sa však zdá veľmi pravdepodobné, že nešlo o klasickú povodeň po intenzívnych monzúnových zrážkach, ale o náhlu kaskádovú horskú katastrofu — lavínu, prehradenie toku a následnú prielomovú povodeň, pričom jedným z možných spúšťačov mohla byť aj seizmická aktivita.
Autor je klimatológ. Text vyšiel povôdne ako status na FB profile Jozefa Pecha.