šesť krajín Európskej únie (EÚ) zintenzívňuje tlak na zavedenie celoeurópskej dane z mimoriadnych ziskov ropných spoločností, ktorých príjmy a marže prudko vzrástli v dôsledku vojny na Blízkom východe. Vyplýva to zo spoločného listu ministrov financií Nemecka, Talianska, Rakúska, Poľska a Portugalska, ako aj španielskeho ministra hospodárstva.
„Ropné spoločnosti dosahujú celkovú ziskovosť a marže pri rafinovaných produktoch, ktoré prevyšujú rast cien ropy,“ uvádza sa v liste.
Signatári upozornili, že svet čelí jednej z najväčších ponukových kríz za posledné desaťročia a rast životných nákladov vyvoláva čoraz väčšiu nespokojnosť. Navrhujú preto diskusiu o „celoeurópskom rámci na zdaňovanie mimoriadnych ziskov“, ktorý by vychádzal aj zo skúseností s podobným opatrením zavedeným v roku 2022 po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.
Nemecký minister financií Lars Klingbeil opakovane zdôraznil, že energetické spoločnosti nesmú počas súčasnej krízy „zdierať“ spotrebiteľov. Zdroj z jeho ministerstva uviedol, že „nadmerné krízové zisky sa musia vrátiť spotrebiteľom“.
Zisky energetických spoločností prudko vzrástli po tom, ako USA a Izrael vo februári začali vojnu s Iránom, ktorá obmedzila dopravu cez strategický Hormuzský prieliv. Európska únia zatiaľ nenaznačila, že by takúto daň plánovala zaviesť.
V samotnej nemeckej vláde však panuje v tejto otázke spor. Klingbeilova stredoľavicová SPD mimoriadne zdanenie podporuje, zatiaľ čo stredopravicová CDU kancelára Friedricha Merza je proti.