štátnej televízii v Ruskej federácii dôveruje čoraz menej divákov a na historické minimum klesol podiel ľudí, ktorí považujú televíziu za dôveryhodný zdroj informácií. TASR o tom píše podľa denníka The Moscow Times.
V roku 2013 dôverovalo televíznemu spravodajstvu “o udalostiach doma a vo svete” 51 percent Rusov, v roku 2016 60 percent. Približne polovica Rusov považovala televízne spravodajstvo za dôveryhodné počas prvého roka vojny s Ukrajinou, v minulom roku ich bolo niečo vyše 40 percent.
Súčasťou vysielania štátnej televízie v Rusku sú aj diskusné relácie o situácii vo vojne na Ukrajine, reportáže o fungovaní národnej ekonomiky a výzvy zaútočiť na Európu jadrovými zbraňami.
Rusi majú „už dosť“ propagandy svojej vlády, jej „nedostatočnosti, arogantného tónu a tvárí, ktoré sa desaťročia nezmenili,“ poznamenal k výsledkom prieskumu politológ Abbas Gaľľamov, ktorý v rokoch 2008 – 2010 pripravoval verejné prejavy prezidenta Putina.
Prieskum Cantra Levada prvýkrát ukázal, že sociálnym médiám, internetu a telegramovým kanálom dôveruje viac ľudí (44 percent) ako televízii. Ďalších 19 percent uviedlo, že „nedôverujú nikomu“.
Údaje spoločnosti Mediascope potvrdzujú, že divákov strácajú všetky kľúčové propagandistické diskusné relácie. Relácia „60 minút“ Olgy Skabejevovej stratila za posledné dva roky štvrtinu dosahu. Politická talkshow „Čas ukáže“ na Prvom kanáli stratila približne 17 percent divákov a jej dosah klesol na 1,9 percenta, nedeľná diskusia “Večer s Vladimirom Soloviovom“ na kanáli Rossija 1 stratila takmer 40 percent a jej dosah klesol na 1,7 percenta.
Klesajúci záujem verejnosti o propagandu je „jedným z najzreteľnejších prejavov protestného potenciálu,“ poznamenáva Gaľľamov. Podľa Centra Levada sa v júli 29 percent Rusov domnievalo, že situácia v krajine sa uberá „nesprávnym smerom“, čo bol takmer dvojnásobok oproti začiatku roka 2024. Politickú situáciu v krajine za „výbušnú“ považuje 13 percent, čo je rekordný podiel od čiastočnej mobilizácie na jeseň 2022.
Centrum Levada aj politológ Gaľľamov majú v Rusku právny status zahraničný agent s rozsiahlymi obmedzeniami pre pôsobenie vo verejnom priestore a ďalšími povinnosťami. O zaradení do registra zahraničných agentov rozhoduje Ministerstvo spravodlivosti RF, nie súd.