v článku sa dočítate:
- Trump zverejnil mapu, ktorá zobrazuje Hormuzský prieliv ako územie USA
- Trump: Rokovania s Iránom nepokračujú, ani nie sú naplánované
- Kálíbáf: Hormuzský prieliv nebude otvorený, kým USA nesplnia požiadavky Iránu
- Hamas po stretnutí Kushnera s Netanjahuom potvrdil svoju podporu plánu pre Gazu
trump zverejnil mapu, ktorá zobrazuje Hormuzský prieliv ako územie USA
Americký prezident Donald Trump zverejnil v utorok na svojej platforme Truth Social bez ďalšieho komentára mapu, na ktorej je strategicky dôležitý Hormuzský prieliv označený za „NOVÉ územie USA“. Irán to v reakcii nazval „bludom“, ktorý bude čoskoro napravený. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Zverejnenie mapy vyvolalo reakciu námestníka iránskeho ministra zahraničných vecí pre právne a medzinárodné záležitosti Kázema Gharíbabádího, ktorý ju označil za „blud“ a varoval, že Irán tento blud buď sám napraví, alebo „napraví Trumpa“.
Prezident USA v posledných dňoch opakovane naznačil, že by si Spojené štáty mohli nárokovať suverenitu nad prielivom, ktorý je kľúčový pre globálny obchod s ropou.
Prvýkrát nastolil túto myšlienku v piatok, keď žoviálnym tónom na mítingu v štáte New York povedal, že Hormuzský prieliv čoskoro vyhlási za územie USA. Vrátil sa k nej v pondelok, keď novinárom v Oválnej pracovni Bieleho domu povedal, že tento nápad sa mu páči.
Po 28. februári, keď USA a Izrael spustili útoky na Irán, je Hormuzský prieliv fakticky zablokovaný. Irán tvrdí, že ho znovu otvorí až po splnení viacerých požiadaviek, vrátane zrušenia sankcií, odblokovania majetku a uhradenia vojnových škôd.
Nie je to prvýkrát, čo Trump pri problémoch v zahraničnej politike pohrozil anexiou cudzieho územia. Od svojho návratu k moci v januári 2025 sa vyhrážal, že z Kanady urobí 51. štát USA, obsadí Grónsko a dokonca naznačil prevzatie kontroly nad Pásmom Gazy. Žiadnu z týchto hrozieb však nesplnil.
trump: Rokovania s Iránom nepokračujú, ani nie sú naplánované
Americký prezident Donald Trump v utorok vyhlásil, že žiadne rokovania s Iránom neprebiehajú a ani nie sú naplánované. Dodal však, že námorná blokáda pokračuje a všetky míny z Hormuzského prielivu boli odstránené alebo odpálené, píše TASR.
„V súčasnosti neprebiehajú žiadne rokovania ani rozhovory s Iránskou islamskou republikou a ani žiadne nie sú naplánované. Námorná blokáda naďalej platí v plnom rozsahu. Hormuzský prieliv je otvorený a funguje. Všetky námorné míny boli odstránené alebo odpálené,“ napísal šéf Bieleho domu na sociálnej sieti Truth Social.
USA a Irán v júni podpísali memorandum o porozumení s cieľom ukončiť vojnu na Blízkom východe, ktorého počiatočná 60-dňová rokovacia fáza v pondelok vypršala. Napriek tomu neboli hlásené žiadne nové útoky.
Trump v pondelok pohrozil Ománu zbombardovaním, pokiaľ bude brániť dohode o Hormuzskom prielive medzi USA a Iránom. Americký prezident predtým uviedol, že chce tento strategický prieplav označiť za územie USA, čo Irán vzápätí odmietol a vyhlásil, že táto kľúčová námorná trasa „je a zostane iránska“.
kálíbáf: Hormuzský prieliv nebude otvorený, kým USA nesplnia požiadavky Iránu
Hlavný iránsky vyjednávač a predseda parlamentu Mohammad Báker Kálíbáf v utorok vyhlásil, že Hormuzský prieliv nebude otvorený, kým Spojené štáty nesplnia požiadavky Teheránu. Upozornila na to agentúra AFP, píše TASR.
„Chcem jasne uviesť, že Hormuzský prieliv nebude otvorený, kým nebudú splnené americké záväzky stanovené v memorande o porozumení,“ povedal Kálíbáf v prejave vysielanom v štátnej televízii.
Spomenul viacero požiadaviek, ktoré boli súčasťou júnového memoranda medzi Iránom a USA, vrátane zrušenia námornej blokády iránskych prístavov, ako aj ropných sankcií a uvoľnenia iránskych aktív v zahraničí.
Irán je podľa Kálíbáfa „pripravený uštedriť nepriateľovi ešte väčšiu a drvivú porážku, primeranú jeho činom a postupom“.
Vojna na Blízkom východe vypukla 28. februára po americko-izraelských útokoch na Irán, ktorý následne začal útočiť na ďalšie krajiny v regióne. Diplomatické snahy odvtedy ukončili intenzívne bombardovanie, sporadické zrážky však naďalej pretrvávajú, a to najmä v Hormuzskom prielive a jeho okolí.
Teherán od začiatku konfliktu udržuje kontrolu nad touto strategickou úžinou a vyžaduje od plavidiel povolenie a zaplatenie poplatkov za tranzitné služby, čo USA aj iné krajiny odmietajú, pripomína AFP.
Irán a Omán už niekoľko týždňov diskutujú o budúcnosti plavby cez Hormuzský prieliv. V pondelok Teherán potvrdil, že rokovania stále „pokračujú serióznym spôsobom“ a že obe strany pracujú na spoločnom vyhlásení.
hamas po stretnutí Kushnera s Netanjahuom potvrdil svoju podporu plánu pre Gazu
palestínske militantné hnutie Hamas v utorok zdôraznilo, že naďalej podporuje mierovú dohodu pre Pásmo Gazy. Urobilo tak po tom, čo Jared Kushner, zať a vyslanec amerického prezidenta Donlada Trump, rokoval s Izraelom o procese odzbrojenia hnutia. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
„Hamas je oddaný tomuto dohodnutému procesu. Doposiaľ je ale zrejmé, že Izrael nedal sprostredkovateľom jasný súhlas s plánom,“ uviedol hovorca hnutia Házim Kásim. „Existujú časové rámce a procedurálne kroky, ktoré je potrebné podrobne vypracovať, no najprv musí Izrael súhlasiť s plánom,“ podotkol hovorca.
Kushner sa v nedeľu v Egypte stretol s predstaviteľmi Hamasu a následne v pondelok absolvoval aj schôdzku s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom, ktorý predtým verejne odmietol najnovšiu fázu dohody. Vyslanec v rozhovore pre televíziu Fox News po rokovaniach uviedol, že s odzbrojením Hamasu by sa mohlo začať už približne o 30 dní. Okrem toho zdôraznil, že Spojené štáty „nebudú obmedzovať právo Izraela na svoju obranu, pokiaľ (v Gaze) vzniknú akékoľvek bezprostredné hrozby“.
Izraelský premiér požadoval úplne odzbrojenie hnutia a počas rozhovorov s Kushnerom obe strany súhlasili, že na odzbrojenie bude dohliadať americký generál, uviedol izraelský predstaviteľ. Trumpova Rada mieru, ktorá pracuje na implementácii dohody, zároveň uistila Netanjahua, že izraelská armáda sa nemusí stiahnuť z Gazy pred odzbrojením Hamasu, ako pôvodne žiadala.
Podľa údajov ministerstva zdravotníctva v Gaze pod správou Hamasu si izraelské operácie od začiatku prímeria 10. októbra vyžiadali najmenej 1265 životov Palestínčanov. Izraelská armáda za rovnaké obdobie hlási päť mŕtvych vojakov, ktorí zahynuli počas operácií v Pásme Gazy.