v článku sa dočítate: 

• americkú námornú blokádu Iránu zároveň označil za „oceľový múr“ a tvrdil, že Teherán proti nej nemôže nič urobiť
• išlo o tretí prípad počas niekoľkomesačnej vojny s Iránom, keď Spojené štáty násilne zastavili plavidlo od obnovenia blokády iránskych prístavov 14. júla
• irán požaduje ukončenie americkej blokády svojich prístavov ako jednu z podmienok opätovného otvorenia Hormuzského prielivu

americký prezident Donald Trump v stredu vyhlásil, že Spojené štáty majú úplnú kontrolu nad strategickým Hormuzským prielivom a chcú si ju udržať.

„USA majú úplnú kontrolu nad Hormuzským prielivom. MYSLÍM SI, ŽE SI JU PONECHÁME!“ napísal Trump na sociálnej sieti Truth Social.

Americkú námornú blokádu Iránu zároveň označil za „oceľový múr“ a tvrdil, že Teherán proti nej nemôže nič urobiť. „Naša námorná blokáda je všetkými označovaná za ‚OCEĽOVÝ MÚR‘ a Irán s tým nemôže nič urobiť,“ napísal Trump.

Jeho vyjadrenie prišlo v čase pokračujúceho napätia medzi Washingtonom a Teheránom. Hormuzský prieliv patrí medzi najdôležitejšie námorné trasy pre svetový obchod s ropou a jeho obmedzenie má výrazný vplyv na ceny energií a globálne trhy.

Od začiatku konfliktu 28. februára 2026 zostal Hormuzský prieliv prakticky uzavretý pre bežnú obchodnú plavbu po tom, čo Irán v reakcii na americko-izraelské útoky obmedzil priechod lodí. Pred vojnou ním prechádzalo približne 130 až 140 plavidiel denne, no prevádzka sa následne takmer zastavila.

Hoci sa v nasledujúcich mesiacoch objavovali pokusy o obnovenie plavby a rokovania o podmienkach bezpečného prechodu, normálna prevádzka sa neobnovila.

V auguste sa USA a Irán naďalej sporili o podmienky otvorenia prielivu, pričom Teherán trval na svojich požiadavkách a Washington pokračoval v námornom tlaku. Rokovania Iránu s Ománom priniesli nádej na čiastočné obnovenie plavby, no k dohode, ktorá by prieliv úplne otvorila, zatiaľ nedošlo. Počet tranzitov v utorok klesol na osem lodí oproti približne 130 až 140 denne pred konfliktom.

irán a USA nerokujú o predĺžení prímeria, uvádza Reuters

Irán a Spojené štáty nerokujú o predĺžení prímeria, pretože z pohľadu Teheránu ich vzájomná dohoda nemala stanovený dátum začiatku, a tým pádom nebolo čo predĺžiť. Pre agentúru Reuters to v stredu povedal vysokopostavený iránsky predstaviteľ, informuje TASR.

Turecká agentúra Anadolu predtým s odvolaním sa zdroje z pakistanskej vlády informovala, že Teherán a Washington sa dohodli na predĺžení 60-dňového prímeria v rámci memoranda o porozumení, ktoré podpísali v júni.

Memorandum, označované aj ako dočasná dohoda, stanovovalo „okamžité a trvalé“ ukončenie útokov, no rýchlo stroskotalo. Americký prezident Donald Trump 7. júla vyhlásil, že prímerie sa skončilo. O týždeň neskôr ho iránske ministerstvo zahraničných vecí označilo za pozastavené.

„O predĺžení sa nevyjednáva, pretože z pohľadu Iránu sa žiadne obdobie nezačalo, a preto nie je čo predĺžiť. Spojené štáty porušili dočasnú dohodu 48 hodín po jej uzavretí a o niekoľko dní neskôr od nej odstúpili,“ uviedol iránsky zdroj citovaný Reuters.

V memorande sa 60-dňová lehota vzťahuje na obnoviteľné obdobie, počas ktorého sa mali USA a Irán snažiť dospieť ku konečnej dohode o obmedzení iránskeho jadrového programu a zrušení amerických sankcií. Pred vstupom do ďalšej fázy rokovaní je ale potrebné splniť celý rad podmienok, ako napríklad prímerie v Libanone, voľná plavba v Hormuzskom prielive a udelenie výnimiek pre Irán na predaj jeho ropy.

„Jednou z otázok, o ktorých sa rokuje prostredníctvom sprostredkovateľov, je návrat USA k dočasnej dohode a stanovenie časového rámca na splnenie záväzkov. V tejto otázke nedošlo k absolútne žiadnemu pokroku,“ dodal vysokopostavený iránsky predstaviteľ.

USA: Americký vrtuľník ostreľoval nákladnú loď, ktorá sa pokúsila prelomiť blokádu iránskych prístavov

Vrtuľník amerického námorníctva MH-60 vypálil rakety do strojovne nákladnej lode M/V Vela Nova a vyradil ju z prevádzky. Informovalo o tom americké Centrálne velenie (CENTCOM).

Podľa CENTCOM posádka plavidla ignorovala opakované varovania amerických síl. Loď po zásahu už nepokračovala smerom k Iránu a podľa americkej armády tak prestala porušovať blokádu.

Išlo o tretí prípad počas niekoľkomesačnej vojny s Iránom, keď Spojené štáty násilne zastavili plavidlo od obnovenia blokády iránskych prístavov 14. júla. CENTCOM uviedlo, že do utorka odklonilo 55 lodí, ktoré sa podľa neho pokúsili blokádu prekonať, a na palubu ďalších dvoch vyslalo svoje jednotky.

Americké sily blokovali iránske prístavy už od 13. apríla do 18. júna. Počas tohto obdobia podľa CENTCOM vyradili z prevádzky deväť lodí a viac ako 140 ďalších odklonili.

Irán požaduje ukončenie americkej blokády svojich prístavov ako jednu z podmienok opätovného otvorenia Hormuzského prielivu. Strategická námorná trasa bola pred vojnou jednou z najdôležitejších tepien svetového obchodu s ropou a plynom, no lodná doprava v oblasti výrazne poklesla v dôsledku iránskych útokov na plavidlá.