v článku sa dočítate:
- žiadne plány na prijatie delegácie USA ani na vyslanie vlastnej delegácie v súčasnosti neexistujú, doplnil hovorca iránskej diplomacie Esmáíl Bakájí
- rokovania sa podľa Trumpa budú týkať najmä Hormuzského prielivu a v konečnom dôsledku aj denuklearizácie Iránu
- hovorca zahraničného výboru iránskeho parlamentu Hassan Ghašgáví uviedol, že sprostredkovatelia sa pokúšajú obnoviť americko-iránske memorandum o porozumení dohodnuté v júni
- irán zároveň rokuje s Ománom o novej plavebnej trase cez prieliv. Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bagáí uviedol, že obe strany sú blízko k dohode o trase, ktorá by rešpektovala ich zvrchované práva
irán v súčasnosti nerokuje so Spojenými štátmi, vyhlásilo iránske ministerstvo zahraničných vecí. Americký prezident Donald Trump len pár hodín predtým avizoval, že rokovania medzi krajinami sa začnú v pondelok. TASR o tom informuje podľa televízie Sky News.
Teherán rokuje iba s Ománom s cieľom vytvoriť dočasnú bezpečnú trasu cez Hormuzský prieliv, oznámil v pondelok hovorca iránskej diplomacie Esmáíl Bagáí.
Dodal však, že dohoda s Ománom nebude stačiť na opätovné otvorenie tejto kľúčovej námornej cesty. Situácia v prielive zostane podľa Bakájího nezmenená, ak bude „agresia USA“ pokračovať.
Žiadne plány na prijatie delegácie USA ani na vyslanie vlastnej delegácie v súčasnosti neexistujú, doplnil hovorca.
trump odložil „najväčší útok od druhej svetovej vojny", USA a Irán údajne obnovia rokovania
Americký prezident Donald Trump oznámil, že Spojené štáty a Irán v pondelok obnovia rokovania po tom, ako sa rozhodol odložiť plánované útoky na islamskú republiku a pokúsiť sa dosiahnuť dohodu o ukončení vojny, ktorá vstupuje do šiesteho mesiaca. Rokovania sa podľa Trumpa budú týkať najmä Hormuzského prielivu a v konečnom dôsledku aj denuklearizácie Iránu.
„Teraz s nimi rokujeme. Rokovania sa začnú zajtra popoludní,“ povedal Trump v nedeľu novinárom na palube prezidentského špeciálu Air Force One. Miesto ani účastníkov rozhovorov nespresnil.
Trump tvrdí, že Irán, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty a Katar ho požiadali, aby od útokov upustil. Podľa amerického prezidenta malo ísť o „najväčší útok od druhej svetovej vojny“. Iránske médiá však popreli, že by Teherán Washington žiadal, aby nezaútočil.
Spojené štáty a Irán sú vo vojne od 28. februára, keď USA a Izrael podnikli prekvapivé útoky proti Iránu. Občasné diplomatické rokovania odvtedy priniesli obdobia relatívneho pokoja, boje sa však minulý mesiac obnovili. Trump ešte pred niekoľkými dňami hrozil Iránu tvrdými útokmi a podľa médií zvažoval aj zásahy proti energetickej infraštruktúre.
Kľúčovým sporným bodom zostáva Hormuzský prieliv, ktorým pred vojnou voľne prechádzali plavidlá a ktorý patrí medzi najvýznamnejšie dopravné tepny pre svetové dodávky energií. Irán počas konfliktu prieliv uzavrel a teraz trvá na zachovaní kontroly a vyberaní poplatkov za tranzit, čo Spojené štáty odmietajú.
Hovorca zahraničného výboru iránskeho parlamentu Hassan Ghašgáví uviedol, že sprostredkovatelia sa pokúšajú obnoviť americko-iránske memorandum o porozumení dohodnuté v júni. „Vedia, že hlavnou otázkou a v skutočnosti kľúčom k celej veci je teraz Hormuzský prieliv, takže áno, prebieha výmena názorov,“ povedal.
Irán zároveň rokuje s Ománom o novej plavebnej trase cez prieliv. Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bagáí uviedol, že obe strany sú blízko k dohode o trase, ktorá by rešpektovala ich zvrchované práva. Zdôraznil však, že prípadná dohoda nebude znamenať opätovné otvorenie Hormuzského prielivu.
Napätie v oblasti naďalej pretrváva. Tanker pri pobreží Ománu v nedeľu hlásil výbuch vo svojej blízkosti, podľa britského centra United Kingdom Maritime Trade Operations (UKMTO) však plavidlo ani jeho posádka neutrpeli škody.
Oznámenie o obnovení rokovaní okamžite ovplyvnilo ropné trhy. Cena americkej ľahkej ropy West Texas Intermediate (WTI) pri otvorení pondelkového obchodovania v Ázii klesla o 4,7 percenta na 80,72 dolára za barel.