turistický prístav na brehu Dunaja v rumunskom meste Corabia je vyľudnený, s výnimkou niekoľkých rekreačných člnov uviaznutých v riasach. Hladina rieky klesla na rekordné minimum, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
Voda v Dunaji, druhej najdlhšej rieke v Európe, klesla na niektorých úsekoch na rekordné minimum v dôsledku dlhotrvajúceho nedostatku dažďa a po sebe nasledujúcich vĺn horúčav, ktoré kontinent sužujú už od mája. Krajiny pozdĺž 2850 kilometrov dlhého toku – od prameňa v pohorí Čierny les (Schwarzwald) v západnom Nemecku až po ústie do Čierneho mora na východe Rumunska – pociťujú tieto dôsledky.
Od Slovenska a Maďarska v strednej Európe až po Rumunsko a Bulharsko na východe nemôžu lode premávať plne naložené a majú dlhé čakacie doby. Rumunsko odstavilo oba reaktory elektrárne Cernavoda. Stalo sa tak vôbec prvýkrát, čo boli oba reaktory odstavené súčasne z dôvodu nízkej hladiny vody, pripomína AFP.
Súčasné sucho ešte viac zhoršila klimatická zmena spôsobená človekom, vyplýva zo správy, ktorú minulý týždeň zverejnili vedci z medzinárodnej skupiny World Weather Attribution. V Rumunsku a na Slovensku bolo zaznamenané 30-ročné minimum výšky hladiny Dunaja a v Maďarsku je vôbec najnižšia v histórii meraní.
Trajektová doprava medzi Rumunskom a Bulharskom je v dvoch oblastiach dočasne pozastavená. V Bulharsku museli tento týždeň evakuovať výletnú loď s takmer 200 pasažiermi po tom, ako uviazla na plytčine.
Zasiahnutá je aj komerčná nákladná doprava. „Nákladné lode sú nútené čakať alebo sa plaviť s obmedzeným nákladom,“ uviedol pre AFP hovorca bulharskej vládnej agentúry pre správu Dunaja.
V Rumunsku je hladina vody na niektorých úsekoch už jeden meter pod minimálnou úrovňou splavnosti. „Ide o výnimočnú situáciu... Sme prekvapení touto veľmi, veľmi nízkou hladinou,“ povedal pre AFP Adrian Maizel zo správy monitorujúcej dopravu na Dunaji.
Obe krajiny zaznamenali nízku hladinu ešte podstatne skôr ako minulý rok, píše AFP. V maďarskom hlavnom meste Budapešť, ktoré leží vyššie proti prúdu, klesla rieka na najnižšiu úroveň od začiatku meraní. Desiatky maďarských miest a dedín pozdĺž rieky zaviedli počas júnových horúčav obmedzenia v spotrebe vody. V júli boli pozastavené aj viaceré vyhliadkové plavby.
o nízkej hladine Dunaja informovala aj Slovenská akadémia vied
Tento rok dosiahol Dunaj zatiaľ svoj historický minimálny prietok v pondelok (27. júla). Podľa predbežných údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) bol okolo 725 metrov kubických za sekundu, podľa rakúskej stanice Thebnerstraßl bol prietok 678 metrov kubických za sekundu. Uviedol to hovorca Slovenskej akadémie vied (SAV) Jozef Bednár.
„Minimálne prietoky Dunaja v Bratislave sa vyskytujú zvyčajne v zimnom období, v mesiacoch november až február. Máj, jún a júl by mali byť najvodnejšie mesiace, vtedy dochádza k topeniu snehu v Alpách. Takýto nízky prietok Dunaja v stanici Bratislava/Devín v mesiaci júl sa v histórii pozorovaní od roku 1876 ešte nevyskytol,“ upozornila Pavla Pekárová z Ústavu hydrológie SAV. Spôsobené je to podľa nej tým, že v dôsledku rastu teploty vzduchu dochádza aj k skoršiemu topeniu snehu.
Vedci majú v súčasnosti neprerušený rad prietokov Dunaja od roku 1876. Tvrdia, že dlhodobý prietok Dunaja kolíše okolo 2050 metrov kubických za sekundu. Najnižší priemerný denný prietok Dunaja bol zaznamenaný 6. januára 1909, a to 580 metrov kubických za sekundu, najvyšší v septembri 1899 10.810 metrov kubických za sekundu.
Pekárová tvrdí, že aj keď dochádza k zmene mesačného režimu prietokov Dunaja, priemerné ročné prietoky v Bratislave sú zatiaľ z dlhodobého hľadiska stabilné. V posledných 30 rokoch prietoky klesajú. „Podobná situácia v priebehu desaťročných prietokov za posledné tridsaťročie 1986 až 2025 sa vyskytla i v období 1906 až 1935,“ priblížila. Všetko bude podľa vedkyne závisieť od množstva zrážok, ktoré spadnú na povodie Dunaja. „Môžeme sa poučiť z histórie. Ak sa situácia z desaťročia 1936 až 1945 zopakuje, môžeme očakávať opäť vodnejšie obdobie a vyššie prietoky,“ poznamenala.
Hydrológovia z Ústavu hydrológie SAV sa v súčasnosti venujú otázkam výskytu sucha na Slovensku vo viacerých projektoch. Jedným z nich je medzinárodný projekt Nízke prietoky a hydrologické sucho v povodí Dunaja, ktorý koordinuje pod hlavičkou Medzinárodného hydrologického programu UNESCO Český hydrometeorologický ústav v Brne, uviedol Bednár.
V rámci riešenia projektu vytvorili databázu denných prietokov Dunaja z 20 staníc po dĺžke Dunaja od Nemecka až po ústie Dunaja a z vyše 50 staníc z prítokov Dunaja. S pravidelnými pozorovaniami výšky hladiny Dunaja v Bratislave sa začalo už v roku 1823. „Výška hladiny sa však nedá hodnotiť z hydrologického hľadiska, lebo dochádza k častým zmenám koryta - raz sa zanáša, inokedy prehlbuje. Preto musíme pracovať s prietokmi - množstvom vody v metroch kubických, ktoré pretečie profilom stanice za jednu sekundu,“ vysvetlila Pekárová.
jadrovú elektráreň Paks v Maďarsku pre nízku hladinu Dunaja úplne odstavia
K úplnému odstaveniu jadrovej elektrárne pri juhomaďarskom meste Paks by mohlo dôjsť už vo štvrtok, ale pravdepodobnejšie sa tak stane v piatok. Podľa servera 24.hu to vyhlásil predseda maďarskej vlády Péter Magyar s tým, že príčinou tohto opatrenia je mimoriadne nízka hladina vody Dunaja.
Odstavenie elektrárne bude podľa premiéra znamenať výpadok výkonu 2000 megawattov, ktorý je však stále možné pokryť z dovozu, keďže krajina má k dispozícii importnú kapacitu na úrovni 3600 až 3800 megawattov.
Magyar zdôraznil dôležitosť toho, že dodávky energií sú v súčasnosti zabezpečené pre obyvateľov aj podniky. To isté platí v prípade dodávok pitnej vody, ktoré sú zaistené pre 99,9 percenta územia krajiny.
Odborníci stále monitorujú zmeny prietoku či teploty vody a robia potrebné rozhodnutia v súlade s danou situáciou, uviedla v stredu energetická spoločnosť MVM, ktorá jadrovú elektráreň prevádzkuje.
V pondelok vzhľadom na hladinu vody a horúčavy znížili výkon bloku 1 o 245 megawattov a následne v utorok večer bol výkon bloku 3 znížený o 237 MW.
Ide o jedinú fungujúcu komerčnú jadrovú elektráreň v Maďarsku so štyrmi blokmi, z ktorých každý má výkon 500 MW. Nachádza sa na pravom brehu Dunaja približne 100 kilometrov južne od Budapešti, neďaleko mesta Paks. Zariadenie pokrýva približne polovicu domácej výroby elektrickej energie a zabezpečuje tretinu celkovej spotreby elektriny v krajine.