v článku sa dočítate:
- Útoky USA a Saudskej Arábie zabili 20 členov bývalej polovojenskej aliancie
- Irán tvrdí, že zadržal tankery
- Proiránske milície hlásia obete po americko-saudskoarabských úderoch
- USA a Saudská Arábia zasiahli v Iraku objekty využívané spojencami Iránu
- Irán zaútočil raketami na americké jednotky na Blízkom východe
útoky USA a Saudskej Arábie zabili 20 členov bývalej polovojenskej aliancie
Najmenej 20 členov bývalej polovojenskej aliancie Ľudové mobilizačné sily (PMF) v stredu zahynulo pri útokoch Spojených štátov a Saudskej Arábie v Iraku, oznámila táto aliancia. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
USA a Saudská Arábia uviedli, že zasiahli Iránom podporovaných militantov v Iraku v reakcii na útoky na americké jednotky a saudskoarabské ropné zariadenia.
Ľudové mobilizačné sily (Hašd aš-Šabí - PMF), ktoré od roku 2014 zastrešovali viaceré skupiny a frakcie, no neskôr boli začlenené do irackých ozbrojených síl, uviedli, že podľa predbežných údajov pri týchto úderoch zahynulo najmenej 20 jej bojovníkov a ďalších 32 utrpelo zranenia.
USA a Saudská Arábia sa podľa nich pri tejto „agresii,“ ktorá predstavuje nebezpečnú eskaláciu proti „oficiálnym bezpečnostným inštitúciám“, zamerala na základne PMF v siedmich provinciách, pričom spôsobili aj materiálne škody.
K týmto útokom došlo po tom, čo Saudská Arábia oznámila zachytenie dronov, ktoré cielili na ropné zariadenia na východe krajiny, pričom tieto drony podľa nej vypálil Iránom podporované skupiny v Iraku. Tie označili tieto obvinenia za „vykonštruované“ a varovali Saudskú Arábiu, aby neútočila na Irak.
Útoky sa zároveň uskutočnili v čase, keď USA zvyšujú svoj tlak na Bagdad, aby odzbrojil proiránske ozbrojené skupiny. Iracký premiér Alí az-Zajdí, ktorý sa tento rok dostal k moci, prisľúbil, že zabezpečí, aby tieto skupiny odovzdali svoje zbrane, niektoré mocné frakcie však vyjadrili svoj odpor.
Najaktívnejšie proiránske ozbrojené skupiny v Iraku sú zjednotené v aliancii známej ako Islamský odpor v Iraku (IRI), ktorá konala v prospech Iránu počas vojny na Blízkom východe a prihlásila sa k zodpovednosti za stovky útokov na americké základne v Iraku a celom regióne. Odkedy USA a Irán tento mesiac obnovili boje, sa však IRI neprihlásil k žiadnym k útokom, konštatuje AFP.
irán tvrdí, že zadržal tankery
Iránske Revolučné gardy v Hormuzskom prielive zasiahli a následne zadržali tri ropné tankery, oznámili v stredu iránske médiá. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„Tri ropné tankery, ktoré porušili predpisy, ignorovali naše varovania a pokračovali v plavbe po nebezpečnej a nelegálnej trase, boli zasiahnuté a donútené zastaviť,“ citovala vyhlásenie gárd tlačová agentúra Tasním.
Jordánska armáda medzičasom v stredu uviedla, že jej protivzdušná obrana v stredu skoro ráno zachytila päť rakiet vypálených z Iránu. Vo vyhlásení spresnila, že strely boli „zachytené a zničené“, pričom nespomenula žiadne obete.
proiránske milície hlásia obete po americko-saudskoarabských úderov
Proiránske milície v Iraku v stredu oznámili, že pri amerických a saudskoarabských náletoch na ich základne v rôznych častiach krajiny zahynuli a utrpeli zranenia viacerí ľudia. Útoky tiež podľa nich poškodili niekoľko budov, píše TASR na základe správ staníc CNN a al-Džazíra.
„Tento útok považujeme za mimoriadne nebezpečnú eskaláciu, porušenie suverenity Iraku a útok na jeho oficiálne bezpečnostné inštitúcie,“ uviedla polovojenská organizácia Sily ľudovej mobilizácie (PMF) vo vyhlásení.
V provincii Ninive na severe Iraku zahynulo pri úderoch najmenej osem príslušníkov PMF a ďalší štyria utrpeli zranenia, uviedla al-Džazíra.
PMF je zastrešujúca organizácia prevažne šiitských ozbrojených skupín v Iraku, z ktorých viaceré majú úzke väzby na Irán. Vznikla v roku 2014 počas postupu teroristickej organizácie Islamský štát (IS) v krajine. Iracký parlament ju v roku 2016 formálne začlenil do štátnych bezpečnostných síl, no viaceré frakcie si zachovali vlastné velenie a politické väzby.
Medzi najvplyvnejšie skupiny v rámci PMF patria napríklad Katáib Hizballáh, Asáib Ahl al-Hakk (AAH) či organizácia Badr, ktoré majú úzke vzťahy s iránskymi Revolučnými gardami. Irán tieto skupiny dlhodobo podporuje finančne, výcvikom aj dodávkami zbraní.
USA a Saudská Arábia zasiahli v Iraku objekty využívané spojencami Iránu
Americké a saudskoarabské ozbrojené sily podnikli v noci na stredu letecké útoky proti cieľom vo východnej časti Iraku. Podľa americkej armády tieto objekty využívali skupiny podporované Iránom na údery proti americkým jednotkám a saudskoarabskej energetickej infraštruktúre, informuje TASR.
„Stíhačky zasiahli viacero logistických a zbrojných objektov teroristov vo východnom Iraku v rámci ráznej odpovede na viac ako 30 útokov bezpilotnými lietadlami riadených iránskymi Revolučnými gardami za uplynulých 72 hodín,“ oznámilo Ústredné velenie armády USA (CENTCOM) na sociálnej sieti X.
Podľa armády USA útoky namierené proti americkým silám neboli úspešné. CENTCOM zároveň uviedlo, že od februára do apríla zaznamenalo viac ako 600 pokusov o útoky na amerických občanov a zariadenia zo strany militantov podporovaných Iránom v Iraku. „Revolučné gardy a ich teroristickí spojenci musia s týmito útokmi prestať, aby zabránili ďalšej vojenskej reakcii USA,“ uviedlo americké velenie.
Saudské ministerstvo obrany tiež potvrdilo spoločné „cielené“ útoky so Spojenými štátmi. Zdôraznilo, že neusiluje o eskaláciu konfliktu, no na akúkoľvek agresiu voči krajine bude reagovať. Išlo o prvý prípad od začiatku vojny medzi Iránom a USA, keď Saudská Arábia oficiálne priznala účasť na vojenských úderoch na území Iraku. Krajina bola počas konfliktu opakovane terčom iránskych útokov, doteraz sa však vojenskej odvete vo veľkej miere vyhýbala, upozornila stanica Sky News.
Saudská Arábia v utorok oznámila, že už druhý deň po sebe zostrelila drony vypustené milíciami podporovanými Iránom z územia Iraku. Dronmi sa podľa Rijádu pokúsili zaútočiť na ropné zariadenia vo východnej časti krajiny.
V Iraku pôsobia desiatky ozbrojených skupín podporovaných Iránom. Mnohé z nich sú súčasťou zastrešujúcej polovojenskej organizácie Sily ľudovej mobilizácie (PMF). Vznikli prevažne v roku 2003 po vpáde do Iraku vedenom Spojenými štátmi; ďalší vplyv získali od roku 2014 počas boja proti teroristickej skupine Islamský štát (IS). Tieto skupiny vyzývajú na odchod amerických vojakov a často útočia na ich základne. Od februára tohto roka sa zapojili do vojny na Blízkom východe na strane Teheránu.
Americká armáda predtým tiež oznámila, že Irán v noci na stredu odpálil viacero balistických rakiet smerom na americké sily na Blízkom východe. Všetky rakety sa podľa Ústredného velenia USA podarilo zneškodniť.
irán zaútočil raketami na americké jednotky na Blízkom východe
Irán v noci na stredu odpálil viacero balistických rakiet smerom na americké sily na Blízkom východe. Išlo o prvý výraznejší útok po krátkom prerušení bojov, počas ktorého sa sprostredkovatelia snažili obnoviť mierové rokovania medzi oboma stranami. Oznámila to americká armáda, informuje TASR podľa správ portálu Axios a agentúr AP a AFP.
„Revolučné gardy odpálili z Iránu viacero balistických rakiet v rámci pokusu o prekvapivý útok na americké jednotky rozmiestnené na Blízkom východe. Všetky iránske rakety sa podarilo úspešne zneškodniť. Americké sily zostávajú v stave zvýšenej ostražitosti a vysokej pripravenosti,“ uviedlo Ústredné velenie armády USA (CENTCOM) na sociálnej sieti X.
Podľa portálu Axios bola terčom útoku americká vojenská základňa v Jordánsku. Išlo o prvý iránsky útok balistickými raketami na americkú základňu v regióne od piatka, keď prezident USA Donald Trump pozastavil americké údery proti Iránu, aby dal priestor diplomacii.
Trump v pondelok uviedol, že Spojené štáty vedú s Iránom veľmi intenzívne rokovania. Zároveň však varoval, že ak rozhovory zlyhajú, Washington sa vráti k „veľmi silnej vojenskej akcii“.
Irán odpálil rakety v čase, keď sa vo Washingtone stretli Trump a izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Podľa Bieleho domu sa rokovania zamerali najmä na situáciu súvisiacu s Iránom a označil ich za pozitívne a produktívne.