v článku sa dočítate:
- napriek nezhodám však Donald Trump na samit pricestuje
- zatiaľ čo minuloročný samit sa sústredil na zvyšovanie obranných výdavkov, tohtoročné stretnutie by sa malo zamerať na rozvoj výroby zbraní a podporu inovácií
- na základe dohodnutého uznesenia by sa mali spojenci zaviazať poskytnúť Ukrajine celkovo 140 miliárd eur počas dvojročného obdobia
- v súvislosti s Iránom sa očakáva, že spojenci zdôraznia svoj nesúhlas s tým, aby disponoval jadrovými zbraňami, a vyzvú Teherán, aby rešpektoval slobodu plavby v Hormuzskom prielive
- Babiš pred samitom NATO povedal, že ČR budúci rok navýši výdavky na obranu
V tureckej Ankare sa v utorok a stredu stretnú prezidenti alebo premiéri 32 členských štátov Severoatlantickej aliancie (NATO), pričom sa očakáva, že opätovne potvrdia podporu Ukrajine a prisľúbia jej ďalšiu pomoc. Európski lídri sa tiež podľa agentúry Reuters budú snažiť americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi dokázať, že plnia sľub, ktorý dali na minuloročnom samite v Haagu, že do roku 2035 budú vynakladať na obranu každoročne najmenej päť percent HDP. Slovensko bude v Ankare zastupovať prezident Peter Pellegrini, informuje TASR.
Pôjde o druhý samit Aliancie od návratu Trumpa do Bieleho domu. Americký prezident od minuloročného zasadnutia v Haagu ostatných členov NATO opakovane kritizoval, a to napriek tomu, že sa zaviazali významne zvýšiť svoje vojenské výdavky v súlade s jeho požiadavkami.
Vzťahy medzi USA a ostatnými spojencami odvtedy významne narušil zámer Trumpa ovládnuť Grónsko, ktoré je autonómnou súčasťou Dánska ako členského štátu NATO. Skúškou si transatlantické vzťahy prešli aj po začiatku americko-izraelskej vojenskej agresie v Iráne. Trump ostro kritizoval európskych spojencov v NATO, ktorí neposkytli USA svoje kapacity na pomoc pri tejto vojenskej operácii. Washington tiež nedávno oznámil zníženie svojich vojenských kapacít vyčlenených pre potreby Aliancie v Európe. Zároveň má počas nasledujúceho polroka prehodnotiť prítomnosť svojich síl na starom kontinente.
SITA/Abdullah Güçlü, Pool Photo via AP
Napriek nezhodám však Trump na samit pricestuje. Očakáva sa, že lídri sa počas debát zamerajú na zhodnotenie pokroku v oblasti zvyšovania obranných výdavkov, na posilnenie zbrojného priemyslu a na to, ako sa vyrovnať s obmedzenou vojenskou prítomnosťou USA na kontinente.
„V roku 2025 európski spojenci a Kanada zvýšili svoje investície do kľúčových obranných potrieb o viac ako 139 miliárd dolárov,“ uvádza sa v pripravených záveroch samitu, ktoré má Reuters k dispozícii. „Budujeme budúcnosť: silnejšiu Európu v rámci silnejšieho NATO – modernizovanej Aliancie. Európski spojenci a Kanada v spolupráci so Spojenými štátmi preberajú väčšiu zodpovednosť za obranu,“ zdôraznia spojenci.
Zatiaľ čo minuloročný samit sa sústredil na zvyšovanie obranných výdavkov, tohtoročné stretnutie by sa malo zamerať na rozvoj výroby zbraní a podporu inovácií. Aliancia preto usporiada v utorok v Ankare fórum zbrojárskeho priemyslu, na ktorom budú oznámené dohody v hodnote desiatok miliárd dolárov.
„Investujeme do našej bezpečnosti, aby sme mali to, čo potrebujeme na ochranu našich spoločností dnes a zajtra. Hrozby, ktorým čelíme, sú reálne – vrátane Ruska,“ uviedol enerálny tajomník NATO Mark Rutte.
Očakáva sa, že členské štáty opätovne vyslovia svoju podporu Ukrajine, ktorá už viac ako štyri roky odoláva ruskej invázii. Na základe dohodnutého uznesenia by sa mali spojenci zaviazať poskytnúť Ukrajine celkovo 140 miliárd eur počas dvojročného obdobia - teda 70 miliárd ročne - určených na vojenské vybavenie, podporu a výcvik. V tejto sume sú však už zarátané prostriedky z pôžičky EÚ, z ktorej 60 miliárd je určených na vojenské účely. Podľa agentúr prostriedky poskytnú iba európski členovia NATO a Kanada. USA sa na podpore podieľať nebudú, hoci závery podporia.
V súvislosti s Iránom sa očakáva, že spojenci zdôraznia svoj nesúhlas s tým, aby disponoval jadrovými zbraňami, a vyzvú Teherán, aby rešpektoval slobodu plavby v Hormuzskom prielive. Európski predstavitelia oslovení Reuters však majú obavy, aby vojna v Iráne a nezhody medzi USA a ostatnými členmi Aliancie v tejto veci nezatienili celý samit.
Turecko bude aliančných lídrov hostiť po druhýkrát. Ide o jedného z najvýznamnejších členov organizácie s druhou najsilnejšou armádou v nej - po Spojených štátoch. Pre nákupy ruských systémov protivzdušnej obrany S-400 však USA v roku 2020 uvalili na Turecko obchodné obmedzenia a vylúčili ho z programu vývoja a nákupu stíhačiek F-35. Očakáva sa, že turecký prezident Recep Tayyip Erdogan bude počas bilaterálnych rozhovorov s Trumpom tlačiť na to, aby Turecko mohlo k programu opäť pristúpiť. Rokovať tiež plánuje s Francúzskom a Talianskom o nákupe protivzdušného raketového systému SAMP/T.
Okrem aliančných lídrov sú na samit pozvaní aj juhokórejský prezident I Če-mjong, predseda Európskej rady António Costa, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Bilaterálnu pozvánku od hostiteľa dostal aj sýrsky prezident Ahmad Šara.
Slovenskú delegáciu povedie prezident Peter Pellegrini, ktorý vo štvrtok absolvuje aj bilaterálne stretnutie s tureckým prezidentom Erdoganom. Do Ankary s ním vycestujú aj minister zahraničných vecí Juraj Blanár a minister obrany Robert Kaliňák. Prezident informoval, že Slovensko podporí závery samitu. Zároveň zdôraznil, že prípadné finančné záväzky týkajúce sa vojenskej pomoci Ukrajine zostávajú na individuálnom rozhodnutí jednotlivých členských štátov a nepredstavujú záväzok pre všetkých spojencov.
babiš pred samitom NATO povedal, že ČR budúci rok navýši výdavky na obranu
Časť českej vládnej delegácie na čele s premiérom Andrejom Babišom v utorok ráno samostatne odlieta na samit NATO do Ankary. Babiš pred odletom povedal, že ČR navýši výdavky na obranu o 36 miliárd korún v roku 2027. Prezident Petr Pavel, ktorého prítomnosť na samite vláda odmieta, odletí z letiska Praha-Kbely krátko po nich, píše TASR na základe správy portálu Novinky.cz.
„Budúci rok navýšime rozpočet obrany o 36 miliárd a mali by sme dosiahnuť dve percentá,“ oznámil Babiš. Odkazoval na záväzok členských štátov NATO vynaložiť dve percentá HDP na obranu. Samit bude podľa neho špecifický, keďže sa bude intenzívnejšie venovať plneniu obranných záväzkov a prisľúbil, že Česko sa bude snažiť svoj záväzok plniť.
„(Samit) bude v znamení Trumpa, je to vždy zážitok, keď je na nejakom podujatí,“ povedal Babiš. „Uvidíme, či si ma bude pamätať a či s ním budem v nejakom kontakte,“ podotkol s tým, že s českým prezidentom si nekoordinovali svoje postoje.
„Netušíme, aký chce mať pán prezident program,“ vyhlásil minister zahraničných vecí Petr Macinka. „Pánovi prezidentovi držíme palce, nech si to užije a nech sa tam stretne so svojimi priateľmi a privezie si nejaké fotografie,“ uviedol Macinka podľa portálu Novinky. Na samite sa zúčastní aj český minister obrany či vládny splnomocnenec pre plnenie záväzkov voči NATO.
Česká vláda sa niekoľko mesiacov usilovala o neúčasť Petra Pavla na samite, hoci hlava štátu vzhľadom na tradíciu a ústavné postavenie dlhodobo avizovala svoj záujem. Spor viedol k podaniu kompetenčnej žaloby a ústavný súd v predbežnom opatrení vláde prikázal, aby hlave štátu zaistila účasť na samite.
Petr Pavel bol predsedom Vojenského výboru NATO v rokoch 2015 - 2018, čo je najvyššia vojenská funkcia, akú môže dôstojník členského štátu v Aliancii vykonávať.