v článku sa dočítate:
- Zelenskyj na samite zdôraznil, že pre Ukrajinu a Európu v súčasnosti zostávajú problémom ruské balistické rakety.
- podľa portálu Politico sa Ankara na dva dni okrem iného zmení aj na zbrojársky veľtrh NATO
- napriek nezhodám Donald Trump na samit pricestoval
- zatiaľ čo minuloročný samit sa sústredil na zvyšovanie obranných výdavkov, tohtoročné stretnutie by sa malo zamerať na rozvoj výroby zbraní a podporu inovácií
- na základe dohodnutého uznesenia by sa mali spojenci zaviazať poskytnúť Ukrajine celkovo 140 miliárd eur počas dvojročného obdobia
- v súvislosti s Iránom sa očakáva, že spojenci zdôraznia svoj nesúhlas s tým, aby disponoval jadrovými zbraňami, a vyzvú Teherán, aby rešpektoval slobodu plavby v Hormuzskom prielive
- Babiš pred samitom NATO povedal, že ČR budúci rok navýši výdavky na obranu
Americký prezident Donald Trump v utorok po príchode do tureckej Ankary na summit Severoatlantickej aliancie (NATO) zopakoval, že bol „veľmi sklamaný“ z reakcie európskych spojencov, ktorí nepodporili vojnu USA proti Iránu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„Bol som veľmi sklamaný z NATO,“ povedal Trump novinárom pri stretnutí s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom.
„Nepotrebovali sme žiadnu pomoc a v istom zmysle som testoval ľudí. Chcel som zistiť, či by nám boli oporou, pretože už dlho hovorím, že my sme im pomohli, ale nie som si istý, či by oni pomohli nám,“ dodal.
Americký prezident opakovane kritizuje spojencov z NATO za to, že nevynakladajú dostatočné prostriedky na obranu a že sú podľa neho príliš závislí od Spojených štátov. Jeho kritika zosilnela po začiatku vojny na Blízkom východe, ktorú vyvolali americko-izraelské útoky na Irán. Viaceré európske členské štáty NATO vtedy vyzvali na zdržanlivosť a diplomatické riešenie konfliktu. Niektoré krajiny zároveň odmietli priamo poskytnúť americkej armáde pomoc, čo Trump takisto opakovane kritizoval.
V tejto súvislosti počas stretnutia s Erdoganom spomenul aj taliansku premiérku Giorgiu Meloniovú. Podľa agentúry ANSA o nej povedal, že hoci ju má rád, „v otázke vojny s Iránom nám nepodržala chrbát“.
Trump a Meloniová udržovali pred vojnou s Iránom priateľské vzťahy. V uplynulom období však Trump na adresu talianskej premiérky vyslovil provokatívne poznámky. Meloniová minulý mesiac obvinila Trumpa, že si o nej vymyslel príbeh, ako ho na summite G7 vo Francúzsku „prosila“ o spoločnú fotografiu. V pondelok šéf Bieleho domu ich spor pripomenul, keď na svojej platforme Truth Social zverejnil fotografiu, ako sa talianska premiérka na neho pozerá s popisom „POTREBNÝ ZÁKAZ PRIBLÍŽENIA“.
zelenskyj požiadal NATO o podporu ukrajinskej protivzdušnej obrany
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok vyzval Severoatlantickú alianciu na zvýšenie podpory pre protivzdušnú obranu Ukrajiny. Na summite NATO v tureckej Ankare sa zároveň vyslovil za vstup Kyjeva do tejto organizácie, informuje TASR podľa agentúry AFP a televízie Sky News.
„Všetko ostatné sme schopní zvládnuť sami, ale pokiaľ ide o protivzdušnú obranu, potrebujeme odhodlanie našich partnerov. Prosím, nech je väčšie odhodlanie a viac rozhodnutí v prospech protivzdušnej obrany jedným z kľúčových výsledkov tohto summitu NATO,“ povedal Zelenskyj.
Vo svojom prejave zároveň pochválil svoju krajinu a jej schopnosť zachytávania ruských dronov, ktorá podľa jeho slov dosiahla mieru viac než 90 percent.
„So všetkou úctou, žiadna iná krajina nemá schopnosť brániť sa proti útočným dronom v takomto rozsahu... Realita tejto vojny nás prinútila vybudovať túto schopnosť a dnes sa bránime proti stovkám útokov dronov každý deň aj noc,“ skonštatoval.
Zdôraznil, že pre Ukrajinu a Európu v súčasnosti zostávajú problémom ruské balistické rakety. „Jediné, čo tu v Európe ešte musíme urobiť, je vybudovať silnú obranu proti ruským balistickým raketám... Je to veľká výzva – to je pravda. Je to posledná významná výhoda Ruska,“ povedal Zelenskyj.
Americký systém Patriot je podľa jeho slov „vynikajúci“, ale jeho súčasná výroba nestačí na pokrytie rastúceho dopytu. Doplnil, že o tomto systéme a ďalších témach bude neskôr v Ankare diskutovať aj s prezidentom USA Donaldom Trumpom.
Ukrajinský líder vo svojom prejave tiež vyhlásil, že vstup Kyjeva do NATO „dáva zmysel“.
„Už teraz sa navzájom vnímame ako spoľahliví partneri a bolo by len prirodzené stať sa súčasťou jednej spoločnej bezpečnostnej komunity,“ uviedol Zelenskyj.
„Skutočnosťou je, že v blízkosti zdroja problému - Ruska - zostaneme ešte dlho... Ukrajina v NATO predstavuje zdroj mimoriadnej obrannej schopnosti,“ poznamenal.
politico: Ankara sa na dva dni okrem iného zmení aj na zbrojársky veľtrh NATO
Európske krajiny sa chystajú výrazne rozšíriť výrobu a údržbu amerických raketových systémov priamo na kontinente. Vyplýva to z dokumentov pripravovaných na utorkové Fórum obranného priemyslu NATO v Ankare, ktoré bude sprevádzať samit Aliancie. Informoval o tom portál Politico.
Balík pripravovaných dohôd počíta so spustením európskej výroby prenosných protilietadlových raketových kompletov Stinger, štúdiou uskutočniteľnosti na rozšírenie výroby rakiet AIM-120 AMRAAM v Európe a vytvorením európskeho servisného centra pre rakety PAC-3 používané v systémoch protivzdušnej obrany Patriot.
Na projekte Stinger sa majú podieľať Nemecko, Holandsko, Spojené štáty a Výbor NATO pre podporu partnerstiev. Do programu AMRAAM sú zapojené Belgicko, Kanada, Fínsko, Nemecko, Holandsko a Nórsko. Nemecko, Holandsko, Poľsko, Švédsko a USA zároveň pripravujú dohodu o európskom servisnom centre pre rakety PAC-3 v spolupráci so spoločnosťou Lockheed Martin.
Osobitnú pozornosť vzbudzuje aj možná výroba rakiet ATACMS s doletom približne 300 kilometrov, ktoré zohrali významnú úlohu vo vojne na Ukrajine. Rokuje sa tiež o širšej iniciatíve spoločných nákupov zbraní, do ktorej sú zapojené viaceré členské štáty NATO aj popredné zbrojárske firmy.
Pripravované dohody odrážajú snahu spojencov urýchlene doplniť zásoby rakiet a protivzdušnej obrany, ktoré sa výrazne znížili v dôsledku podpory Ukrajiny aj nedávneho konfliktu medzi Spojenými štátmi a Iránom. Zároveň ukazujú, že napriek rastúcemu dôrazu Európskej únie (EÚ) na podporu domáceho obranného priemyslu zostávajú americké spoločnosti kľúčovým partnerom pri prezbrojovaní Európy.
začína sa summit NATO v Ankare, očakáva sa podpora Ukrajiny a debata o zbrojení
V tureckej Ankare sa v utorok a stredu stretnú prezidenti alebo premiéri 32 členských štátov Severoatlantickej aliancie (NATO), pričom sa očakáva, že opätovne potvrdia podporu Ukrajine a prisľúbia jej ďalšiu pomoc. Európski lídri sa tiež podľa agentúry Reuters budú snažiť americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi dokázať, že plnia sľub, ktorý dali na minuloročnom summite v Haagu, že do roku 2035 budú vynakladať na obranu každoročne najmenej päť percent HDP. Slovensko bude v Ankare zastupovať prezident Peter Pellegrini, informuje TASR.
Pôjde o druhý samit Aliancie od návratu Trumpa do Bieleho domu. Americký prezident od minuloročného zasadnutia v Haagu ostatných členov NATO opakovane kritizoval, a to napriek tomu, že sa zaviazali významne zvýšiť svoje vojenské výdavky v súlade s jeho požiadavkami.
Vzťahy medzi USA a ostatnými spojencami odvtedy významne narušil zámer Trumpa ovládnuť Grónsko, ktoré je autonómnou súčasťou Dánska ako členského štátu NATO. Skúškou si transatlantické vzťahy prešli aj po začiatku americko-izraelskej vojenskej agresie v Iráne. Trump ostro kritizoval európskych spojencov v NATO, ktorí neposkytli USA svoje kapacity na pomoc pri tejto vojenskej operácii. Washington tiež nedávno oznámil zníženie svojich vojenských kapacít vyčlenených pre potreby Aliancie v Európe. Zároveň má počas nasledujúceho polroka prehodnotiť prítomnosť svojich síl na starom kontinente.
SITA/Abdullah Güçlü, Pool Photo via AP
Napriek nezhodám však Trump na samit pricestuje. Očakáva sa, že lídri sa počas debát zamerajú na zhodnotenie pokroku v oblasti zvyšovania obranných výdavkov, na posilnenie zbrojného priemyslu a na to, ako sa vyrovnať s obmedzenou vojenskou prítomnosťou USA na kontinente.
„V roku 2025 európski spojenci a Kanada zvýšili svoje investície do kľúčových obranných potrieb o viac ako 139 miliárd dolárov,“ uvádza sa v pripravených záveroch samitu, ktoré má Reuters k dispozícii. „Budujeme budúcnosť: silnejšiu Európu v rámci silnejšieho NATO – modernizovanej Aliancie. Európski spojenci a Kanada v spolupráci so Spojenými štátmi preberajú väčšiu zodpovednosť za obranu,“ zdôraznia spojenci.
Zatiaľ čo minuloročný samit sa sústredil na zvyšovanie obranných výdavkov, tohtoročné stretnutie by sa malo zamerať na rozvoj výroby zbraní a podporu inovácií. Aliancia preto usporiada v utorok v Ankare fórum zbrojárskeho priemyslu, na ktorom budú oznámené dohody v hodnote desiatok miliárd dolárov.
„Investujeme do našej bezpečnosti, aby sme mali to, čo potrebujeme na ochranu našich spoločností dnes a zajtra. Hrozby, ktorým čelíme, sú reálne – vrátane Ruska,“ uviedol enerálny tajomník NATO Mark Rutte.
Očakáva sa, že členské štáty opätovne vyslovia svoju podporu Ukrajine, ktorá už viac ako štyri roky odoláva ruskej invázii. Na základe dohodnutého uznesenia by sa mali spojenci zaviazať poskytnúť Ukrajine celkovo 140 miliárd eur počas dvojročného obdobia - teda 70 miliárd ročne - určených na vojenské vybavenie, podporu a výcvik. V tejto sume sú však už zarátané prostriedky z pôžičky EÚ, z ktorej 60 miliárd je určených na vojenské účely. Podľa agentúr prostriedky poskytnú iba európski členovia NATO a Kanada. USA sa na podpore podieľať nebudú, hoci závery podporia.
V súvislosti s Iránom sa očakáva, že spojenci zdôraznia svoj nesúhlas s tým, aby disponoval jadrovými zbraňami, a vyzvú Teherán, aby rešpektoval slobodu plavby v Hormuzskom prielive. Európski predstavitelia oslovení Reuters však majú obavy, aby vojna v Iráne a nezhody medzi USA a ostatnými členmi Aliancie v tejto veci nezatienili celý samit.
Turecko bude aliančných lídrov hostiť po druhýkrát. Ide o jedného z najvýznamnejších členov organizácie s druhou najsilnejšou armádou v nej - po Spojených štátoch. Pre nákupy ruských systémov protivzdušnej obrany S-400 však USA v roku 2020 uvalili na Turecko obchodné obmedzenia a vylúčili ho z programu vývoja a nákupu stíhačiek F-35. Očakáva sa, že turecký prezident Recep Tayyip Erdogan bude počas bilaterálnych rozhovorov s Trumpom tlačiť na to, aby Turecko mohlo k programu opäť pristúpiť. Rokovať tiež plánuje s Francúzskom a Talianskom o nákupe protivzdušného raketového systému SAMP/T.
Okrem aliančných lídrov sú na samit pozvaní aj juhokórejský prezident I Če-mjong, predseda Európskej rady António Costa, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Bilaterálnu pozvánku od hostiteľa dostal aj sýrsky prezident Ahmad Šara.
Slovenskú delegáciu povedie prezident Peter Pellegrini, ktorý vo štvrtok absolvuje aj bilaterálne stretnutie s tureckým prezidentom Erdoganom. Do Ankary s ním vycestujú aj minister zahraničných vecí Juraj Blanár a minister obrany Robert Kaliňák. Prezident informoval, že Slovensko podporí závery samitu. Zároveň zdôraznil, že prípadné finančné záväzky týkajúce sa vojenskej pomoci Ukrajine zostávajú na individuálnom rozhodnutí jednotlivých členských štátov a nepredstavujú záväzok pre všetkých spojencov.
agentúra Reuters informuje, že USA rokujú s Európou o spoločnej výrobe rakiet
Spojené štáty rokujú s Nemeckom a ďalšími európskymi krajinami o spoločnej výrobe rakiet AIM-120 AMRAAM spoločnosti Raytheon a o zriadení servisného strediska rakiet PAC-3 Patriot spoločnosti Lockheed Martin v Európe. Agentúre Reuters to v utorok povedal zdroj oboznámený s rokovaniami, informuje TASR.
Krajiny majú v utorok na okraj samitu Severoatlantickej aliancie (NATO) v tureckej Ankare podpísať vyhlásenie o spoločnom zámere. Ak sa projekty zrealizujú, uvoľnia výrobné kapacity v závodoch spoločností Raytheon a Lockheed Martin v Spojených štátoch a umožnia zvýšiť domácu produkciu zbraní.
Rakety PAC-3 pre systémy protivzdušnej obrany Patriot aj strely AIM-120C-8 používané systémami NASAMS a stíhačkami F-16 patria medzi muníciu, po ktorej je na Ukrajine vysoký dopyt od začiatku ruskej invázie vo februári 2022.
Americký prezident Donald Trump opakovane kritizoval európskych spojencov za ich závislosť od Spojených štátov v oblasti bezpečnosti. Zároveň ich vyzýva na zvýšenie výdavkov na obranu a nákup väčšieho množstva americkej vojenskej techniky. V minulosti tiež pohrozil vystúpením USA z NATO.
babiš pred samitom NATO povedal, že ČR budúci rok navýši výdavky na obranu
Časť českej vládnej delegácie na čele s premiérom Andrejom Babišom v utorok ráno samostatne odlieta na samit NATO do Ankary. Babiš pred odletom povedal, že ČR navýši výdavky na obranu o 36 miliárd korún v roku 2027. Prezident Petr Pavel, ktorého prítomnosť na samite vláda odmieta, odletí z letiska Praha-Kbely krátko po nich, píše TASR na základe správy portálu Novinky.cz.
„Budúci rok navýšime rozpočet obrany o 36 miliárd a mali by sme dosiahnuť dve percentá,“ oznámil Babiš. Odkazoval na záväzok členských štátov NATO vynaložiť dve percentá HDP na obranu. Samit bude podľa neho špecifický, keďže sa bude intenzívnejšie venovať plneniu obranných záväzkov a prisľúbil, že Česko sa bude snažiť svoj záväzok plniť.
„(Samit) bude v znamení Trumpa, je to vždy zážitok, keď je na nejakom podujatí,“ povedal Babiš. „Uvidíme, či si ma bude pamätať a či s ním budem v nejakom kontakte,“ podotkol s tým, že s českým prezidentom si nekoordinovali svoje postoje.
„Netušíme, aký chce mať pán prezident program,“ vyhlásil minister zahraničných vecí Petr Macinka. „Pánovi prezidentovi držíme palce, nech si to užije a nech sa tam stretne so svojimi priateľmi a privezie si nejaké fotografie,“ uviedol Macinka podľa portálu Novinky. Na samite sa zúčastní aj český minister obrany či vládny splnomocnenec pre plnenie záväzkov voči NATO.
Česká vláda sa niekoľko mesiacov usilovala o neúčasť Petra Pavla na samite, hoci hlava štátu vzhľadom na tradíciu a ústavné postavenie dlhodobo avizovala svoj záujem. Spor viedol k podaniu kompetenčnej žaloby a ústavný súd v predbežnom opatrení vláde prikázal, aby hlave štátu zaistila účasť na samite.
Petr Pavel bol predsedom Vojenského výboru NATO v rokoch 2015 - 2018, čo je najvyššia vojenská funkcia, akú môže dôstojník členského štátu v Aliancii vykonávať.
nebudem sa s Babišom biť o stoličku pri hlavnom stole na samite NATO, vyhlásil český prezident
Český prezident Petr Pavel cestuje na samit NATO v Turecku samostatne, zatiaľ čo z Prahy už odletela česká delegácia pod vedením premiéra Andreja Babiša. Prezident oznámil, že v Ankare sa zúčastní na všetkých hlavných častiach samitu, informuje TASR na základe správy portálu Novink.cz.
Česká hlava štátu sa v utorok pripojí k neformálnej večeri lídrov, ktorú organizuje turecký prezident Recep Tayyip Erdogan aj k hlavným častiam rokovaní v stredu. Popri tom sa zúčastní na Fóre obranného priemyslu a na pracovných raňajkách pod záštitou organizácie Globsec.
„Nebudem sa s (Babišom) biť o stoličku pri hlavnom stole,“ povedal Pavel k stredajšiemu programu. „Na rokovaniach sa zúčastním bez pocitu poníženia či frustrácie,“ skonštatoval s tým, že chýba koordinácia medzi zahraničnou politikou vlády a prezidentským úradom. Podľa prezidenta budú hlavnými témami samitu výdaje na obranu, obranný priemysel a spolupráca v tejto oblasti, či podpora Ukrajiny.