riaditeľ poľskej zahraničnej tajnej služby v rozhovore pre denník Rzeczpospolita upozornil na rastúce riziko ruských provokácií na východnom krídle Severoatlantickej aliancie (NATO). Plukovník Pawel Szota podľa agentúry DPA varoval, že Rusko by mohlo uskutočniť obmedzený útok v Pobaltí. Informuje o tom TASR.
Podľa lotyšskej spravodajskej služby by ale nešlo o útok v plnom rozsahu. Szota v rozhovore zverejnenom cez víkend povedal, že prípadný obmedzený výpad by mohol mať podobu tzv. „zelených mužíčkov“. Ide o odkaz na vojakov v uniformách nejasnej štátnej príslušnosti. Takto ruskí vojaci podľa DPA v roku 2014 prevzali kontrolu nad ukrajinským Krymským polostrovom.
„Sledujeme vývoj na Ukrajine a vidíme, že vojna sa pre Rusko momentálne nevyvíja priaznivo. To vyvoláva obavy, že Moskva by mohla situáciu ešte viac vyhrotiť,“ šéf poľskej rozviedky s tým, že Rusko „systematicky prekračuje červené čiary, aby otestovalo reakciu NATO“. „Náklady na takéto provokácie sú nízke, zatiaľ čo Aliancia reaguje hlavne politickými opatreniami, čo vedie k ďalšej eskalácii,“ dodal.
vysvetlenie Tomáša Zálešáka
Provokácia by sa odohrala v čase, keď sa síce situácia na ukrajinskom fronte nevyvíja v prospech Ruska, no v iných ohľadoch nevyzerá ktovieako ani pre NATO ako celok, ani pre politické systémy jeho členských krajín, najmä niektorých. V oblasti hybridných aktivít proti západným demokraciám vykazuje Rusko ešte stále svojim spôsobom vyššiu úspešnosť, než v bojových akciách na ukrajinskom fronte. Celej situácii nijako pomáha ani dnešná kríza vnútorných vzťahov v NATO. To všetko sa deje v čase, keď je potrebné vykonať transformáciu spoločného obranného systému, s obligátnym dôrazom na posilnenie kapacít a zodpovednosti európskeho krídla aliancie. A to sme len na jej samom začiatku. Vyžiada si značný čas, než transformácia prinesie skutočné blahodarné výsledky, aj v tom, dnes stále nesamozrejmom prípade, že prebehne úspešne. Prechodné obdobie je naopak obdobím zvýšenej zraniteľnosti.
To, že NATO je dnes v kríze, by nevyžadovalo zvláštne „testovanie“ z ruskej strany. Provokácia jednako môže byť spôsob, akým zisťovať a analyzovať schémy správania obranného systému protivníka a predvídať jeho budúce reakcie v prípade rôznych krízových scenárov. Môže byť aj spôsobom, ako vyprovokovať potenciálneho protivníka k takej reakcii, ktorú ruská propagandistická mašinéria bude môcť predstavovať svetu ako akt „agresie“ (použitiu iných silných slov sa medze nekladú). Provokácia by taktiež mohla pomôcť odviesť, hoci aj krátkodobo, pozornosť členských krajín NATO od zložitého, politicky, ekonomicky aj časovo náročného projektu transformácie spoločného bezpečnostného systému – k improvizovaným a nekoordinovaným opatreniam, vynúteným potrebami daného krízového okamihu pre tú-ktorú jednotlivú krajinu.
To všetko – a mnoho ďalšieho – môžu byť v tejto chvíli špekulácie. Ak však k nejakej provokácii vo vyššie naznačenom zmysle naozaj dôjde, môže mať za následok prehĺbenie súčasnej krízy vzťahov v NATO a v EÚ, aj prehĺbenie krízy politických systémov jednotlivých členských štátov, čo nezostane bez dopadu ani na vzťahy s Ukrajinou. Varovanie poľskej rozviedky by sme rozhodne nemali brať na ľahkú váhu.
Ruský prezident Vladimir Putin a ďalších predstavitelia Kremľa opakovane tvrdia, že Rusko nemá v úmysle zaútočiť na územie NATP. Spravodajské služby a vojenské zložky v niekoľkých krajinách NATO ale podľa DPA opakovane vyjadrujú obavy z možnej eskalácie, aj keď sa nezhodujú, pokiaľ ide o jej načasovanie a rozsah, píše DPA.
Lotyšská tajná služba začiatkom týždňa vyhlásila, že Rusko, ktoré vo februári 2022 vojensky napadlo Ukrajinu, v súčasnosti nemá kapacitu na to, aby otvorilo druhý front. Údajne však zvažuje hybridné akcie, ktoré by vyslali jasný signál krajinám podporujúcim Kyjev.
Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski minulý týždeň taktiež varoval, že Rusko by mohlo podniknúť operácie pod falošnou vlajkou.