v článku sa dočítate aj:
- americký Senát USA prijal rezolúciu vyzývajúcu na ukončenie vojny s Iránom, hlavný iránsky vyjednávač označil memorandum o ukončení vojny za deklaráciu porážky USA
- Arákčí telefonoval s vedením Hamasu o vývoji v regióne a memorande s USA
- Irán a Omán sa dohodli na rokovaniach o správe Hormuzského prielivu
- iránsky prezident Pezeškján odmietol vyjednávať o raketovom programe
trump: Irán ubezpečil, že nebude vyberať poplatky v Hormuzskom prielive
Americký prezident Donald Trump v stredu uviedol, že ho Irán uistil, že v Hormuszkom prielive nebudú vyberané od lodí žiadne poplatky. Vyhlásenie prišlo v čase pokračujúcich rokovaní o trvalom ukončení vojny na Blízkom východe. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP a Trumpovho príspevku na sociálnej sieti.
„Irán informoval Spojené štáty, že... nežiada ani neprijíma žiadne poplatky, žiadne náklady na poistenie a žiadne iné platby od lodí plaviacich sa cez Hormuzský prieliv,“ napísal Trump na svojej platforme Truth Social. „Ak je toto falošná informácia, rokovania sa okamžite skončia,“ varoval.
kálíbáf označil memorandum o ukončení vojny za deklaráciu porážky USA
Memorandum o porozumení medzi Iránom a USA, ktorého cieľom je ukončenie vojny na Blízkom východe, je „deklaráciou porážky Ameriky“, vyhlásil v stredu hlavný iránsky vyjednávač Mohammad Báker Kálíbáf. Sprostredkovateľský Pakistan zároveň oznámil, že technické rokovania medzi krajinami budú pokračovať budúci týždeň, píše TASR na základe správ agentúry AFP.
SITA/AP PHOTO/J. SCOTT APPLEWHITEZľava pakistanský náčelník armády Asim Munir, iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí, hlavný iránsky vyjednávač Mohammad Báker Kálíbáf a pakistanský minister zahraničia Ishaq Dar počas diplomatických rokovaní v Pakistane, 11. apríla 2026
„Islamabadské porozumenie nebolo výsledkom tlaku a vynucovania, ale skôr výsledkom odporu a autority statočného iránskeho národa,“ vyhlásil Kálíbáf na konferencii v Azerbajdžane. „Preto sa islamabadské memorandum o porozumení stalo deklaráciou porážky Ameriky,“ dodal s tým, že bezpečnosť štátov Blízkeho východu musí byť zaistená krajinami v regióne.
arákčí telefonoval s vedením Hamasu o vývoji v regióne a memorande s USA
Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí hovoril s členom politického vedenia palestínskeho militantného hnutia Hamas podporovaného Teheránom. Témou boli rokovania medzi Spojenými štátmi a Iránom zamerané na dosiahnutie mierovej dohody v konflikte na Blízkom východe, uviedla v stredu iránska štátna televízia. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Šéf iránskej diplomacie hovoril s Básimom Naímom o „najnovšom vývoji“ v regióne, pričom telefonát nadväzuje na minulotýždňové podpísanie memoranda o porozumení medzi Iránom a USA. V dokumente sa Pásmo Gazy priamo nespomína, no hovorí o „okamžitom a trvalom ukončení vojenských operácií na všetkých frontoch“. Hamas dohodu privítal a vyjadril nádej, že prispeje aj k ukončeniu násilia v Gaze.
Arákčí počas telefonátu „opäť potvrdil pokračujúcu podporu Islamskej republiky Palestínčanom a ich spravodlivej veci, kým nebudú v plnej miere uznávané ich legitímne národné práva“, uvádza prepis rozhovoru zverejnený televíziou.
senát USA prijal rezolúciu vyzývajúcu na ukončenie vojny s Iránom
Americký Senát v utorok pomerom hlasov 50 ku 48 prijal uznesenie, ktorého cieľom je ukončiť americké vojenské operácie proti Iránu. Začiatkom júna ho podporila aj Snemovňa reprezentantov. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP a televízie NBC News.
Keďže ide o uznesenie oboch komôr Kongresu, nepredkladá sa prezidentovi na podpis a jeho právna sila je sporná, konštatuje AFP.
Podľa NBC News predstavuje najostrejšiu symbolickú reakciu Kongresu proti vojne s Iránom. Podľa agentúry AFP sa Kongres oficiálne vyslovil proti pokračovaniu konfliktu, ktorý otriasol globálnymi energetickými trhmi a otvoril cestu k rozsiahlejšej regionálnej vojne na Blízkom východe.
„Takže mám Irán na lopatkách, je pripravený padnúť... a americký Senát sa rozhodne pre zle načasované a bezvýznamné hlasovanie o zákone o vojnových právomociach,“ napísal Trump na svojej platforme Truth Social.
„Títo senátori mi práve skomplikovali prácu, ale ja to aj tak dotiahnem do konca, pretože ja veci vždy dotiahnem do konca!“ dodal.
Vo Švajčiarsku sa cez víkend uskutočnilo prvé kolo mierových rozhovorov medzi USA a Iránom po minulotýždňovom uzavretí memoranda o porozumení o ukončení vojny na Blízkom východe.
Zákon z roku 1973 známy ako War Powers Act stanovuje, že bez schválenia Kongresu (alebo vyhlásenia vojny) môžu americké jednotky zostať v bojových operáciách maximálne 60 dní (s možnosťou jednorazového predĺženia o 30 dní).
Bol prijatý po vietnamskej vojne, aby obmedzil právomoci prezidenta a posilnil ústavnú rolu Kongresu pri rozhodovaní o vojne. Prezident Nixon ho vetoval, ale Kongres veto prehlasoval.
Lehota vyplývajúca zo zákona oficiálne uplynula 1. mája. Trumpova administratíva ale argumentovala, že plynutie lehoty pozastavilo prímerie, ktoré vstúpilo do platnosti začiatkom apríla, takže súhlas Kongresu nebol potrebný. Opoziční demokrati takýto výklad vlády odmietli.
irán a Omán sa dohodli na rokovaniach o správe Hormuzského prielivu
Irán a Omán v utorok oznámili, že vytvoria spoločnú pracovnú skupinu zloženú so zástupcov ministerstiev zahraničných vecí, ktorej cieľom bude dosiahnuť dohodu o budúcej správe lodnej dopravy v Hormuzskom prielive, o poskytovaných službách a o ich cenách v súlade s medzinárodnými štandardmi. TASR o tom informuje s odvolaním sa na agentúru AFP a televíziu Sky News.
Obe krajiny v spoločnom vyhlásení zdôraznili, že majú nad touto vodnou cestou zvrchovanosť. Ománsky minister zahraničných vecí Badr al-Búsajdí však zároveň v stanovisku na sieti X zopakoval záväzok k „bezpečnej a bezplatnej“ plavbe cez prieliv.
Teherán dlhodobo avizuje, že plánuje zaviesť poplatky za služby pre lode plaviace sa prechode prielivom, tvrdí však, že nejde o mýto.
Spojené štáty to odmietajú. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v utorok po príchode do Spojených arabských emirátov vyhlásil, že žiadna krajina nesmie v Hormuzskom prielive zavádzať mýto ani poplatky, keďže ide o medzinárodnú vodnú cestu.
SITA/Eric Lee/Pool Photo via AP
„To je platné medzinárodné právo,“ povedal Rubio. „Nemyslím si, že v tomto smere máme niekoho presviedčať. Myslím si, že všetky krajiny v tomto regióne by s nami súhlasili,“ dodal.
Vyhlásenie Ománu a Iránu bolo zverejnené po rokovaniach v ománskej metropole Maskat, na ktorých sa za Irán zúčastnili minister zahraničných vecí Abbás Arákčí a predseda parlamentu Mohammad Báker Kálíbáf. Omán zastupovali sultán Hajtham bin Tárik Ál Saíd a šéf diplomacie Búsajdí.
Minulý týždeň Teherán oznámil, že poplatky začne vyberať po 60-dňovom prechodnom období, ktoré je zakotvené v memorande o porozumení uzavretého so Spojenými štátmi. V dokumente sa píše, že Irán a Omán budú spolu s ďalšími krajinami Perzského zálivu rokovať o budúcej správe Hormuzského prielivu a námorných službách.
Pred podpísaním memoranda kritizovali USA Omán za to, že údajne zvažuje vyberať s Iránom poplatky za prechod cez Hormuzský prieliv. Americký prezident Donald Trump varoval, že ak sa Omán pokúsi kontrolovať prieliv spolu s Iránom, „vyhodí ho do vzduchu“. Minister financií USA Scott Bessent pohrozil Maskatu sankciami.
iránsky prezident Pezeškján odmietol vyjednávať o raketovom programe: Bez rakiet by krajina skončila ako Gaza
Irán by bez svojho raketového arzenálu „dopadol ako Gaza“, vyhlásil v utorok iránsky prezident Masúd Pezeškján a zdôraznil, že balistický program predstavuje pre Teherán otázku, o ktorej sa nevyjednáva.
„Keby neexistovali rakety, ktoré máme na obranu, Izrael a Spojené štáty by zrovnali Irán so zemou rovnako ako Gazu, bez milosti voči starým či mladým,“ povedal počas návštevy Pakistanu, ktorý zohráva kľúčovú sprostredkovateľskú úlohu v rokovaniach medzi Teheránom a Washingtonom o trvalom ukončení vojny na Blízkom východe.
„Nikdy a za žiadnych okolností nebudeme s kýmkoľvek rokovať o našich obranných kapacitách,“ dodal. Pakistanský premiér Šahbáz Šaríf potvrdil, že predbežná dohoda medzi USA a Iránom neobsahuje žiadnu zmienku o balistických raketách. „Nemôžu existovať dvojité štandardy, že niektoré krajiny rakety mať môžu a Irán nie,“ uviedol.
V odvete na americko-izraelské útoky Teherán počas vojny odpálil stovky rakiet a tisíce dronov na štáty Perzského zálivu a Izrael. Iránsky raketový program vznikol počas vojny s Irakom v 80. rokoch ako náhrada za slabú protivzdušnú obranu a jeho rakety odvtedy získali väčší dosah aj presnosť. Tisíc päťsto kilometrov vzdialený Izrael považuje tieto kapacity za existenčnú hrozbu.
Spojené štáty sa pred vojnou snažili zahrnúť raketový program aj podporu Iránom podporovaných militantných skupín do rokovaní o jadrových aktivitách. Prezident USA Donald Trump v posledných dňoch naznačil miernejší postoj k iránskym raketám: „Hovorím, že ak ich majú iné krajiny, bolo by pre nich trochu nespravodlivé, keby nejaké nemali.“