reformný a demokratizačný proces v Československu z roku 1968 ukončil vpád armád piatich štátov Varšavskej zmluvy - Sovietskeho zväzu, Bulharska, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky (NDR) a Poľska. Invázia, ktorá bola najväčšou ozbrojenou akciou v Európe od konca druhej svetovej vojny, sa začala v noci z 20. na 21. augusta 1968. Jedným z jej dôsledkov bola aj 23 rokov trvajúca okupácia Československa vojskami Sovietskeho zväzu.
Po novembri 1989 a páde totalitného režimu v Československu sa začal proces odchodu sovietskych vojsk z krajiny. V tomto roku uplynie 21. júna 35 rokov ako územie Československa opustil posledný sovietsky vojenský transport.
Poslanci Národnej rady (NR) Slovenskej republiky (SR) 3. novembra 2020 rozhodli, že do zoznamu pamätných dní pribudne 21. jún ako Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska. Zoznam pamätných dní zároveň rozšírili aj o 21. august ako Deň obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968. „Týmito dvomi dňami je vymedzených 23 rokov okupácie Česko-Slovenska,“ vysvetlili predkladatelia novely Zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch.
Na invázii z augusta 1968 sa zúčastnilo 27 bojových divízií a jedna letecká armáda. Intervenčným jednotkám v počte približne 700.000 vojakov s 800 lietadlami, 6300 tankami a 2000 delami a raketami velil generál Ivan Grigorjevič Pavlovskij.
Už v prvý deň okupácie zomrelo na území Slovenska alebo bolo smrteľne zranených 20 ľudí. Počas celého obdobia okupácie až do odchodu sovietskych vojsk v roku 1991 zomrelo v dôsledku ich pobytu na území Československa 406 ľudí.
Pobyt sovietskych vojsk legalizovala zmluva zo 16. októbra 1968, ktorú o dva dni neskôr schválilo Národné zhromaždenie. Dokument podporilo 228 poslancov, desať sa ich zdržalo a štyria hlasovali proti: František Kriegel, František Vodsloň, Gertruda Sekaninová-Čakrtová a Božena Fuková.
Sovietske vojská boli na území Československa „dočasne“ rozmiestnené od tragickej noci z 20. na 21. augusta 1968, keď armády piatich štátov Varšavskej zmluvy prekročili hranice Československa. Vojaci Bulharska, Maďarska, NDR a Poľska opustili Československo v období od 18. októbra do 4. novembra 1968. Početné zastúpenie sovietskych vojakov však v krajine zostalo.
Proces odchodu sovietskej armády sa začal po Nežnej revolúcii v novembri 1989, išlo jednu z priorít československej zahraničnej politiky. Šéfovia diplomacií obidvoch krajín Jiří Dienstbier a Eduard Ševardnadze podpísali 26. februára 1990 medzištátnu zmluvu o odchode sovietskych vojsk z Československa. Medzi hlavných aktérov odchodu sovietskych vojsk patril hudobník Michael Kocáb, predseda parlamentnej komisie pre odsun, ktorý viedol priame rokovania so sovietskou stranou a výrazne sa podieľal na technickom i psychologickom manažmente sťahovania.
Odsun prebiehal celkovo v troch etapách – od 26. februára 1990 do 21. júna 1991. Počas tohto obdobia odišlo z Československa v 925 transportoch 73.500 sovietskych dôstojníkov a vojakov, takmer 40.000 ich rodinných príslušníkov, 1220 tankov, 2500 bojových vozidiel pechoty, viac ako 100 lietadiel, takmer dve stovky vrtuľníkov a 95.000 ton munície.
Najznámejšími sovietskymi vojenskými posádkami na území Slovenska boli Sliač, Zvolen a výcvikový priestor Lešť. Vo Zvolene sídlila motostrelecká gardová divízia s vyše 12.000 vojakmi a v Sliači bol rozmiestnený zmiešaný vrtuľníkový pluk.
Posledný sovietsky vojenský transport prekročil východnú hranicu Slovenska 21. júna 1991. Vypravený bol 19. júna 1991 z vojenského priestoru Milovice. Proces odchodu okupačných vojsk formálne zavŕšil Protokol o ukončení odsunu, ktorý 25. júna 1991 podpísali generál Rudolf Ducháček a veliteľ sovietskych ozbrojených síl na československom území Eduard Vorobjev, ktorý sa stal zároveň posledným veliteľom viac ako 73-tisícovej armády strednej skupiny sovietskych vojsk rozmiestnených v Československu od 21. augusta 1968.