v článku sa dočítate:
- na dohode o prímerí podľa zdroja Reuters pracovali vyjednávači zo Spojených štátov a Kataru s pomocou Iránu
- „Ak sa nepriateľ pokúsi zájsť priďaleko... máme prsty na spúšti a neváhame odpovedať ničivou reakciou,“ varoval Kálíbáf
- oznámenie švajčiarskeho rezortu diplomacie prišlo po tom, ako hovorca Bieleho domu uviedol, že americký viceprezident J. D. Vance zrušil plánovanú cestu do Švajčiarska
- Irán, ktorý podporuje libanonské hnutie Hizballáh, považuje pokračujúce izraelské operácie za porušenie ducha nedávnej mierovej dohody
- izraelská armáda v piatok uviedla, že pri intenzívnych bojoch na juhu Libanonu prišli o život štyria jej vojaci
- Francúzsko vyzvalo Izrael, aby rešpektoval prímerie na Blízkom východe
- Ben Gvir po smrti vojakov vyhlásil, že celý Libanon musí zhorieť
- Pentagón potrebuje 80 miliárd dolárov na vojnu s Iránom a ďalšie výdavky, informuje Wall Street Journal
Iránske ministerstvo zahraničných vecí potvrdilo, že stretnutie s americkými predstaviteľmi, ktoré sa pôvodne malo konať v piatok vo Švajčiarsku, by sa malo uskutočniť v najbližších dňoch. Odloženie piatkového stretnutia avizovali v priebehu dňa aj americký viceprezident J. D. Vance či švajčiarska diplomacia. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP a televízie Sky News.
„Vzhľadom na to, že k podpisu textu memoranda o porozumení došlo digitálne 18. júna, nie je naliehavé usporiadať spomínané stretnutie vo Švajčiarsku, avšak plánujeme stretnutie v najbližších dňoch,“ uviedol hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakájí.
Rezort dodal, že rokovania s USA o konečnej dohode závisia od začatia a pokračovania v plnenení konkrétnych podmienok stanovených v memorande.
Podľa Sky News ide o narážku na najnovšie boje v Libanone. V rámci spomínaného memoranda mali byť ukončené boje na všetkých frontoch vrátane tejto krajiny. Izrael však cez noc opätovne podnikol útoky na južný Libanon, ktoré si podľa tamojšieho ministerstva zdravotníctva vyžiadali najmenej 47 obetí. Agentúra Reuters informovala, že obe strany v piatok uzavreli prímerie, ktoré začalo platiť o 16.00 h miestneho času (15.00 h SELČ).
predstavitelia Izraela a Hizballáhu potvrdili uzavretie prímeria, uvádza Reuters
Nemenovaní predstavitelia Izraela i libanonského militantného hnutia Hizballáh v piatok pre agentúru Reuters potvrdili uzavretie prímeria. Informuje o tom TASR.
Svetové médiá krátko predtým informovali o uzavretí prímeria, ktoré začalo platiť v piatok o 16.00 h miestneho času (15.00 h SELČ). Na dohode podľa zdroja Reuters pracovali vyjednávači zo Spojených štátov a Kataru s pomocou Iránu.
Izrael ani Hizballáh sa k prímeriu dosiaľ oficiálne nevyjadrili. Dva zdroje agentúry Reuters z libanonského hnutia však uviedli, že prímerie okamžite implementovali.
Izraelský zdroj zasa uviedol, že prímerie platí, pokiaľ sa Hizballáh nerozhodne zaútočiť na Izrael. Židovský štát však podľa neho ponechá svoje jednotky v južnom Libanone, kde okupuje územie pozdĺž svojej severnej hranice.
V rámci memoranda o porozumení medzi USA a Iránom mali byť ukončené boje na všetkých frontoch vrátane Libanonu. Izrael však cez noc opätovne útočil na juh tejto krajiny. Údery si podľa libanonských úradov vyžiadali viacero mŕtvych vrátane žien a detí.
irán pri rokovaniach s USA neprekročí svoje červené čiary, tvrdí iránsky vyjednávač Kálíbáf
Hlavný iránsky vyjednávač Mohammad Báker Kálíbáf v piatok uviedol, že v rokovaniach so Spojenými štátmi sa budú naďalej riadiť svojimi zásadnými pravidlami a hodnotami. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„Ako sme už ukázali počas predchádzajúcich rokovaní, pevne sa držíme stanovených podmienok a červených čiar, a zároveň presadzujeme záujmy iránskeho národa,“ uviedol Kálíbáf vo vyhlásení, ktoré zverejnila iránska tlačová agentúra IRNA.
„Ak sa nepriateľ pokúsi zájsť priďaleko... máme prsty na spúšti a neváhame odpovedať ničivou reakciou,“ varoval.
Tieto vyjadrenia nasledovali deň po tom, ako najvyšší duchovný vodca Iránu Modžtabá Chameneí oznámil, že schválil memorandum o porozumení so Spojenými štátmi. Uviedol pritom, že mal na veci „odlišný názor“, no neuviedol bližšie informácie.
Memorandum podpísal iránsky prezident Masúd Pezeškiján v stredu, rovnako jeho americký náprotivok Donald Trump. Tento 14-bodový dokument otvára cestu k rokovaniam o konečnej mierovej dohode medzi krajinami.
V písomnom vyjadrení prečítanom v štátnej televízii Chameneí uviedol, že budúce rokovania so Spojenými štátmi budú priame, no nebudú znamenať prijatie „postoja nepriateľa“.
V reakcii na Chameneího slová iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí uviedol, že diplomatický aparát krajiny „bude využitý na zabezpečenie najvyšších záujmov Iránu“ a na „ochranu práv skvelého iránskeho národa“.
Pezeškiján vydal podobné vyhlásenie, v ktorom sa zaviazal držať sa iránskych červených čiar a brániť „dôstojnosť, česť a autoritu“ krajiny.
Memorandum o porozumení zahŕňa okamžité zastavenie bojov na všetkých frontoch vrátane Libanonu, zrušenie námornej blokády iránskych prístavov zo strany USA a zaručuje aj otvorenie Hormuzského prielivu. USA a Irán majú 60 dní na rokovanie o konečnej dohode a v prípade potreby, môžu túto lehotu predĺžiť.
plánované rokovania medzi Iránom a USA sa neuskutočnia
Plánované piatkové rokovania medzi Spojenými štátmi a Iránom vo švajčiarskom horskom rezorte Bürgenstock sa neuskutočnia. Vyplýva to z vyhlásenia švajčiarskeho ministerstva zahraničných vecí, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.
Oznámenie rezortu diplomacie prišlo po tom, ako hovorca Bieleho domu v noci uviedol, že americký viceprezident J. D. Vance zrušil plánovanú cestu do Švajčiarska. V piatok sa plánoval stretnúť s iránskymi vyjednávačmi a začať rozhovory o konečnej dohode medzi Teheránom a Washingtonom o ukončení vojny. Došlo k tomu údajne pre logistické ťažkosti súvisiace s diskusiami.
Ohlásenie o zrušenej ceste Vancea nasledovalo po správe libanonskej televízie al-Majadín, spriaznenej s proiránskym militantným hnutím Hizballáh, podľa ktorej Irán odložil vyslanie svojej delegácie do Švajčiarska pre pokračujúcu izraelskú vojenskú operáciu v Libanone. Nový termín stretnutia zatiaľ neoznámili.
Odklad prichádza v čase rastúceho napätia po sérii izraelských náletov na juh Libanonu. Libanonská štátna agentúra NNA informovala, že pri nočných útokoch v regióne Nabátíja zahynulo najmenej 16 ľudí. Najťažšie zasiahnuté bolo mesto Harúf, kde prišlo o život najmenej osem osôb.
Irán, ktorý podporuje libanonské hnutie Hizballáh, považuje pokračujúce izraelské operácie za porušenie ducha nedávnej mierovej dohody. Hlavný iránsky vyjednávač Mohammad Bágher Ghalíbáf už predtým varoval, že v prípade porušenia dohody zo strany protivníkov bude nasledovať „rozhodná odpoveď“.
Izraelská armáda v piatok uviedla, že pri intenzívnych bojoch na juhu Libanonu prišli o život štyria jej vojaci, informuje TASR podľa správ agentúr AP a AFP. Ďalších päť vojakov utrpelo zranenia, pričom jeden je vo vážnom stave, uviedol server The Times of Israel (TOI).
Armáda doposiaľ identifikovala jedného z mŕtvych, veliteľa tankového práporu. Dodala, že totožnosť ostatných troch obetí zverejní neskôr. K incidentu došlo po polnoci, keď tank zasiahol pravdepodobne dron alebo riadená strela. Presnú príčinu explózie ozbrojené sily vyšetrujú, priblížil TOI.
O niekoľko hodín neskôr zaútočilo militantné hnutie Hizballáh na izraelské jednotky s dronom naloženým výbušninami. Pri tomto incidente utrpel jeden vojak vážne, traja stredne ťažké a jeden ľahké poranenia.
francúzsko vyzvalo Izrael, aby rešpektoval prímerie na Blízkom východe
Francúzsko v piatok vyzvalo Izrael, aby „rešpektoval“ memorandum o porozumení medzi USA a Iránom, uviedol v piatok francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot po izraelských útokoch v južnom Libanone. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„Táto dohoda (memorandum) predpokladá ukončenie vojenských operácií. Izraelská vláda ju musí rešpektovať a najmä Spojené štáty musia vyvinúť maximálny tlak na izraelskú vládu, aby sa tak skutočne stalo,“ povedal francúzsky minister pre rozhlasovú stanicu FranceInfo.
Izraelská armáda v noci na piatok zasiahla ciele po celom území južného Libanonu. Iránom podporované militantné hnutie Hizballáh medzičasom hlásilo z tejto oblasti intenzívne boje. Libanonská štátna tlačová agentúra NNA uviedla, že pri izraelských náletoch na juhu Libanonu zahynulo najmenej 16 ľudí a viacerí ďalší utrpeli zranenia. Izraelská armáda následne informovala, že štyria jej vojaci prišli o život a ďalších päť utrpelo zranenia.
ben Gvir po smrti vojakov vyhlásil, že celý Libanon musí zhorieť
Krajne pravicový izraelský minister pre národnú bezpečnosť Itamar Ben Gvir v piatok vyhlásil, že „celý Libanon musí zhorieť“ po tom, ako izraelská armáda oznámila smrť štyroch svojich vojakov pri intenzívnych bojoch na juhu tejto krajiny. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„Pri všetkej úcte k Američanom, Izrael musí celému svetu jasne ukázať, že v prípade životov našich synov a bezpečnosti našich občanov sa nevyjednáva. Celý Libanon musí zhorieť,“ uviedol Ben Gvir vo vyhlásení.
Izraelská armáda potvrdila, že pri nočnom útoku Hizballáhu na tank Merkava pri dedine Kfar Tibnít zahynuli štyria izraelskí vojaci vrátane veliteľa práporu. Pre Izrael ide o jeden z najhorších incident v Libanone v rámci tejto fázy konfliktu, uvádza spravodajská stanica CNN.
Tel Aviv reagoval vlnou intenzívneho bombardovania miest v južnom Libanone vrátane mesta Nabatíja a jeho okolia. Libanonské ministerstvo zdravotníctva hlási po útokoch najmenej 18 mŕtvych civilistov a vyše tri desiatky zranených.
pentagón potrebuje 80 miliárd dolárov na vojnu s Iránom a ďalšie výdavky, informuje Wall Street Journal
Americké ministerstvo obrany potrebuje 80 miliárd dolárov na pokrytie nákladov spojených s vojnou v Iráne, ako aj ďalších výdavkov, ktoré s konfliktom nesúvisia, povedal poslancom tento týždeň námestník ministra obrany USA Stephen Feinberg. Vo štvrtok o tom informoval denník Wall Street Journal (WSJ) s odvolaním sa na zdroje oboznámené s touto záležitosťou, píše TASR na základe správy agentúry Reuters.
Žiadosť o dodatočné finančné prostriedky sa týka financií pre Pentagón, rezort poľnohospodárstva či pre pomoc pri zvládaní katastrof. Dokument by podľa denníka mali poslanci prijať v najbližších dňoch. Agentúra Reuters upozorňuje, že túto správu nedokázala bezprostredne overiť.
Predstaviteľ ministerstva obrany USA ešte v apríli odhadoval, že vojna na Blízkom východe stála USA približne 25 miliárd, píše Reuters. Skutočné náklady však nie sú známe a pôvodná žiadosť o dodatočné financovanie vo výške 200 miliárd dolárov sa stretla s odporom zo strany poslancov.
Russell Vought, zodpovedný za rozpočtové otázky Bieleho domu, na aprílovom zasadnutí rozpočtového výboru Snemovne reprezentantov uviedol, že nemá žiadny odhad nákladov na vojnu, zatiaľ čo obhajoval žiadosť prezidenta Donalda Trumpa o ročný vojenský rozpočet vo výške 1,5 bilióna dolárov.