podzemné veliteľské stanovište Roberta „Maďara“ Brovdiho je zaplnené obrazovkami, na ktorých bežia zábery ukrajinských dronových útokov, mapy frontovej línie a štatistiky zničených cieľov. Päťdesiatročný veliteľ ukrajinských síl bezpilotných systémov odtiaľ riadi operácie proti ruskej armáde a analyzuje získané údaje, aby zdokonaľoval bojové stratégie.

Brovdi, ktorý pred ruskou inváziou vo februári 2022 pôsobil ako úspešný obchodník s obilím a nemal vojenské skúsenosti, sa po vypuknutí vojny prihlásil ako dobrovoľník. Neskôr vytvoril vlastnú dronovú jednotku nazvanú „Maďarove vtáky“, ktorá si rýchlo získala uznanie v armáde. Prezident Volodymyr Zelenskyj ho v júni minulého roka vymenoval za veliteľa všetkých síl bezpilotných systémov ukrajinskej armády.

„Čísla sú základom vojny. Všetko sa od nich začína. Kto ich ignoruje, nemôže túto hru viesť, bude len nasledovníkom,“ povedal Brovdi agentúre AFP. Dodal, že do vojenského prostredia preniesol systém evidencie, ktorý predtým používal v obchode s obilím. „Jednoducho som si svoj účtovný systém priniesol do vojny. Názvy odrôd obilia sme v tabuľkách nahradili typmi dronov a munície,“ uviedol.

Brovdi je považovaný za jedného z hlavných organizátorov ukrajinských útokov na vzdialené ciele v Rusku vrátane ropných a vojenských zariadení. Nedávno jeho jednotky zasiahli aj Petrohrad počas konania významného ekonomického fóra za účasti ruského vodcu Vladimira Putina. Pre tieto operácie sa podľa vlastných slov stal prioritným cieľom Ruska, čo ho núti pôsobiť z utajených podzemných stanovíšť a dodržiavať prísne bezpečnostné opatrenia.

Jeho jednotky tvrdia, že nesú zodpovednosť za 30 až 35 percent všetkých potvrdených zničených ruských cieľov, hoci predstavujú len dve percentá ukrajinskej armády. Brovdiho stratégia je založená na predpoklade, že Ukrajina môže uspieť, ak bude schopná spôsobovať Rusku väčšie straty, než dokáže Moskva nahrádzať mobilizáciou nových vojakov.

Popri vojenských mapách a monitoroch zdobia jeho bunker aj diela ukrajinských umelcov vrátane obrazov maliarky Marie Prymačenkovej. Tvrdí, že diela mu dávajú pocit domova. Pred vojnou viedol umeleckú nadáciu v Zakarpatskej oblasti. „Umenie nám umožňuje uzemniť sa a na chvíľu sa odpútať od okolností, ktoré nás sem priviedli,“ povedal Brovdi, ktorý priznal, že z bezpečnostných dôvodov už nemôže chodievať domov. Jeho manželka krátko po ňom narukovala do armády a velí podpornej službe jeho jednotky. Okrem nej len úzky okruh ľudí vie, kde sa bude nachádzať o niekoľko hodín.