v článku sa dočítate: 

• Trump vyhlásil, že neuvoľní zmrazené iránske aktíva, kým nedosiahne dohodu s Teheránom
• Izrael reagoval na ostreľovanie zo strany Hizballáhu náletom na juh Bejrútu
• USA zneškodnili iránske drony ohrozujúce námornú dopravu v Hormuzskom prielive
• bývalý veliteľ Zboru islamských revolučných gárd a poradca iránskeho najvyššieho vodcu Mohsen Rezáí, v rozhovore pre CNN povedal, že rrokovania viaznu na otázke uvoľnenia iránskych aktív
• Trump tvrdí, že Iránu zostalo 22 percent rakiet
• velenie americkej armády uviedlo, že zaútočilo na radarové stanovištia v meste Goruk a na ostrove Kešm s cieľom „brániť sa proti ďalším útokom“
• napriek tomu, že útoky vyvolali nové obavy z možného kolapsu prímeria, Trump v piatok novinárom povedal, že „situácia s Iránom sa zdá byť celkom priaznivá”

trump vyhlásil, že neuvoľní zmrazené iránske aktíva, kým nedosiahne dohodu s Teheránom

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že neuvoľní zmrazené iránske aktíva, kým nedosiahne dohodu s Teheránom. Povedal to v rozhovore pre NBC News, ktorý odvysielali v nedeľu.

Na otázku, či by bol ochotný v rámci potenciálnej dohody uvoľniť iránske aktíva alebo zrušiť určité sankcie voči Iránu, Trump odpovedal: „Nie.“

„(To) príde potom. Ak sa budú správať dobre, ak odvedú dobrú prácu, začneme sa rozprávať,“ povedal šéf Bieleho domu.

Americké ministerstvo financií podľa zdroja oboznámeného so záležitosťou zvažuje, že iránske aktíva použije na odškodnenie štátov Perzského zálivu za škody spôsobené iránskymi údermi. Trump zopakoval, že presne vie, kde sa v Iráne nachádza obohatený urán, a chce ho tak či onak získať. Neuviedol však jasne, či by na to nasadil amerických vojakov.

„Ak uzavrieme dohodu, ak ju uzavrieme teraz a budeme priatelia, pôjdeme po ten urán všetci spolu. Vezmeme ho von a zničíme ho,“ povedal.

Osud obohateného uránu je jednou z najťažších otázok pri dosahovaní dohody o ukončení vojny v Iráne.

izrael reagoval na ostreľovanie zo strany Hizballáhu náletom na juh Bejrútu

Izraelské letectvo v nedeľu podniklo nálet na južné predmestie libanonskej metropoly Bejrút, kde v štvrti Dáhíja zaútočilo na veliteľské centrá proiránskeho hnutia Hizballáh. Šlo o odvetu za raketovú paľbu Hizballáhu smerom k izraelskému územiu, informovali agentúra AFP a web denníka Le Monde.

Izraelská armáda okrem toho vyzvala obyvateľov mesta Súr na juhu Libanonu, ako aj okolitých utečeneckých táborov a štvrtí, aby okamžite opustili svoje domovy a presunuli sa severne od rieky Zahrání.

V správe zverejnenej na platforme Telegram hovorca izraelskej armády pre arabské médiá Avichaj Adrai uviedol, že výzva na evakuáciu súvisí s „porušovaním prímeria“ zo strany libanonského proiránskeho hnutia Hizballáh a že izraelská armáda je „nútená“ zasiahnuť proti tejto skupine silou.

Hovorca zároveň upozornil, že „každý, kto sa nachádza v blízkosti príslušníkov, zariadení alebo vojenských prostriedkov Hizballáhu, vystavuje svoj život nebezpečenstvu“, pričom dodal, že izraelská armáda nemá v úmysle útočiť na civilistov.

Hizballáh sa medzičasom v nedeľu prihlásil k zodpovednosti za dva útoky na izraelské jednotky, ku ktorým došlo nedeľu v skorých ranných hodinách na juhu Libanonu. Izrael na tieto útoky reagoval odvetnými údermi, ktoré si vyžiadali najmenej dve obete.

SITA/AP Photo/Hassan AmmarBjerút, 7. 6. 2026

Pozorovatelia vo všeobecnosti konštatujú eskaláciu situácie, ku ktorej došlo v noci na nedeľu na juhu Izraela. Izraelská armáda tam podnikla sériu leteckých úderov a delostreleckých útokov, ktoré boli zamerané na viacero dedín, a zároveň sa uskutočnil pokus izraelských jednotiek o pozemný postup smerom k dedine Majfadún. Hizballáh však tvrdí, že tento postup zastavil raketovým útokom na postupujúce vozidlá.

Prímerie, ktoré malo ukončiť boje medzi Izraelom a Hizballáhom, začalo platiť 17. apríla, ale žiadnou zo strán nebolo plne dodržiavané. Hizballáh aj Izrael sa opakovane navzájom obviňujú z porušovania prímeria, pričom každá strana svoje útoky odôvodňuje porušeniami druhej strany.

Tento týždeň bolo vo Washingtone oznámené ďalšie podmienečné prímerie sprostredkované libanonskými a izraelskými emisármi. Vyžadovalo by, aby Hizballáh zastavil paľbu, stiahol sa z blízkosti izraelskej hranice a aby libanonská armáda rozmiestnila svoje sily v nových zónach, nad ktorými by mala výlučnú kontrolu.

Hizballáh, ktorý 2. marca zatiahol Libanon do blízkovýchodnej vojny na strane Iránu, však dohodu odmietol a požaduje úplné stiahnutie Izraela z libanonského územia.

Izrael napriek prímeriu pokračuje aj v bombardovaní Libabonu. Libanonská štátna agentúra NNA informovala o sérii izraelských úderov na juhu krajiny, niektoré si vyžiadali aj obete na životoch.

Nedeľné útoky prišli deň po tom, čo pri izraelských úderoch v sobotu zahynulo najmenej päť ľudí vrátane troch libanonských vojakov, uviedli libanonské úrady. Libanonský prezident Džúzíf Awn označil útok na libanonských vojakov za „hrubé porušenie libanonskej suverenity“.

V snahe o ukončenie bojov veliteľ libanonskej armády Radúlf Hajkal v sobotu odcestoval do Pakistanu, ktorý je hlavným sprostredkovateľom medzi Spojenými štátmi a Iránom.

Teherán trvá na tom, aby bol Libanon zahrnutý do akejkoľvek dohody s Washingtonom, ktorá by sa týkala ukončenia regionálnej vojny. Zdroj oboznámený s touto záležitosťou pre agentúru AFP uviedol, že Hajkalova návšteva súvisí s úsilím Pakistanu o vyriešenie problémov v rokovaniach o vojne na Blízkom východe.

USA zneškodnili iránske drony ohrozujúce námornú dopravu v Hormuzskom prielive

Armáda Spojených štátov v noci na nedeľu uviedla, že zostrelila dva iránske drony, ktoré podľa nej ohrozovali medzinárodnú námornú dopravu v Hormuzskom prielive. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Americké sily zostávajú v pohotovosti a sú pripravené naďalej sa brániť proti iránskej agresii,“ uviedlo Ústredné velenie americkej armády (CENTCOM) na sieti X.

CENTCOM v piatok informovalo, že jeho jednotky zostrelili štyri iránske drony smerujúce k strategickému prielivu, a následne zasiahla niektoré pobrežné radarové stanovištia Iránu.

Iránske Revolučné gardy následne oznámili, že podnikli raketové útoky proti „nepriateľským základniam“. Terčom ich útokov sa stali Bahrajn a Kuvajt, na ktoré Irán opakovane útočí.

iránskou podmienkou pre dohodu je uvoľnenie zmrazených aktív za miliardy dolárov

Kľúčovou otázkou v mierových rokovaniach medzi Teheránom a Washingtonom sa stalo uvoľnenie zmrazených iránskych finančných prostriedkov. Uviedol to vysokopostavený iránsky predstaviteľ.

Irán od islamskej revolúcie z roku 1979 čelí rozsiahlym sankciám zo strany Spojených štátov a ďalších západných krajín, ktoré mu zmrazili aktíva.

Bývalý veliteľ Zboru islamských revolučných gárd a poradca iránskeho najvyššieho vodcu Mohsen Rezáí, v rozhovore pre CNN povedal, že rrokovania viaznu na otázke uvoľnenia iránskych aktív.

„Ak chce (Trump) dosiahnuť dohodu s Iránom, týchto 24 miliárd dolárov je skúškou dôvery medzi Iránom a Trumpom. Je to skúška, ktorou musí Amerika prejsť, a cesta sa otvorí,“ povedal Rezáí.

Dodal, že „sú to naše peniaze, nie americké“.

Aj keď neexistuje oficiálny údaj o celkovej hodnote zmrazených iránskych aktív, médiá ju odhadujú na sumu na 100 až 123 miliárd dolárov. Irán podmienil dohodu o ukončení vojny niekoľkými požiadavkami vrátane uvoľnenia zmrazených finančných prostriedkov.

USA spolu s Izraelom 28. februára zaútočili na Irán a zlikvidovali najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího aj niekoľkých vysokopostavených vojenských veliteľov. Irán v odvete za útoky blokuje Hormuzský prieliv, ktorý je kľúčovou trasou pre prepravu ropy, čo viedlo k prudkému rastu cien energií na celom svete. Prieliv je za normálnych okolností trasou pre približne pätinu svetového obchodu s ropou a LNG. Okrem toho Teherán útočí na krajiny Perzského zálivu. Napriek prímeriu z 8. apríla sa štáty Perzského zálivu naďalej stávajú terčom ojedinelých útokov.

Iránskou podmienkou pre dohodu je aj ukončenie nepriateľských akcií na všetkých frontoch vrátane Libanonu, kde militanti Hizballáhu podporovaného Teheránom bojujú proti Izraelu.

trump tvrdí, že Iránu zostalo 22 percent rakiet

Americký prezident Donald Trump uviedol, že Iránu zostáva ešte „21 alebo 22 percent“ rakiet. Teherán počas týždňa poznačeného opakovaným porušovaním krehkého prímeria vypálil v regióne desiatky rakiet.

„Stále majú kapacity. Majú nejaké rakety, majú nejaké drony. Percentuálne by som povedal, že možno 21 alebo 22 percent rakiet,“ povedal šéf Bieleho domu v piatok v rozhovore pre NBC News.

V máji Trump hovoril, že Iránu zostalo 18 percent rakiet. Americký líder často tvrdí, že úplne zničil schopnosť Teheránu viesť vojnu. Iránska armáda v piatok uviedla, že v Ománskom zálive vypálila „varovné rakety“ na dva americké torpédoborce. Americká armáda toto tvrdenie okamžite poprela. Dva dni predtým Kuvajt uviedol, že zachytil 30 balistických rakiet vypálených v rámci „ohavnej iránskej agresie“.

Týždne zložitých rokovaní poznačených hrozbami zatiaľ neviedli k dohode o ukončení vojny. Trump však povedal, že Irán „nemá inú možnosť“, ako dosiahnuť dohodu.

„Sú silní, sú hrdí, a aj keď si nikdy nemysleli, že budú musieť robiť určité veci, teraz ich budú musieť urobiť,“ vyhlásil americký líder pre NBC.

bahrajn a Kuvajt sa stali terčom nových iránskych útokov

Krajiny Perzského zálivu, Bahrajn a Kuvajt, sa v sobotu skoro ráno stali terčom nových iránskych útokov po tom, ako Spojené štáty oznámili, že zaútočili na islamskú republiku. V Bahrajne sídli veliteľstvo americkej 5. flotily. Krajiny zachytili sedem iránskych rakiet. Ide už o druhý útok na oba štáty za tri dni. Bahrajn označil najnovšie útoky za „otvorenú agresiu“ a „hrubé porušenie suverenity oboch krajín“.

Iránske revolučné gardy uviedli, že rakety zacielili na „nepriateľské základne“ po tom, čo americká armáda oznámila útok na radary v Iráne a zostrelenie dronov smerujúcich k Hormuzskému prielivu.

Ústredné velenie armády Spojených štátov (CENTCOM) uviedlo, že šesť rakiet vypálených smerom na Kuvajt a Bahrajn bolo zostrelených, zatiaľ čo siedma „nedosiahla svoj cieľ“.

Napriek prímeriu z 8. apríla sa štáty Perzského zálivu naďalej stávajú terčom ojedinelých útokov. Rokovania medzi USA a Iránom zatiaľ nepriniesli dohodu o trvalom ukončení vojny ani o opätovnom otvorení Hormuzského prielivu.

americká armáda zostrelila iránske drony smerujúce k Hormuzskému prielivu

Americká armáda uviedla, že zostrelila štyri iránske drony, ktoré boli v piatok vypustené smerom k Hormuzskému prielivu, a následne zasiahla niektoré pobrežné radarové stanovištia Iránu, TASR informuje podľa správy agentúry AP.

„Útočné drony predstavovali bezprostrednú hrozbu pre regionálnu námornú dopravu,“ uviedlo Ústredné velenie americkej armády (CENTCOM) na sociálnych sieťach.

Armáda USA uplatňuje blokádu iránskych prístavov v reakcii na tlak Teheránu na kľúčový námorný koridor pre globálne dodávky ropy a zemného plynu. To viedlo k prudkému nárastu cien energií a a spôsobilo politické problémy Republikánskej strane prezidenta Donalda Trumpa pred jesennými voľbami v polovici volebného obdobia (midterms).

Velenie armády uviedlo, že zaútočilo na radarové stanovištia v meste Goruk a na ostrove Kešm s cieľom „brániť sa proti ďalším útokom“.

Ide o najnovší z radu vzájomných útokov, ktoré narúšajú krehké prímerie vo vojne a komplikujú snahy o dosiahnutie dohody o jeho predĺžení. Začiatkom týždňa iránske drony vážne poškodili terminál pre cestujúcich na hlavnom letisku v Kuvajte, pričom jeden človek zahynul, desiatky ďalších utrpeli zranenia a letisko muselo byť na krátky čas uzavreté.

Napriek tomu, že útoky vyvolali nové obavy z možného kolapsu prímeria, Trump v piatok novinárom povedal, že „situácia s Iránom sa zdá byť celkom priaznivá”.

„Z Iránu odídeme veľmi rýchlo a bude to veľmi silné riešenie, tak či onak – či už na základe dohody na papieri, alebo tvrdším spôsobom,“ povedal Trump na podujatí s farmármi v štáte Wisconsin. „Ten tvrdší spôsob je možno dokonca jednoduchší, ale odídeme odtiaľ a ceny hnojív výrazne klesnú, vrátia sa na úroveň spred štyroch mesiacov,“ dodal.

USA schválili predaj protidronovej technológie Kuvajtu v hodnote 1,98 miliardy dolárov

Spojené štáty v piatok oznámili, že schválili predaj zbraní Kuvajtu v hodnote 1,98 miliardy dolárov (približne 1,72 miliardy eur). Kuvajt patrí medzi krajiny Perzského zálivu, ktoré počas vojny na Blízkom východe zasiahli iránske útoky. Americké ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení uviedlo, že povolí nákup protidronovej technológie od obrannej spoločnosti Anduril, ktorú založil podporovateľ amerického prezidenta.

„Tento navrhovaný predaj podporí ciele zahraničnej politiky a národnej bezpečnosti Spojených štátov tým, že posilní bezpečnosť významného spojenca mimo NATO, ktorý je dôležitou silou politickej stability a hospodárskeho pokroku na Blízkom východe,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Začiatkom tohto týždňa kuvajtskí predstavitelia „odsúdili iránsku agresiu“ po tom, čo pri útoku dronu na tamojšie medzinárodné letisko zahynul jeden človek a ďalších 63 utrpelo zranenia. Teherán účasť na útoku poprel s tým, že išlo o „chybu amerických systémov Patriot“, čím odkazoval na americkú protiraketovú batériu.

K útokom došlo napriek prímeriu z 8. apríla, ktoré pozastavilo vojnu vyvolanú americko-izraelským bombardovaním Iránu 28. februára. Prímerie sa napriek ojedinelým prestrelkám vo veľkej miere dodržiava.