v článku sa dočítate:
- ide už o druhý útok na oba štáty za tri dni
- velenie americkej armády uviedlo, že zaútočilo na radarové stanovištia v meste Goruk a na ostrove Kešm s cieľom „brániť sa proti ďalším útokom“
- napriek tomu, že útoky vyvolali nové obavy z možného kolapsu prímeria, Trump v piatok novinárom povedal, že „situácia s Iránom sa zdá byť celkom priaznivá”
Krajiny Perzského zálivu, Bahrajn a Kuvajt, sa v sobotu skoro ráno stali terčom nových iránskych útokov po tom, ako Spojené štáty oznámili, že zaútočili na islamskú republiku. V Bahrajne sídli veliteľstvo americkej 5. flotily. Krajiny zachytili sedem iránskych rakiet. Ide už o druhý útok na oba štáty za tri dni. Bahrajn označil najnovšie útoky za „otvorenú agresiu“ a „hrubé porušenie suverenity oboch krajín“.
Iránske revolučné gardy uviedli, že rakety zacielili na „nepriateľské základne“ po tom, čo americká armáda oznámila útok na radary v Iráne a zostrelenie dronov smerujúcich k Hormuzskému prielivu.
Ústredné velenie armády Spojených štátov (CENTCOM) uviedlo, že šesť rakiet vypálených smerom na Kuvajt a Bahrajn bolo zostrelených, zatiaľ čo siedma „nedosiahla svoj cieľ“.
Napriek prímeriu z 8. apríla sa štáty Perzského zálivu naďalej stávajú terčom ojedinelých útokov. Rokovania medzi USA a Iránom zatiaľ nepriniesli dohodu o trvalom ukončení vojny ani o opätovnom otvorení Hormuzského prielivu.
americká armáda zostrelila iránske drony smerujúce k Hormuzskému prielivu
Americká armáda uviedla, že zostrelila štyri iránske drony, ktoré boli v piatok vypustené smerom k Hormuzskému prielivu, a následne zasiahla niektoré pobrežné radarové stanovištia Iránu, TASR informuje podľa správy agentúry AP.
„Útočné drony predstavovali bezprostrednú hrozbu pre regionálnu námornú dopravu,“ uviedlo Ústredné velenie americkej armády (CENTCOM) na sociálnych sieťach.
Armáda USA uplatňuje blokádu iránskych prístavov v reakcii na tlak Teheránu na kľúčový námorný koridor pre globálne dodávky ropy a zemného plynu. To viedlo k prudkému nárastu cien energií a a spôsobilo politické problémy Republikánskej strane prezidenta Donalda Trumpa pred jesennými voľbami v polovici volebného obdobia (midterms).
Velenie armády uviedlo, že zaútočilo na radarové stanovištia v meste Goruk a na ostrove Kešm s cieľom „brániť sa proti ďalším útokom“.
Ide o najnovší z radu vzájomných útokov, ktoré narúšajú krehké prímerie vo vojne a komplikujú snahy o dosiahnutie dohody o jeho predĺžení. Začiatkom týždňa iránske drony vážne poškodili terminál pre cestujúcich na hlavnom letisku v Kuvajte, pričom jeden človek zahynul, desiatky ďalších utrpeli zranenia a letisko muselo byť na krátky čas uzavreté.
Napriek tomu, že útoky vyvolali nové obavy z možného kolapsu prímeria, Trump v piatok novinárom povedal, že „situácia s Iránom sa zdá byť celkom priaznivá”.
„Z Iránu odídeme veľmi rýchlo a bude to veľmi silné riešenie, tak či onak – či už na základe dohody na papieri, alebo tvrdším spôsobom,“ povedal Trump na podujatí s farmármi v štáte Wisconsin. „Ten tvrdší spôsob je možno dokonca jednoduchší, ale odídeme odtiaľ a ceny hnojív výrazne klesnú, vrátia sa na úroveň spred štyroch mesiacov,“ dodal.
USA schválili predaj protidronovej technológie Kuvajtu v hodnote 1,98 miliardy dolárov
Spojené štáty v piatok oznámili, že schválili predaj zbraní Kuvajtu v hodnote 1,98 miliardy dolárov (približne 1,72 miliardy eur). Kuvajt patrí medzi krajiny Perzského zálivu, ktoré počas vojny na Blízkom východe zasiahli iránske útoky. Americké ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení uviedlo, že povolí nákup protidronovej technológie od obrannej spoločnosti Anduril, ktorú založil podporovateľ amerického prezidenta.
„Tento navrhovaný predaj podporí ciele zahraničnej politiky a národnej bezpečnosti Spojených štátov tým, že posilní bezpečnosť významného spojenca mimo NATO, ktorý je dôležitou silou politickej stability a hospodárskeho pokroku na Blízkom východe,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Začiatkom tohto týždňa kuvajtskí predstavitelia „odsúdili iránsku agresiu“ po tom, čo pri útoku dronu na tamojšie medzinárodné letisko zahynul jeden človek a ďalších 63 utrpelo zranenia. Teherán účasť na útoku poprel s tým, že išlo o „chybu amerických systémov Patriot“, čím odkazoval na americkú protiraketovú batériu.
K útokom došlo napriek prímeriu z 8. apríla, ktoré pozastavilo vojnu vyvolanú americko-izraelským bombardovaním Iránu 28. februára. Prímerie sa napriek ojedinelým prestrelkám vo veľkej miere dodržiava.