v článku sa dočítate:
- Arakčí v rozhovore uviedol, že počas útoku, pri ktorom Alí Chameneí zahynul, sa nachádzal v budove vodcovho úradu, no v inej časti objektu, a vyviazol bez zranení
- armáda Spojených štátov odmietla tvrdenie, že Irán vystrelil na jej lode
- libanonský prezident Joseph Aoun vyzval Irán, aby sa nemiešal do vnútorných záležitostí jeho krajiny, a odkázal Teheránom podporovanému hnutiu Hizballáh, že jediným riešením konfliktu s Izraelom je diplomacia
- Trump vo štvrtok v Oválnej pracovni vyhlásil, že Hizballáh hovoril s jeho administratívou a prímerie údajne neodmietol
Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arakčí odmietol možnosť stretnutia najvyššieho vodcu Iránu Modžabu Chameneího s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Reagoval tak na Trumpove vyjadrenia o možnej budúcej schôdzke.
Trump v stredu pre denník New York Post povedal, že by sa s iránskym lídrom „rád stretol“ a pripustil, že k rokovaniu by mohlo dôjsť „v určitom bode“, v závislosti od vývoja situácie.
Arakčí však v rozhovore pre libanonskú televíziu Al Majádín naznačil, že takýto scenár nepovažuje za realistický.
„Myslím si, že by sme mali byť realistickí a žiť v reálnom svete,“ vyhlásil šéf iránskej diplomacie.
Modžtaba Chameneí sa stal najvyšším vodcom Iránu v marci po smrti svojho otca Alího Chameneího pri americko-izraelských útokoch z 28. februára.
Arakčí v rozhovore uviedol, že počas útoku, pri ktorom Alí Chameneí zahynul, sa nachádzal v budove vodcovho úradu, no v inej časti objektu, a vyviazol bez zranení.
Minister zároveň vyhlásil, že nový najvyšší vodca má „úplnú kontrolu“ nad dianím v krajine. Jeho neprítomnosť na verejnosti od nástupu do funkcie vysvetlil bezpečnostnými dôvodmi súvisiacimi s vojnou, ktorú od 8. apríla prerušuje krehké prímerie.
Priame aj sprostredkované rokovania medzi Iránom a Spojenými štátmi zatiaľ neviedli k trvalému ukončeniu konfliktu.
irán tvrdí, že vystrelil varovné rakety na americké lode v Ománskom zálive
Iránska armáda v piatok uviedla, že vystrelila varovné rakety na dva americké torpédoborce v Ománskom zálive, čím ich prinútila opustiť oblasť. Armáda Spojených štátov to vzápätí poprela, píše TASR podľa správ agentúr AFP a Reuters.
„Pri pokračovaní operácie zameranej na boj proti nezákonnému konaniu a obťažovaniu na mori, ako aj proti únosom obchodných plavidiel a ropných tankerov teroristickými námornými silami Spojených štátov, po odpálení varovných rakiet opustili nepriateľské torpédoborce DDG-103 a DDG-8 Ománsky záliv smerom k Indickému oceánu,“ citovala iránska tlačová agentúra IRNA vyhlásenie armády.
Armáda Spojených štátov v reakcii odmietla tvrdenie, že Irán vystrelil na jej lode. „Iránske sily nezaútočili ani nevystrelili na vojenské lode amerických námorných síl. Bolo by to hrubé porušenie prímeria,“ napísalo na sociálnej sieti X Ústredné velenie americkej armády (CENTCOM).
Velenie americkej armády v oblasti Indického a Tichého oceánu (USINDOPACOM) predtým uviedlo, že jeho sily v noci v Indickom oceáne zadržali sankcionovanú loď M/T DAVINA plaviacu sa bez štátnej príslušnosti.
„Budeme pokračovať v globálnom námornom presadzovaní práva s cieľom narušiť nelegálne siete a zastaviť plavidlá poskytujúce materiálnu podporu Iránu, nech pôsobia kdekoľvek,“ uviedlo velenie v príspevku na sociálnej sieti X.
libanonskí lídri žiadajú Irán, aby prestal využívať Libanon na zlepšovanie svojej vyjednávacej pozície v rokovaniach s USA
Libanonský prezident Joseph Aoun v piatok v rozhovore pre televíziu CNN vyzval Irán, aby sa nemiešal do vnútorných záležitostí jeho krajiny, a odkázal Teheránom podporovanému hnutiu Hizballáh, že jediným riešením konfliktu s Izraelom je diplomacia.
„Nie je to vaša krajina, je to naša krajina… Nie je vašou úlohou zasahovať do našej krajiny,“ odkázal Aoun Iránu s tým, že „používa Libanon ako vyjednávaciu kartu v rokovaniach so Spojenými štátmi. Je to neprijateľné“.
Dodal, že Hizballáh „musí pochopiť, že neexistuje iná cesta než sadnúť si za rokovací stôl – neexistuje iný spôsob, ako tento problém vyriešiť a zachrániť, čo zostalo, než rokovaním a diplomaciou“.
Rovnako sa v piatok na tlačovej konferencii pri príležitosti predstavenia humanitárnej výzvy OSN pre Libanon vyjadril aj premiér Nawaf Salam.
„Ak môžem adresovať Iránu jednu vetu, je to táto: Zľutujte sa nad naším juhom, prestaňte s ním a jeho obyvateľmi zaobchádzať len ako s vyjednávacou kartou na zlepšenie svojho postavenia v rokovaniach,“ požiadal iránsky režim predseda libanonskej vlády.
Južný Libanon je pravidelne terčom izraelských útokov na údajné pozície Hizballáhu, ktorý je spojencom Teheránu, zatiaľ čo Irán podmieňuje svoje rokovania so Spojenými štátmi o ukončení vojny uzavretím izraelsko-libanonského prímeria.
libanon aj Izrael informovali o ďalších útokoch a obetiach
Libanon aj Izrael hlásili v priebehu štvrtka nové útoky a straty na životoch, a to aj napriek dohode o uplatňovaní prímeria, ktorú krajiny uzavreli v noci. Zatiaľ čo Bejrút informoval o najmenej ôsmich obetiach, Tel Aviv potvrdil smrť jedného vojaka. TASR o tom píše podľa agentúry AFP.
Izraelský útok vo východnom Libanone si vyžiadal piatich mŕtvych, zatiaľ čo útok v blízkosti mesta Súr na juhu krajiny najmenej troch ďalších, oznámilo libanonské ministerstvo zdravotníctva.
Pri úderoch zároveň utrpelo zranenia osem osôb, vrátane troch detí a dvoch žien.
Armáda Izraela vo štvrtok neskoro večer zase oznámila, že v južnom Libanone zahynul jeden z jej vojakov - 21-ročný kapitán Ejtan Šmuel Lemberg. Vojenský zdroj pre AFP uviedol, že ho zabila raketa, ktorú militantné hnutie Hizballáh vystrelilo na izraelský tank.
Najnovšie informácie o bojoch prišli krátko po tom, ako vodca militantov Naím Kásim oznámil, že Hizballáh odmieta dohodu o uplatňovaní prímeria medzi Libanonom a Izraelom uzavretú v noci na štvrtok.
Obe krajiny sa po trojstranných rokovaniach vo Washingtone dohodli na dodržiavaní krehkého prímeria z apríla. Prímerie je však podmienené tým, že proiránsky Hizballáh zastaví útoky na Izrael a stiahne všetkých svojich militantov z južného Libanonu.
Kásim to odmietol a Izrael vyzval, aby sa úplne stiahol z územia Libanonu. Zdôraznil tiež, že „pokiaľ nebudú libanonské dediny v bezpečí, budú naďalej bombardované a libanonský ľud vraždený - nebudú v bezpečí ani dediny“ na severe Izraela.
Americký prezident Donald Trump vo štvrtok v Oválnej pracovni vyhlásil, že Hizballáh hovoril s jeho administratívou a prímerie údajne neodmietol, zdôrazňuje agentúra DPA. Trump zároveň vyjadril nádej, v tomto konflikte dochádza k pokroku a vyhlásil, že Libanon si zaslúži mier.
Medzi Izraelom a Libanonom oficiálne platí pokoj zbraní od 16. apríla. V polovici mája bolo prímerie predĺžené o ďalších 45 dní. Izrael napriek tomu zintenzívnil útoky na juhu Libanonu, tvrdiac, že sa zameriava na ciele Hizballáhu. Militantné hnutie zas naďalej sporadicky odpaľuje rakety na územie Izraela a útočí na izraelské ciele v Libanone.