v článku sa dočítate:
- Hizballáh odmieta dohodu o uplatňovaní prímeria v Libanone
- Ben Gvir označil dohodu s Libanonom za chybu, Kac prímerie vyzdvihol
- Izrael a Libanon sa dohodli na dodržiavaní prímeria
- Netanjahu povedal, že s Trumpom zdieľajú cieľ odzbrojiť Hizballáh a demilitarizovať Libanon
- Trump sa chce stretnúť s Modžtabom Chameneím
- Izraelské útoky v Libanone zabili šesť ľudí, Hizballáh hrozí útokmi na Tel Aviv
- Chameneího poradca varuje USA pred ďalšími dronovými a raketovými útokmi
- Dronový útok z Iránu ochromil prevádzku medzinárodného letiska
- Netanjahu po kritike opozície oznámil pomoc pre oblasti hraničiace s Libanonom
hizballáh odmieta dohodu o uplatňovaní prímeria v Libanone
Libanonské militantné hnutie Hizballáh odmieta dohodu o uplatňovaní prímeria uzavretú v noci na štvrtok medzi Libanonom a Izraelom a jeho vodca Naím Kásim Izrael vyzval, aby sa úplne stiahol z územia Libanonu. Požiadavka dohody, aby bojovníci Hizballáhu opustili južný Libanon pod paľbou by podľa neho znamenala „kapituláciu, porážku a naplnenie cieľov nepriateľa“. Uviedol to v písomnom vyhlásení, ktoré vo štvrtok prečítali v televízii Hizballáhu al-Manár. Upozornila na to agentúra AP.
Izrael a Libanon sa po trojstranných rokovaniach vo Washingtone dohodli na dodržiavaní krehkého prímeria z apríla. Prímerie je však podmienené tým, že proiránske hnutie Hizballáh zastaví útoky na Izrael a stiahne všetkých svojich militantov z južného Libanonu.
„Našou prioritou je ukončenie agresie, prímerie a stiahnutie izraelských síl. Nezaviazali sme sa žiadnej strane, že prestaneme klásť odpor, pokiaľ bude trvať okupácia,“ vyhlásil Kásim. Prímerie podľa vodcu Hizballáhu musí byť komplexné „bez toho, aby izraelský nepriateľ mal voľnú ruku zabíjať“.
Hizballáh v marci vtiahol Libanon do vojny vypálením rakiet na Izrael a priame rokovania libanonskej vlády s Izraelom dôrazne odmieta. Kásim vo štvrtok vyzval vládu, aby ukončila „tú frašku a poníženie, ktorú nazýva priamymi rokovaniami“ s Izraelom.
Medzi Izraelom a Libanonom oficiálne platí pokoj zbraní od 16. apríla. V polovici mája bolo prímerie predĺžené o ďalších 45 dní. Izrael napriek tomu zintenzívnil útoky na juhu Libanonu, tvrdiac, že sa zameriava na ciele Hizballáhu. Militantné hnutie zas naďalej sporadicky odpaľuje rakety na územie Izraela a útočí na izraelské ciele v Libanone.
Kásim zdôraznil, že „pokiaľ nebudú libanonské dediny v bezpečí, budú naďalej bombardované a libanonský ľud vraždený - nebudú v bezpečí ani dediny“ na severe Izraela.
ben Gvir označil dohodu s Libanonom za chybu, Kac prímerie vyzdvihol
Izraelský minister národnej bezpečnosti Itamar Ben Gvir vo štvrtok kritizoval najnovšiu dohodu o prímerí s Libanonom, ktorú sprostredkovali Spojené štáty, a označil ju za vážnu chybu. Minister obrany Jisrael Kac dohodu, naopak, vyzdvihol ako „veľký úspech“. TASR o tom informuje podľa správ agentúry AFP a spravodajského portálu The Times of Israel (TOI).
„Prímerie v Libanone je vážnou chybou. Poradcovia aj so svojimi vzdušnými zámkami ťahajú premiéra (Benjamina Netanjahua) nesprávnym smerom,“ napísal Ben Gvir na sociálnej sieti X.
Izraelskí a libanonskí predstavitelia sa na rokovaniach v USA v noci na štvrtok dohodli na implementácii prímeria. Jeho podmienkou je úplné zastavenie útokov zo strany libanonského militantného hnutia Hizballáh, ktoré je pod vplyvom Iránu. Skupina sa tiež má stiahnuť z južného Libanonu.
Prímerie medzi Izraelom a Libanonom platilo už od 17. apríla, najprv na desať dní a neskôr ho predĺžili o 45 dní. Naďalej však dochádzalo k útokom, hoci s menšou intenzitou - Izrael bombardoval ciele Hizballáhu a raketové útoky vykonával aj Hizballáh, ktorý poukazoval na to, že sa necíti byť viazaný dohodami libanonskej vlády s Izraelom. Izrael na konci mája podnikol rozsiahlu ofenzívu v Libanone a postúpil na jeho území najďalej od roku 2000.
Dodržiavanie najnovšej dohody podľa Ben Gvira nie je možné vynútiť, pričom Libanonu sa nedá veriť. „Hizballáh neopustil oblasť južne od (rieky) Lítání a libanonská armáda si nemá ako vynútiť jeho odchod. Libanonský štát je partnerom Hizballáhu,“ tvrdí minister.
Okrem toho kritizoval Netanjahua za to, že podľahol tlaku zo strany USA a túto dohodu uzavrel. Podľa neho mal premiér americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi povedať: „Máme vás radi a vážime si vás, ale Izrael je suverénny a nezávislý štát.“
Toto sú podľa neho chvíle, keď je potrebné vedieť povedať 'nie', a to aj prezidentovi USA, pretože za týchto okolností to iba pomôže Hizballáhu a v budúcnosti bude ešte nebezpečnejší.
SITA/AP Photo/Ohad ZwigenbergBen Gvir
Naopak, minister obrany Kac ocenil túto dohodu, ktorá je podľa neho „vyjadrením reality,“ ktorú Izrael v Libanone vytvoril. Konečným cieľom tohto procesu je podľa neho mierová dohoda s Libanonom.
„Táto deklarácia zahŕňa jednoznačné vyhlásenie o odzbrojení Hizballáhu, odstránenie teroristov Hizballáhu z oblasti južne od rieky Lítání, pokračovanie prítomnosti izraelských ozbrojených síl v tejto bezpečnostnej zóne a voľné manévrovanie pre Izrael,“ uviedol.
Izraelské jednotky podľa neho budú pokračovať v útokoch a pozemných operáciách a zostanú v Libanone až po tzv. žltú líniu vrátane hradu Beaufort. Miestni obyvatelia sa do týchto oblastí nesmú vrátiť, pretože Izrael tam bude podľa Kaca pokračovať v ničení „teroristickej infraštruktúry“.
Len niekoľko hodín po oznámení tejto dohody informovali libanonské médiá o izraelských leteckých útokoch na juhu krajiny. Podľa libanonskej tlačovej agentúry NNA si útoky dronmi vyžiadali najmenej jednu obeť.
Izraelská armáda v ranných hodinách uviedla, že v severnom Izraeli sa rozozvučali sirény. V jednom prípade armáda zaznamenala vo vzduchu podozrivý objekt, v druhom prípade šlo o falošný poplach.
izrael a Libanon sa dohodli na dodržiavaní prímeria
Izrael a Libanon sa dohodli na dodržiavaní krehkého prímeria z apríla. Vyplýva to zo spoločného vyhlásenia, ktoré v noci na štvrtok po trojstranných rokovaniach vo Washingtone zverejnilo americké ministerstvo zahraničných vecí. Prímerie je podmienené tým, že proiránske militantné hnutie Hizballáh zastaví útoky na Izrael a stiahne všetkých svojich členov z južného Libanonu. Informovala o tom agentúra AP.
V poradí štvrté kolo priamych rozhovorov medzi izraelskými a libanonskými predstaviteľmi sprostredkúvané USA sa konalo v utorok a stredu. Tieto stretnutia majú prispieť k trvalému mieru medzi oboma krajinami, ktoré sa vzájomne neuznávajú.
SITA/AP Photo/Rod Lamkey, Jr.
„Výsledkom rokovaní pod vedením USA je dohoda medzi Izraelom a Libanonom o uplatňovaní prímeria,“ píše sa v stredajšom vyhlásení, podľa ktorého je prímerie podmienené zastavením paľby zo strany Hizballáhu a odsunom všetkých jeho členov z oblastí južne od rieky Lítání.
Obe strany sa tiež dohodli na tom, že budú urýchlene zriadené zóny, v ktorých libanonská armáda prevezme výhradnú kontrolu nad územím a vytlačí z neho „všetkých neštátnych aktérov“. Ako by sa mali tieto bezpečnostné zóny vytvárať, nebolo bezprostredne jasné, napísal denník The Times of Israel.
„Všetky krajiny opätovne potvrdili, že o budúcnosti vzťahov medzi Izraelom a Libanonom musia rozhodnúť ich suverénne vlády. Odmietli akýkoľvek pokus štátnych alebo neštátnych subjektov držať budúcnosť Libanonu ako rukojemníka,“ uvádza sa ďalej vo vyhlásení. Libanonskí a izraelskí predstavitelia sa plánujú opäť stretnúť v týždni začínajúcom 22. júna.
Hizballáh, ktorý v marci vypálením rakiet na Izrael vtiahol Libanon do vojny, priame rokovania s Izraelom dôrazne odmieta.
Medzi Izraelom a Libanonom oficiálne platí pokoj zbraní od 16. apríla. V polovici mája bolo prímerie predĺžené o ďalších 45 dní. Izrael napriek tomu zintenzívnil útoky na juhu Libanonu, tvrdiac, že sa zameriava na ciele Hizballáhu. Militantné hnutie zas naďalej sporadicky odpaľuje na územie židovského štátu a útočí na izraelské ciele v Libanone.
Izraelské útoky v Libanone si od začiatku vojny vyžiadali najmenej 3433 mŕtvych a 10.395 zranených, tvrdí libanonské ministerstvo zdravotníctva.
netanjahu: S Trumpom zdieľame cieľ odzbrojiť Hizballáh a demilitarizovať Libanon
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v stredu vyhlásil, že s americkým prezidentom Donaldom Trumpom zdieľajú cieľ odzbrojiť militantné hnutie Hizballáh v záujme dosiahnutia mieru medzi Izraelom a Libanonom. TASR o tom informuje podľa správ agentúry AFP.
Hizballáh je „zástupcom Iránu, ktorý má na muške všetkých libanonských občanov a využíva Libanon ako platformu na odpaľovanie teroristických rakiet na naše mestá, na vysielanie smrtiacich dronov proti našim civilistom“, uviedol Netanjahu v rozhovore pre televíziu CNBC.
„Ak chceme zachrániť Libanon, ak chceme dosiahnuť libanonsko-izraelský mier, ako ja chcem, musíme odzbrojiť Hizballáh a musíme demilitarizovať Libanon. A ja viem, že je to cieľ, ktorý zdieľame s prezidentom (Trumpom), a je to to, čo musíme urobiť,“ dodal.
Izrael pokračuje v útokoch najmä na juhu Libanonu napriek prímeriu, pričom tvrdí, že reaguje na porušovania prímeria zo strany Hizballáhu. Terčom izraelských úderov je aj Bejrút.
Trump v pondelok po telefonáte s Netanjahuom oznámil, že „do Bejrútu nebudú vyslané žiadne jednotky a všetky jednotky, ktoré sú na ceste, sa vrátia späť“. Izrael a Hizballáh navyše podľa neho súhlasili, že „všetka streľba sa zastaví“.
K útokom dochádza zároveň v čase, keď sa na pôde amerického ministerstva zahraničných vecí vo Washingtone v utorok začalo ďalšie kolo priamych rokovaní medzi zástupcami Libanonu a Izraela. V poradí štvrté stretnutie podľa očakávaní potrvá dva dni.
Americký minister zahraničia Marco Rubio v stredu vyjadril nádej, že najnovšie kolo rokovaní prinesie „spoločné vyhlásenie a akčný plán nezávisle od Hizballáhu“.
trump sa chce stretnúť s Modžtabom Chameneím
Americký prezident Donald Trump by sa podľa vlastných slov rád stretol s najvyšším vodcom Iránu Modžtabom Chameneím. V podcaste Pod Force One denníka New York Post zverejnenom v stredu vysvetlil, že si „vcelku rozumejú“, píše TASR.
Modžtabá Chameneí sa od začiatku vojny v islamskej republike neobjavil na verejnosti. Pri izraelsko-amerických útokoch na konci februára, počas ktorých zahynuli členovia jeho rodiny vrátane otca, vtedajšieho najvyššieho vodcu krajiny ajatolláha Alího Chameneího, utrpel zranenia aj on sám. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio však v utorok povedal, že Chameneí začína byť čoraz aktívnejší.
„Angažuje sa, určite. Áno, myslím si, že (v Iráne) ho veľmi rešpektujú,“ povedal Trump na adresu Chameneího mladšieho.
„Nemal som tú česť stretnúť sa s ním... Ak veríte tým správam, chýba mu veľa rôznych častí,“ vyhlásil americký prezident, ktorý zrejme narážal na marcové tvrdenia šéfa Pentagónu Peta Hegsetha, že Chameneí je po raketových útokoch pravdepodobne dokaličený.
„Hovorí sa, že konečný súhlas dáva on, pretože takto to tam funguje dlhé roky. Najprv to bol jeho otec a potom on - zrejme to (naňho) takto postúpilo. Ale vyzerá to, že si vcelku rozumieme,“ konštatoval Trump.
Ďalej pokračoval, že s Chameneím by sa rád stretol a zrejme k tomu časom aj dôjde, bude však záležať na vývoji situácie.
New York Post konštatuje, že Trump netradične podporuje osobné stretnutia s protivníkmi USA a tvrdí, že takýto prístup môže pomôcť vytvoriť vzťahy, vďaka ktorým budú USA bezpečnejšie. Denník pripomenul, že Trump si počas svojho prvého funkčného obdobia posielal „ľúbostné listy“ - ako to sám nazval - s vodcom Severnej Kórey Kim Čong-unom, s ktorým sa trikrát stretol. Taktiež v tom období plánoval pozvať na mierové rokovania do prezidentskej rezidencie v Camp Davide predstaviteľov afganského hnutia Taliban, avšak napokon z toho zišlo.
Americký denník si všimol, že Trump zmenil tón v súvislosti s Chameneím, pričom v uplynulých mesiacoch ho označil za slabého a za „neprijateľnú“ voľbu na vedenie islamskej republiky. V marci prišiel s tvrdením, že nový vodca Iránu je možno homosexuál, čo podľa neho nie je dobrý predpoklad na výkon najvyššej funkcie „v tejto konkrétnej krajine“.
Americký prezident sa okrem Chameneího vyjadril aj k svojmu nedávnemu telefonátu s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom. Portál Axios informoval, že Trump povedal Netanjahuovi, že je „úplne šialený“, čo teraz Trump v podcaste potvrdil.
„Trochu ma znepokojovalo, že neustále bojuje s Libanonom,“ objasnil americký prezident. Poznamenal, že „Bibiho“ (prezývka Netanjahua) má však veľmi rád a ocenil aj ich vzájomnú spoluprácu. „Som prezidentom vo vojne. On je premiérom vo vojne,“ konštatoval.
izraelské útoky v Libanone zabili šesť ľudí, Hizballáh hrozí útokmi na Tel Aviv
Pri izraelských útokoch neďaleko mesta Súr na juhu Libanonu v stredu zahynulo šesť ľudí, uviedol zdravotnícky zdroj. Libanonské militantné hnutie Hizballáh pohrozilo útokmi na izraelské mestá Tel Aviv a Haifa v prípade, že Izrael zaútočí na Bejrút. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a DPA.
Zdroj, ktorý hovoril pod podmienkou zachovania anonymity, tvrdí, že pri dvoch útokoch Izraela v južnom Libanone zahynuli štyria Sýrčania a dvaja Palestínčania.
Izrael pokračuje v útokoch v Libanone a najmä na jeho juhu napriek prímeriu, pričom tvrdí, že reaguje na porušovania prímeria zo strany libanonského militantného hnutia. Terčom izraelských úderov je aj Bejrút.
Vysoký predstaviteľ libanonského militantného hnutia Hizballáh Mahmúd Kamátí v stredu pre katarskú televíznu stanicu Al-Araby povedal, že toto proiránske hnutie zaútočí na Tel Aviv a Haifu v prípade, že Izrael podnikne útoky na libanonskú metropolu.
Vyjadril sa tak po tom, čo izraelský premiér Benjamin Netanajhu v telefonáte s americkým prezidentom Donaldom Trumpom povedal, že ak Hizballáh neprestane útočiť na izraelské mestá a občanov, Izrael zaútočí na „teroristické ciele“ v Bejrúte.
V stredu Izrael oznámil zachytenie „nepriateľského vzdušného prostriedku,“ ktorý priletel z Libanonu. Podľa AFP ide o prvý takýto incident, o ktorom armáda židovského štátu informovala, za viac ako 24 hodín. Libanonské médiá v stredu okrem útokov na juhu krajiny informovali aj o úderoch v blízkosti hlavného mesta.
K útokom dochádza v čase, keď sa na pôde amerického ministerstva zahraničných vecí vo Washingtone v utorok začalo ďalšie kolo priamych rokovaní medzi zástupcami Libanonu a Izraela. V poradí štvrté stretnutie podľa očakávaní potrvá dva dni.
chameneího poradca varuje USA pred ďalšími dronovými a raketovými útokmi
Vojenský poradca iránskeho najvyššieho vodcu Modžtabu Chameneího varoval v stredu pred ďalšími raketovými a dronovými útokmi v prípade, že Spojené štáty obnovia údery na Irán. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.
Mohsen Rezáí v príspevku na sociálnej sieti X napísal, že odpoveďou na každú vypálenú strelu a každý útok bude „príval rakiet a dronov“. Zároveň dodal, že „útočník bude rýchlo potrestaný“.
Rezáí súčasne zdôraznil, že Irán nedovolí USA, aby prekročili svoje právomoci ani v rokovaniach, ani v procese prímeria. Toto varovanie nasledovalo po amerických úderoch na iránsky tanker a na ostrov Kešm, na čo Teherán reagoval odvetnými útokmi na Kuvajt a Bahrajn.
Mohsen Rezáí
„Irán vypálil niekoľko balistických rakiet na susedné štáty v regióne, všetky však minuli svoje ciele,“ uviedlo následne americké centrálne velenie (CENTCOM).
Dve iránske rakety vystrelené na Kuvajt nedosiahli cieľ alebo sa rozpadli počas letu a tri strely smerujúce na Bahrajn zase zachytila jeho a americká protivzdušná obrana. Americká armáda okrem toho zostrelila aj tri útočné drony, ktoré Irán vyslal „smerom na civilných námorníkov, ktorí sa oprávnene plavili regionálnymi vodami“, uviedol CENTCOM.
Tieto údery prišli v čase, keď polooficiálne iránske tlačové agentúry uviedli, že Irán prerušil komunikáciu so sprostredkovateľmi o predĺžení prímeria vo vojne so Spojenými štátmi a Izraelom, informoval egyptský denník aš-Šark al-Awsat.
Nemenovaný zdroj podľa denníka objasnil, že Teherán chce najskôr zabezpečiť dodržiavanie prímeria v Libanone a až potom sa vrátiť k rokovaciemu stolu. Americký prezident Donald Trump toto tvrdenie spochybnil, keď vyhlásil, že rokovania pokračujú.
dronový útok z Iránu ochromil prevádzku medzinárodného letiska
Irán podnikol v stredu dronový útok na medzinárodné letisko v Kuvajte. Zranenia utrpelo viacero ľudí a prevádzka letiska bola pozastavená, uviedli kuvajtské úrady. Terčom útoku sa stal terminál pre pasažierov. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AP a AFP.
Hovorca kuvajtského ministerstva obrany brigádny generál Saúd Abd al-Azíz Utajbí označil útok za „zločineckú iránsku agresiu, ktorá spôsobila značné materiálne škody“ na budove letiska a vyžiadala si zranenia osôb.
Dronový útok nasledoval po tom, čo Irán a Spojené štáty v utorok neskoro večer na seba navzájom útočili raketami. Americká armáda uviedla, že podnikla útoky na iránske vojenské zariadenie ako odvetu za predchádzajúce iránske rakety vypálené na Kuvajt a Bahrajn, dodáva AP.
Od začiatku amerických a izraelských útokov na Irán koncom februára Teherán opakovane odpaľuje rakety a drony smerom na Kuvajt a ďalšie štáty Perzského zálivu, v ktorých sú americké vojenské základne.
Aj keď prímerie formálne platí od začiatku apríla, sporadické útoky pokračujú. Teherán ich označuje za odvetu za americké vojenské akcie.
netanjahu po kritike opozície oznámil pomoc pre oblasti hraničiace s Libanonom
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v utorok oznámil vyčlenenie 13 miliárd šekelov (3,9 miliardy eur) na zabezpečenie a rozvoj severných komunít pri hraniciach s Libanonom, ktoré sú vystavené útokom libanonského militantného hnutia Hizballáh. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„Vláda dnes urobila dramatické rozhodnutia na posilnenie severu. Dnes investujeme ďalších viac ako 13 miliárd šekelov, k siedmim miliardám (2,1 miliardy eur), ktoré sme už poskytli - dokopy ide komunitám na severe 20 miliárd šekelov (šesť miliárd eur),“ povedal Netanjahu.
Tento balík, ktorý kancelária premiéra označila za „megaplán,“ pozostáva z troch samostatných rozhodnutí. Na základe prvého rozhodnutia bude nainštalovaných 1800 nových ochranných prístreškov na verejných priestranstvách ako napríklad autobusové zastávky, nákupné centrá a parky, ako aj renovácia zhruba 500 už existujúcich prístreškov. Cieľom je ochrániť obyvateľov pred hrozbou rakiet a dronov.
Ďalej vláda vyčlení dotácie pre výstavbu bezpečných miestností v domoch ľudí žijúcich do deväť kilometrov od libanonských hraníc.
Cieľom tretieho rozhodnutia je rozvoj oblasti tak, aby prilákala 100.000 nových obyvateľov, a to zlepšením zdravotníckej, dopravnej, vzdelávacej a turistickej infraštruktúry, ako aj pracovnými príležitosťami.
SITA/AP Photo/Ariel SchalitIzraelské jednotky sa zhromažďujú na hranici s Libanonom v severnom Izraeli, utorok 2. júna 2026.
„Ľudia sa budú hrnúť na sever. To isté som povedal o juhu,“ tvrdí Netanjahu, pričom odkazoval na oblasti v blízkosti Pásma Gazy, kde 7. októbra 2023 podniklo útoky palestínske militantné hnutie Hamas. Podľa slov izraelského premiéra je v súčasnosti v južných oblastiach Izraela veľmi silný dopyt, dochádza k „obrovskému rastu a rozkvetu“, pričom to isté sa podľa neho stane na severe.
Toto rozhodnutie oznámil premiér po tom, čo členovia izraelskej opozície obvinili vládu zo zanedbávania oblastí pri hraniciach s Libanonom. Lídri opozičných strán Jair Lapid, Gadi Eisenkot a Naftali Bennet v pondelok na sieti X uviedli, že len traja ministri sa zúčastnili na zasadnutí kabinetu, aby diskutovali o situácii na severe krajiny. Eisenkot napísal, že obyvatelia severu si zaslúžia vedenie, ktoré sa o nich postará.