Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Starmer a Tusk podpísali novú obrannú a bezpečnostnú dohodu – čo to znamená podľa Tomáša Zálešáka

.tasr .tomáš Zálešák .sita .svet

Na utorkovom zasadnutí vlády označil poľský premiér podpísanie dohody za „historický moment“.

Starmer a Tusk podpísali novú obrannú a bezpečnostnú dohodu – čo to znamená podľa Tomáša Zálešáka SITA/Jack Taylor/Pool Photo via AP

premiéri Poľska a Spojeného kráľovstva - Donald Tusk a Keir Starmer - v stredu v Londýne podpísali novú dohodu, ktorá posilní spoluprácu medzi krajinami v oblasti obrany a bezpečnosti.

Nová bezpečnostná dohoda medzi členskými štátmi NATO má umožniť užšiu spoluprácu ozbrojených síl a obranného priemyslu vrátane vývoja a výroby „komplexných zbraní novej generácie“. Počíta aj s rozsiahlymi spoločnými cvičeniami pozemných síl a väčším využívaním bezpilotných systémov na posilnenie východného krídla Aliancie.

„Pre žiadnu z našich krajín neexistuje väčšia výzva než výzva ruskej agresie,“ vyhlásil Starmer. Podľa neho sa ruské aktivity netýkajú len Ukrajiny, ale zasahujú aj ďalšie európske štáty.

Dohoda zahŕňa aj intenzívnejšiu výmenu spravodajských informácií a spoluprácu v boji proti organizovanému zločinu, kybernetickým hrozbám, nelegálnej migrácii a rizikám v oblasti zdravotnej bezpečnosti. „To je základ tejto zmluvy,“ povedal Tusk v súvislosti s obranou spoločných hodnôt, akými sú právny štát, demokracia a ľudské práva.

Hoci sú Spojené kráľovstvo a Poľsko už teraz blízkymi spojencami, Starmer vyhlásil, že „výzvy, ktorým Európa v súčasnosti čelí, si vyžadujú ešte silnejšie partnerstvo“.

vysvetlenie Tomáša Zálešáka

Uzavretie bezpečnostnej dohody medzi Veľkou Britániou a Poľskom je nepochybne správny krok, ktorý treba privítať. Stále však platí, že ho musíme vnímať v istom kontexte. 

Aktuálne zmeny pomerov síl a kríza demokracií na globálnej úrovni prinášajú imperatívy pre politiku európskych demokracií aj ich partnerov v iných častiach sveta. Tieto skutočnosti však treba správne interpretovať. To všetko s obligátnym pripomenutím, že súčasťou „slobodného sveta” sú napriek všetkým kontroverziám a neblahým trendom ešte stále Spojené štáty americké, a nielen to: v tejto chvíli je ich úloha v spoločnom bezpečnostnom systéme ešte stále nenahraditeľná. Imperatív posilnenia európskej obrannej autonómie nemusí byť, a tvrdím, že ani nie je v logickom rozpore so snahou zachovávať z transatlantických vzťahov to, čo sa ešte zachrániť dá, nech už vývoj v tejto oblasti dopadne akokoľvek. To neznamená predstieranie súhlasu s čímkoľvek, s čím vyrukuje prezident Trump a jeho administratíva; týmto sa, konieckoncov, ani doposiaľ nič nedosiahlo, a nemôžeme od toho očakávať ani žiadny úspech v budúcnosti. Naopak, v záujme fungujúcej komunikácie je treba s americkou stranou hovoriť jasne a keď treba, kriticky, v spojení s vlastnými energickými opatreniami na posilnenie vlastnej obranyschopnosti. Ak si však Amerika napriek tomu zvolí cestu izolacionizmu alebo konfrontácie s európskymi, prípadne ďalšími doterajšími spojencami, musí si túto „radosť“ dopriať bez pomoci svojich ohrdnutých partnerov, a sama musí niesť aj konsekvencie takejto voľby, ak sa ukáže, že nie sú v súlade s jej vlastnými záujmami.

V každom prípade máme pred sebou obdobie zaťažkávacích skúšok, ktoré bude od predstaviteľov európskych členských štátov EÚ aj NATO vyžadovať štátnickú prezieravosť aj odvahu k ráznym rozhodnutiam – to sa týka dlhšieho časového horizontu, než je len aktuálne prezidentské v USA. Dodajme ešte, že aktuálnymi obrannými projektmi sa nevyčerpáva celá problematika dlhodobej odolnosti demokracií – európskych aj tých ostatných, ktoré, ako vieme, musia čeliť nielen ohrozeniam zvonka.

„Táto zmluva je najväčším krokom vpred v našich obranných a bezpečnostných vzťahoch s Poľskom za celú generáciu, čo nám umožní čeliť moderným bezpečnostným hrozbám, ktoré sú síce menej viditeľné, no nie menej nebezpečné,“ dodal Starmer.

Na utorkovom zasadnutí vlády označil Tusk podpísanie dohody za „historický moment“. Okrem obrany sa značná časť zmluvy podľa jeho slov zameriava aj na kyberbezpečnosť.

Poľsko tvrdí, že jeho úloha v rámci vojenskej pomoci pre Ukrajinu z neho urobila kľúčový cieľ špionáže, kyberútokov a dezinformácií zo strany Ruska, vysvetľuje Reuters.

Pokiaľ ide o obrannú časť dohody, britská vláda konštatovala, že sa bude snažiť spojiť odborné znalosti a priemyselné kapacity, aby viedla vývoj komplexných zbraní, vrátane novej sofistikovanej munície a spoločnej výroby protivzdušnej rakety stredného doletu.

Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite