vyzval na jej dôslednú reguláciu a vývojárov požiadal, aby pracovali viac v záujme spoločného dobra ako zisku. Varoval, že tieto systémy môžu šíriť dezinformácie, uprednostňujú konflikt a hrozí, že svet zavedú na cestu nekonečnej vojny. Vyzval preto na „odzbrojenie“ umelej inteligencie. TASR o tom informuje s odvolaním na agentúry Reuters, AFP, AP a Vatican News.
„Veľkolepé ľudstvo stvorené Bohom dnes stojí pred rozhodujúcou voľbou: postaviť novú Babylonskú vežu, alebo budovať mesto, v ktorom Boh a ľudstvo prebývajú spolu,“ uvádza prvá veta encykliky, ktorá v piatich kapitolách a na viac ako 200 stranách pojednáva „o ochrane ľudskej osoby v čase umelej inteligencie“.
Pápež v encyklike odsúdil „kultúru moci“, ktorá je v súčasnosti hybnou silou súťaže vo vývoji AI, a opakovane zdôraznil potrebu, aby technológie neboli sústredené v rukách malej skupiny ľudí. Vyzval na dôslednú reguláciu systémov AI, stanovenie primeraných zákonných rámcov, na nezávislý dohľad a vzdelávanie používateľov.
Dokument odprezentoval na tlačovej konferencii vo Vatikáne spolu s odborníkmi na AI, medzi ktorými bol aj spoluzakladateľ americkej spoločnosti Anthropic. Táto firma je v konflikte s americkou vládou, keďže odmietla uvoľniť svoje bezpečnostné a etické pravidlá na používanie jej modelov na vojenské účely, najmä pri vývoji autonómnych zbraní, a na masové sledovanie obyvateľstva. Následne ju administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa zaradila na zoznam subjektov ohrozujúcich národnú bezpečnosť.
Podľa pápeža je neprijateľné zverovať umelej inteligencii vojenské rozhodnutia, ktoré majú za následok smrť ľudí. V tejto súvislosti vyzval na „odzbrojenie“ AI. Potrebné sú podľa neho prísne etické pravidlá prijaté na medzinárodnej úrovni, založené na osobnej zodpovednosti a ochrane civilného obyvateľstva. „Každá technológia, ktorá umožňuje vykonať útok bez toho, aby človek videl tvár toho druhého, znižuje v konflikte morálny prah,“ upozornil.
„Odzbrojiť AI znamená oslobodiť ju od mentality ‚ozbrojenej‘ súťaže,“ vysvetlil pápež. Ostro tiež znova kritizoval súboj v oblasti vývoja AI, ktorý je podľa neho poháňaný túžbou zabezpečiť si geopolitickú a obchodnú dominanciu. „Odzbrojiť neznamená odmietnuť technológiu, ale zabrániť jej v ovládnutí ľudstva,“ napísal Lev XIV., podľa ktorého by AI mala byť na úžitok všetkých a táto problematika by mala byť predmetom diskusie.
Encykliku Magnifica humanitas publikoval Vatikán 15. mája pri príležitosti 135. výročia zverejnenia encykliky Rerum novarum pápeža Leva XIII. z roku 1891, ktorá položila základy sociálnej náuky katolíckej cirkvi vo vzťahu k robotníckej otázke v období priemyselnej revolúcie.
V dokumente sa Lev XIV. venoval aj vojnám vo svete, kritizoval oslabovanie multilaterálnych organizácií a upozornil, že zisky zbrojného priemyslu sú hnacou silou konfliktov. „Ľudstvo upadá do násilnej kultúry moci, v ktorej mier už nie je vnímaný ako zodpovednosť, ale ako krehká prestávka medzi konfliktmi,“ povedal.
Hlava katolíckej cirkvi v dokumente odmietla teóriu spravodlivej vojny. Na túto doktrínu cirkev odkazovala minimálne od 5. storočia pri posudzovaní ozbrojených konfliktov. Doktrína v jej súčasnej podobe stanovuje, že vojny by sa mali viesť iba na obranu proti agresii. Reuters pripomína, že predstavitelia americkej vlády sa koncepciu spravodlivej vojny odvolávali po začiatku vojny proti Iránu.
„Teória ‚spravodlivej vojny‘, ktorá sa až príliš často využívala na ospravedlnenie akejkoľvek vojny, je dnes už prekonaná,“ napísal pápež. „Použitie sily, násilia a zbraní odzrkadľuje chudobu vzťahov, ktorá má pre civilné obyvateľstvo vždy katastrofálne následky,“ napísal Lev XIV. Zároveň vyjadril obavy, že politickí lídri môžu mať sklony rozpútať vojnu s cieľom odlákať pozornosť občanov od domácich problémov.
pápež sa ospravedlnil za to, že Svätá stolica v minulosti schvaľovala otroctvo
Pápež Lev XIV. sa vo svojej prvej encyklike ospravedlnil za to, že Svätá stolica v minulosti schvaľovala otroctvo. Všimli si to agentúry AP a AFP.
„Je pravda, že udalosti z minulosti nemôžeme posudzovať anachronicky, teda tak, akoby morálne kritériá, ktoré časom zreli, boli k dispozícii odjakživa. Napriek tomu nemôžeme poprieť ani zľahčovať to, ako neskoro spoločnosť aj cirkev odsúdili túto pohromu v podobe otroctva,“ píše Lev XIV. Pripomenul, že v staroveku i stredoveku viacerí jednotlivci, ba dokonca aj cirkevné inštitúcie držali otrokov.
To, že cirkev otroctvo po stáročia neodsúdila, pápež označil za „ranu v kresťanskej pamäti“. Hoci jeho predchodcovia sa v minulosti ospravedlnili za zapojenie kresťanov do transatlantického obchodu s otrokmi, žiaden z nich verejne nikdy neuznal úlohu samotných pápežov pri udeľovaní právomoci európskym panovníkom podrobovať si a zotročovať neveriacich.
Agentúra AP uvádza, že pôvodom americký pápež je potomkom otrokov aj otrokárov. Lev reagoval na dlhoročné výzvy aktivistov aj akademikov, aby Svätá stolica odčinila svoju úlohu pri obchodovaní s ľuďmi v ére kolonializmu.
„Nie je možné nepocítiť hlboký zármutok, keď uvažujeme o nesmiernom utrpení a ponížení, ktoré znášali toľkí ľudia v ostrom kontraste s ich dôstojnosťou ako osôb nekonečne milovaných Pánom,“ napísal pápež v encyklike. „Za to v mene Cirkvi úprimne prosím o odpustenie,“ dodal.
Agentúra AP píše, že v roku 1452 dal pápež Mikuláš V. bulou Dum diversas portugalskému kráľovi a jeho nástupcom právo kdekoľvek „napadnúť, dobývať, podmaňovať si“ a zmocňovať sa všetkého majetku vrátane pozemkov „saracénov, pohanov, iných neveriacich a nepriateľov mena Krista“. Dal tiež Portugalčanom povolenie trvalo tieto osoby zotročiť.
Lev XIV. v encyklike Magnifica humanitas teraz pripomenul, že jeho menovec pápež Lev XIII. ako prvá hlava katolíckej cirkvi v roku 1888 „absolútne a univerzálne“ odsúdila otroctvo. Dokumenty proti otroctvu však vydali už skorší pápeži, napríklad Eugen IV. v roku 1435, ktorý v bule Sicut dudum zakázal zotročovanie pôvodných obyvateľov Kanárskych ostrovov. V roku 1537 zakázal pápež Pavol III. v bule Sublimis Deus zotročovanie Indiánov a iných domorodcov na novoobjavených územiach.