viac než štyri roky po začiatku rozsiahlej invázie na Ukrajinu čelí ruský prezident Vladimir Putin rastúcim problémom doma aj na fronte. Výpadky internetu, ekonomické oslabenie a prvé územné straty ruskej armády od roku 2023 zvyšujú nespokojnosť v krajine, analytici však zatiaľ nevidia bezprostrednú hrozbu pre jeho moc.
Podľa nezávislých prieskumov Putinova popularita minulý mesiac klesla na najnižšiu úroveň od roku 2022. Rozsiahle obmedzovanie internetu, ktoré má brániť ukrajinským dronovým útokom, vyvolalo v Rusku frustráciu, zatiaľ čo obyvatelia čoraz častejšie používajú VPN služby na obchádzanie reštrikcií.
„Popularita klesá, frustrácia rastie a úzkosť sa zväčšuje. Ľudia si uvedomujú, že veci nejdú podľa plánu,“ povedal pre AFP politológ Konstantin Kalačev.
Ruskej armáde sa v posledných mesiacoch nedarí dosahovať významnejšie úspechy na Ukrajine. Moskva stále nedokázala ovládnuť celý Donbas napriek obrovským stratám a ničivým bojom. Podľa analýzy AFP založenej na údajoch amerického Inštitútu pre štúdium vojny stratilo Rusko v apríli po prvý raz od roku 2023 viac územia, než získalo.
Symbolickým znakom problémov bola aj výrazne obmedzená vojenská prehliadka pri príležitosti Dňa víťazstva 9. mája. Po prvý raz za takmer dve desaťročia sa na nej neobjavila ťažká vojenská technika, údajne pre obavy z ukrajinských dronových útokov.
„Nevýrazný priebeh osláv 9. mája svedčí o ťažkostiach Kremľa, ktoré môžu pripomínať posledné roky Sovietskeho zväzu,“ uviedol expert parížskeho think tanku Institut Montaigne Michel Duclos.
Rusko zároveň zaznamenalo prvý štvrťročný pokles ekonomiky za posledné tri roky. Zvýšenie daní na financovanie vojny vyvoláva nespokojnosť aj medzi podnikateľskými elitami. Lotyšská zahraničná rozviedka vo svojej správe uviedla, že časť ruskej elity diskutuje o možných nástupcoch starnúceho vedenia krajiny.
Analytici však upozorňujú, že Putin má stále pevne pod kontrolou bezpečnostný aparát aj politický systém. Po vzbure šéfa Vagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina v roku 2023 Kremeľ ešte viac obmedzil akékoľvek náznaky autonómie v armáde a štátnych štruktúrach.
„Kríza potrebuje dve veci: spúšťač a lídra. A my nemáme systém, v ktorom by sa mohli objaviť vopred neschválení lídri,“ povedal Kalačev. „Netreba to dramatizovať.“