v článku sa dočítate:
- súčasťou dohody by mal byť záväzok rešpektovať suverenitu, územnú celistvosť a nedotknuteľnosť vnútorných záležitostí druhej strany
- členské štáty EÚ sa zhodli na zavedení sankcií voči iránskym predstaviteľom a ďalším osobám zodpovedným za blokovanie Hormuzského prielivu
- poradca prezidenta Spojených arabských emirátov Anvar Gargaš vyzval Teherán, aby v rokovaniach o ukončení vojny s Washingtonom nepreceňoval svoju pozíciu
- USA vo štvrtok oznámili sankcie proti deviatim osobám vrátane iránskeho diplomata Mohammada Rezú Rawúfa Šajbáního za bránenie mierovému procesu v Libanone a za prekážanie odzbrojenia Iránom podporovaného militantného hnutia Hizballáh
Konečný návrh možnej dohody medzi Spojenými štátmi a Iránom by mal byť oznámený v priebehu niekoľkých hodín. Informovala o tom v piatok panarabská televízna stanica al-Arabíja s odvolaním sa na svoje zdroje, píše TASR.
Konečný návrh sprostredkovaný Pakistanom by mal podľa zdrojov televízie zahŕňať okamžité a bezpodmienečné prímerie na zemi, na mori i vo vzduchu. Obe strany by mali tiež ukončiť všetky vojenské operácie a zastaviť „mediálnu vojnu“.
Súčasťou dohody by mal byť záväzok rešpektovať suverenitu, územnú celistvosť a nedotknuteľnosť vnútorných záležitostí druhej strany. Zaručená by mala byť sloboda námornej dopravy v Arabskom zálive, Hormuzskom prielive i Ománskom zálive.
Podľa dohody by vznikol mechanizmus na monitorovanie jej implementácie a riešenie sporov. Zároveň by do siedmich dní mali byť začaté rokovania o nevyriešených otázkach.
USA by za dodržiavanie dohody Iránom postupne začali rušiť svoje uvalené sankcie. Al-Arabíja uvádza, že dohoda by mala nadobudnúť platnosť okamžite po jej oficiálnom oznámení oboma stranami.
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio vo štvrtok vyjadril optimizmus v súvislosti s diplomatickými snahami o ukončenie vojny s Iránom a uviedol, že sa objavujú náznaky pokroku. Zároveň však varoval pred prehnanými očakávaniami.
Iránsky zdroj pre agentúru Reuters vo štvrtok zase uviedol, že rozdiely v názoroch medzi stranami konfliktu sa zmenšili, hoci obohacovanie uránu a Hormuzský prieliv zostávajú medzi spornými bodmi.
členské štáty EÚ sa zhodli na rozšírení sankcií voči Iránu za blokovanie Hormuzského prielivu
Členské štáty sa zhodli na zavedení sankcií voči iránskym predstaviteľom a ďalším osobám zodpovedným za blokovanie Hormuzského prielivu, oznámila v piatok Európska únia (EÚ).
Blokáda je podľa nich „v rozpore s medzinárodným právom“ a preto prijali technické opatrenie, ktorým rozšírili rámec existujúceho sankčného režimu voči Iránu tak, aby bolo možné na sankčný zoznam zaradiť ďalšie osoby.
„EÚ bude môcť zaviesť ďalšie reštriktívne opatrenia v reakcii na kroky Iránu, ktoré podkopávajú slobodu plavby v Hormuzskom prielive,“ uviedla Rada Európskej únie, ktorá zastupuje členské štáty.
Doterajšie sankcie sa týkali najmä iránskej vojenskej podpory Rusku vo vojne proti Ukrajine, podpory ozbrojených skupín na Blízkom východe a porušovania ľudských práv v krajine.
Brusel zatiaľ nezverejnil mená osôb či subjektov, na ktoré sa nové sankcie vrátane zákazu cestovania a zmrazenia majetku budú vzťahovať. Európskym občanom a firmám bude zároveň zakázané poskytovať uvedeným osobám finančné prostriedky či iné ekonomické zdroje.
rubio tvrdí, že v rokovaniach s Iránom nastal určitý posun
Pred odchodom na ministerské zasadnutie Severoatlantickej aliancie (NATO) vo Švédsku Rubio povedal, že počas rokovaní sa objavili „určité pozitívne signály“. Dodal však, že nechce byť „prehnane optimistický“.
Šéf diplomacie tiež zopakoval postoj USA, že iránske vedenie je „do určitej miery rozštiepené“ a zdôraznil, že americký prezident Donald Trump uprednostňuje diplomatické riešenie konfliktu.
„Ak sa nám však nepodarí dosiahnuť dobrú dohodu, prezident jasne povedal, že má aj iné možnosti,“ uviedol Rubio.
Trump nedávno opäť pohrozil vojenskými údermi proti Iránu po tom, ako rokovania o trvalom ukončení konfliktu, ktorý koncom februára rozpútali USA a Izrael, uviazli na bode mrazu. Neskôr, začiatkom tohto týždňa, odložil plánovaný útok proti islamskej republike, keďže rozhovory pokračovali.
šanca na dohodu o znovuotvorení Hormuzského prielivu je podľa SAE pol na pol
Šanca, že USA a Irán dosiahnu dohodu, ktorá by viedla k opätovnému otvoreniu Hormuzského prielivu, je 50 na 50. V piatok to na medzinárodnej bezpečnostnej konferencii Globsec v Prahe vyhlásil poradca prezidenta Spojených arabských emirátov (SAE) Anvar Gargaš. Zároveň vyzval Teherán, aby v rokovaniach o ukončení vojny s Washingtonom nepreceňoval svoju pozíciu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Od konca februára, keď USA a Izrael spoločne spustili útoky na Irán a ten reagoval odvetnými údermi na okolité štáty, sa SAE stali cieľom približne 3300 útokov dronov a rakiet, povedal Gargaš s tým, že protivzdušnú obranu z tohto počtu prekonalo len niečo cez 130. Emiráty majú na svojom území americké základne.
Spojené štáty odôvodňovali vojenskú operáciu proti Iránu snahou zabrániť mu vyvinúť jadrovú zbraň. Aj v rokovaniach Washington vyzýva Teherán, aby sa tejto údajnej ambície zriekol.
Gargaš uviedol, že pred vojnou nebol iránsky jadrový program hlavným problémom, no teraz je tým najväčším. „Vidíme, že Irán je schopný použiť akúkoľvek zbraň, ktorú má k dispozícii - na to sme už prišli,“ povedal na Globsecu.
Irán v nadväznosti na americké a izraelské útoky do veľkej miery uzavrel Hormuzský prieliv, cez ktorý sa pred vojnou dalo plaviť v podstate neobmedzene. Lodná doprava na tomto kľúčovom mieste pre dodávky energetických surovín sa podľa Gargaša musí vrátiť do pôvodného stavu. Teherán už skôr uviedol, že návrat predvojnovej situácie v prielive nehrozí.
Poradca prezidenta SAE Muhammada bin Zájida Ál Nahjána tiež vyhlásil, že iránski predstavitelia v posledných rokoch „premrhali množstvo príležitostí, lebo majú sklon preceňovať svoje možnosti“. Dúfa, že v súčasných rokovaniach s USA to neurobia. Zároveň sa podľa jeho slov treba vyvarovať prímeriu, ktoré k ničomu nepovedie. „Rokovania, ktorých jediným cieľom je dosiahnuť prímerie a zasiať semienka budúcich konfliktov, nie sú tým, o čo nám ide,“ dodal.
irán odsúdil sankcie USA na iránskeho diplomata
Iránske ministerstvo zahraničných vecí v piatok odsúdilo „nelegálne“ sankcie, ktoré Spojené štáty uvalili na iránskeho nominovaného veľvyslanca v Bejrúte. Libanon v marci odobral tomuto veľvyslancovi diplomatickú akreditáciu a označil ho za nežiaducu osobu (persona non grata). TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
USA vo štvrtok oznámili sankcie proti deviatim osobám vrátane iránskeho diplomata Mohammada Rezú Rawúfa Šajbáního za bránenie mierovému procesu v Libanone a za prekážanie odzbrojenia Iránom podporovaného militantného hnutia Hizballáh.
Iránsky rezort diplomacie vo svojom vyhlásení „ostro odsúdil neoprávnený krok Ministerstva financií USA“. Tento krok je podľa neho „ďalším príkladom darebáckeho správania a ignorovania základných princípov medzinárodného práva a Charty Organizácie Spojených národov zo strany vládnucej moci USA“.
Libanon 24. marca odobral Šajbánímu diplomatickú akreditáciu, vyhlásil ho za nežiaducu osobu a nariadil mu opustiť krajinu. Podľa AFP však nie je známe, či z Bejrútu odišiel.
K tomuto kroku došlo po tom, čo Hizballáh 2. marca útokmi na Izrael vtiahol Libanon do vojny na Blízkom východe. Irán v piatok kritizoval aj americké sankcie na poslancov strany Hizballáh. „Tieto opovrhnutia hodné opatrenia sú zamerané na podkopanie libanonskej národnej suverenity a šírenie nezhôd v libanonskej spoločnosti a sú znakom pokračujúceho spolupáchateľstva americkej vládnej moci s agresívnym a okupujúcim sionistickým režimom (Izraelom),“ uviedlo ministerstvo zahraničných vecí.
USA uvalili tieto sankcie v čase, keď stagnujú rokovania medzi Teheránom a Washingtonom zamerané na ukončenie vojny, ktorú 8. apríla pozastavilo prímerie.