český prezident Petr Pavel počká do 8. júna na rozhodnutie vlády o zložení českej delegácie na júlový samit Severoatlantickej aliancie v Ankare. Ak ho kabinet Andreja Babiša na oficiálny zoznam nenapíše, trvá na svojom postoji, že sa obráti na Ústavný súd. Povedal to na brífingu na okraj bezpečnostnej konferencie Globsec Forum, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Premiér Babiš nechcel na stredajšom brífingu po rokovaní s ministrom obrany komentovať, ako tiahnuci sa spor o účasť na aliančnom samite skončí. Novinárom povedal, aby si počkali do 8. júna, keď o tom bude na pravidelnom zasadnutí hlasovať vláda. Viac sa k téme nevyjadril.
V minulosti však opakovane zdôraznil, že by bolo lepšie, ak by do Ankary išiel namiesto Pavla on, lebo by dokázal lepšie vysvetliť výšku českých výdavkov na obranu, ktoré Pavel kritizoval.
Pavel chcel situáciu vyriešiť pred dvoma týždňami na schôdze s Babišom na Pražskom hrade. Tá sa však skončila bez výsledku. „Ja, samozrejme, počkám do 8. (júna) pretože je, samozrejme, na vláde, aby sa vyjadrila a potom sa podľa jej vyjadrenia zariadim tak, ako som už indikoval. V prípade, že by skutočne rozhodnutie vlády bolo také, ktoré bráni prezidentovi vo výkone jeho ústavných právomocí, potom by asi nezostalo nič iné, ako sa obrátiť na arbitra, a tým je Ústavný súd,“ avizoval vo štvrtok svoj postup český prezident.
vysvetlenie Tomáša Zálešáka
Spor o výkon ústavných právomocí prezidenta ČR je záležitosť sama osebe závažná. Ale sebaštylizácia premiéra Babiša do role akejsi (s odpustením) realistickejšej, reprezentatívnejšej, konštruktívnejšej a rozpočtovo vzdelanejšej náhrady za prezidenta Pavla v delegácii na nadchádzajúci samit NATO, spolu s arogantným odmietnutím prezidentom navrhovaného kompromisu sú gestá, ktorých posolstvo sa nedá prehliadnuť. Detto v čase najvážnejšieho ohrozenia globálnej bezpečnosti aj Severoatlantickej aliancie od roku 1989. To, že euro-americké vzťahy sú dnes systematicky podkopávané, ich nerobí menej dôležitými; naopak, aktuálna kríza im dodáva ako téme závažnosť spolu s delikátnosťou. (O zmysle severoatlantického spojenectva aj o potrebách jeho revízií hovorme podrobnejšie inokedy). Isté názory premiéra Babiša a ďalších členov jeho kabinetu, odlišné od názorov prezidenta, sú v týchto súvislostiach dostatočne známe. Sotva možno čakať, že sa na samite v Ankare neprejavia. (Samozrejme, že nejde len o nejaké sporné rozpočtové položky!) Prítomnosť prezidenta Pavla ich však môže pomôcť uviesť do patričného kontextu, v zahraničí aj na domácej scéne; odhliadnuc od iných dôvodov, prečo by prezident nemal v delegácii chýbať. Ten, kto verejne vyhlási, že si „nevie predstaviť“, čo by prezident v delegácii spolu s členmi vlády ČR robil, má alebo mimoriadny deficit predstavivosti, alebo ho predstiera. Plus: nedostatok móresov – tých diplomatických aj tých elementárnych. A to je – bohužiaľ – dôležité politikum, aj keby sme odhliadli od všetkých ostatných okolností aj od povahy politických názorov konkrétnych osôb.