ukrajinské vydavateľstvo pripravuje na vydanie frontové denníky mladej ženy, Diany Savity Wagnerovej, s krycím menom Snake. Nemeckej dobrovoľníčky v Medzinárodnej légii a bojovej zdravotníčky v Karpatskom sičovom prápore Oleha Kucyna, ktorá sa neskôr pridala k Ozbrojeným silám Ukrajiny. Zomrela 31. januára 2024 neďaleko mesta Svatove v Luhanskej oblasti pri pokuse o záchranu zranených vojakov. Knihu zostavil manžel Diany a v týchto dňoch vychádza v nemeckom jazyku.
„Savitine hlboké existenciálne úvahy a neuveriteľná empatia dávajú silu jej textom, textom Európanky, ktorá sa stala Ukrajinkou,“ hovorí ukrajinský vydavateľ Oleksander Savčuk, ktorý je za prípravou prekladu do ukrajinského jazyka.
„Podľa môjho názoru je to mimoriadne dôležitý text. Jeho význam nespočíva len v úvahách o vojne, vojenských akciách a situácii, v ktorej sa nachádza moderný svet, ale aj v hlbokých myšlienkach o vzťahoch medzi Ruskom a Ukrajinou, Ukrajinou a Európou, Ukrajinou a USA a Európou a Ruskom. Osobitnú pozornosť si zaslúži osobná línia príbehu. Stredná časť denníkových záznamov odhaľuje rodinnú históriu, ktorá vysvetľuje Savitino rozhodnutie zapojiť sa do dobrovoľníckych aktivít a potom neskôr sa stať bojovou zdravotníčkou – na začiatku textu tieto motívy nie sú zrejmé, ale časom nadobúdajú jasné a emocionálne motivované vysvetlenie,“ zdôrazňuje Savčuk.
nechcela, aby sa mama o ňu bála
Mama Ulla sa až po smrti Savity dozvedela, že jej dcéra v skutočnosti slúžila ako zdravotníčka na fronte, vždy na najnebezpečnejších miestach. 31. januára 2024, keď sa pokúšala zachrániť dvoch zranených vojakov, jej šrapnel prerazil krčnú tepnu. Len deň predtým ju podobný šrapnel tesne minul. „Mám väčšie šťastie ako ktokoľvek iný na tomto svete!“ napísala si do denníka. Bola to jej posledná zapísaná veta. Mala 36 rokov.
„Savita vôbec nebola vojnový typ,“ hovorí jej 73-ročná matka. „Nikdy nepozerala vojnové filmy; nezniesla pohľad na krv. Keby mi to niekto povedal pred piatimi rokmi, odpovedala by som: úplný nezmysel“. Po ukončení strednej školy Savita študovala medicínu, ale v polovici štúdia sa rozhodla pre zmenu a začala študovať matematiku v Halle.
mohla žiť
Online sa zoznámila s priateľom, neskôr manželom, Kanaďanom Karlom Stenerudom. Zosobášili sa a on sa presťahoval, jeho práca softvérového špecialistu mu to umožnila, do Nemecka. Potom prišiel 24. február 2022, útok Ruska na Ukrajinu. Savitu, tak ako aj mnohých z nás, to veľmi zasiahlo. U nej ale prišlo jednoznačné rozhodnutie niečo urobiť. Konať. Dobrovoľne sa prihlásila ako vodička humanitárnych prevozov. Stala sa svedkyňou masakru vraždenia v Buči, keď tam viezla ako vodička novinára. Šialený zážitok ju primäl absolvovať vojenský výcvik a ísť pomáhať priamo na front.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.