v článku sa dočítate: 

• varovanie prišlo potom, ako americký prezident Donald Trump oznámil, že Washington môže opäť zaútočiť, ak sa v najbližších dňoch nepodarí dosiahnuť dohodu o trvalom urovnaní konfliktu
• Trump novinárom v Bielom dome povedal, že bol iba „hodinu od“ obnovenia útokov na Irán
• hovorca iránskej armády Mohammad Akraminia uviedol, že prímerie Teherán využil „na posilnenie svojich bojových schopností“
• napätie na Blízkom východe medzitým ďalej rastie
• americký Senát v utorok schválil symbolické, no politicky významné uznesenie, ktoré môže obmedziť právomoci prezidenta Donalda Trumpa v otázke vedenia vojny s Iránom

Iránske Revolučné gardy pohrozili presunutím vojny až za hranice regiónu, ak USA a Izrael obnovia útoky na Teherán

Iránske Revolučné gardy v stredu varovali, že vojna na Blízkom východe sa môže rozšíriť ďaleko za hranice regiónu, ak Spojené štáty a Izrael obnovia útoky na Irán.

„Ak sa agresia proti Iránu zopakuje, sľubovaná regionálna vojna sa tentoraz rozšíri ďaleko za región a naše drvivé údery vás zničia,“ uviedli gardy vo vyhlásení na svojej webovej stránke Sepah News.

Varovanie prišlo potom, ako americký prezident Donald Trump oznámil, že Washington môže opäť zaútočiť, ak sa v najbližších dňoch nepodarí dosiahnuť dohodu o trvalom urovnaní konfliktu. Obe strany pritom v poslednom čas opäť pritvrdzujú rétoriku, hoci si zároveň vymieňajú návrhy na ukončenie vojny v rámci dočasného prímeria, ktoré platí od 8. apríla.

„Americko-sionistický nepriateľ musí vedieť, že napriek ofenzíve, ktorú proti nám vedie s využitím všetkých kapacít dvoch najdrahších armád sveta, my sme ešte nenasadili plnú silu islamskej revolúcie,“ pohrozili Revolučné gardy.

Americký prezident v utorok vyhlásil, že ak sa dohodu nepodarí dosiahnuť, útoky môžu pokračovať už o niekoľko dní. „Hovorím o dvoch alebo troch dňoch, možno piatok, sobota, nedeľa, niekedy, možno začiatkom budúceho týždňa,“ povedal s tým, že lídri arabských krajín ho na poslednú chvíľu požiadali, aby už naplánovaný útok odložil.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arakčí na platforme X reagoval, že „návrat k vojne prinesie oveľa viac prekvapení“.

Trump pohrozil novými útokmi na Irán, Teherán varuje pred eskaláciou

Americký prezident Donald Trump v utorok vyhlásil, že Spojené štáty môžu opäť zaútočiť na Irán, ak rokovania o ukončení vojny neprinesú výsledok. Teherán následne varoval, že v prípade obnovenia amerických útokov otvorí „nové fronty“.

Trump novinárom v Bielom dome povedal, že bol iba „hodinu od“ obnovenia útokov na Irán, no rozkaz napokon odložil v nádeji na mierovú dohodu.

„Viete, aké je to rokovať s krajinou, ktorú tvrdo porážate. Prídu k rokovaciemu stolu a prosia o dohodu,“ vyhlásil Trump. Zároveň dodal: „Dúfam, že nebudeme musieť viesť vojnu, ale možno im budeme musieť zasadiť ďalší veľký úder.“

Iránska armáda reagovala ostrým varovaním. Hovorca armády Mohammad Akraminia uviedol, že Irán „otvorí nové fronty proti Spojeným štátom“, ak Washington obnoví útoky. Dodal, že prímerie Teherán využil „na posilnenie svojich bojových schopností“.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí navyše vyhlásil, že iránske sily ako prvé na svete zostrelili americkú stíhačku F-35. „S poučeniami a poznatkami, ktoré sme získali, prinesie návrat vojny omnoho viac prekvapení,“ napísal na sociálnej sieti X.

Trump zároveň stanovil krátky časový limit na dosiahnutie dohody. „Hovorím o dvoch alebo troch dňoch, možno piatok, sobota, nedeľa alebo začiatok budúceho týždňa,“ povedal.

Viceprezident J.D. Vance, ktorý viedol neúspešné rokovania s Iránom v Pakistane, vyhlásil, že Spojené štáty sú „pripravené konať“, no stále dúfajú v diplomatické riešenie.

Napätie na Blízkom východe medzitým ďalej rastie. Izrael v utorok podnikol sériu útokov v Libanone, pri ktorých podľa libanonského ministerstva zdravotníctva zahynulo 19 ľudí vrátane detí. Irán zároveň požaduje zastavenie izraelských útokov na Libanon ako súčasť širšej dohody.

Bezpečnostná rada OSN v utorok odsúdila útok dronom na jadrovú elektráreň Barakah v Spojených arabských emirátoch (SAE), ku ktorému sa nepriamo hlásia skupiny podporované Iránom. Rusko sa pridalo k ostatným členom rady a označilo útoky na civilné jadrové zariadenia za „kategoricky neprijateľné“.

USA a Izrael spočiatku plánovali do vedenia Iránu dosadiť Ahmadínežáda, informoval The New York Times

Pôvodným cieľom vojny USA a Izraela proti Iránu bolo dosadiť do vedenia islamskej republiky jej bývalého prezidenta Mahmúda Ahmadínežáda. Tento plán sa však rozpadol, keď utrpel zranenia pri útoku, ktorý ho mal vyslobodiť z domáceho väzenia. S odvolaním sa na nemenovaných amerických predstaviteľov o tom informoval denník The New York Times (NYT), píše TASR.

Americký prezident Donald Trump niekoľko dní po úderoch, pri ktorých zahynuli iránsky najvyšší duchovný vodca Alí Chameneí a ďalší vysokopostavení predstavitelia režimu, verejne vyhlásil, že by bolo najlepšie, keby sa moci v Iráne ujal „niekto zvnútra“ krajiny.

Podľa NYT sa ukázalo, že USA a Izrael mali na mysli jednu konkrétnu osobu - iránskeho exprezidenta Ahmadínežáda, ktorý je známy svojimi nekompromisnými protiizraelskými a protiamerickými názormi. Plán na jeho dosadenie, ktorý vypracovali Izraelčania a bol o ňom informovaný aj on sám, sa ale nezrealizoval.

Ahmadínežád utrpel zranenia v prvý deň vojny, vyvolanej útokmi Spojených štátov a Izraela na Irán 28. februára, pri izraelskom útoku na jeho dom v Teheráne, ktorého cieľom bolo oslobodiť ho z domáceho väzenia. Exprezident síce prežil, no po tomto zážitku prestal veriť v plán na zmenu režimu v jeho vlasti, píše NYT.

Odvtedy sa na verejnosti neukázal a jeho súčasný pobyt ani zdravotný stav nie sú známe. Iránska tlačová agentúra ILNA začiatkom marca tvrdila, že bývalý prezident zahynul pri jednom z americko-izraelských útokov na Teherán.

Ahmadínežád bol prezidentom Iránu dve funkčné obdobia v rokoch 2005 až 2013. Čoraz častejšie sa však dostával do konfliktu s vedúcimi predstaviteľmi režimu a iránske úrady ho držali pod prísnym dohľadom. Ešte v začiatkoch svojho prezidentského mandátu pritom v jednom z výrokov vyzýval, aby bol Izrael „vymazaný z mapy“. Zároveň bol silným zástancom iránskeho jadrového programu, ostrým kritikom USA a bol známy tým, že násilne potláčal odpor vo vlastných radoch.

Skutočnosť, že americkí a izraelskí predstavitelia považovali Ahmadínežáda za možného lídra novej iránskej vlády, je podľa NYT ďalším dôkazom toho, že vojna proti islamskej republike bola rozpútaná v nádeji, že sa v Teheráne podarí ustanoviť poddajnejšie vedenie, napísal denník NYT.

USA: Senát schválil návrh na obmedzenie Trumpových právomocí vo vojne s Iránom

Americký Senát v utorok schválil symbolické, no politicky významné uznesenie, ktoré môže obmedziť právomoci prezidenta Donalda Trumpa v otázke vedenia vojny s Iránom. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Demokrati už od začiatku vojny na Blízkom východe (28. februára) opakovane presadzovali hlasovanie o uzneseniach týkajúcich sa vojenských právomocí, na základe ktorých by prezident musel buď získať súhlas Kongresu s vojnou, alebo stiahnuť vojská. Republikáni mali doposiaľ dostatok hlasov na to, aby návrh zamietali. To sa však zmenilo, pričom posledné hlasovanie s výsledkom 50 za a 47 proti umožnilo uzneseniu postúpiť na ďalšie schvaľovanie. Zároveň to znamená, že návrh podporili aj niektorí republikáni, uvádza agentúra AP.

O návrhu zákona sa bude hlasovať v záverečnom čítaní, termín však zatiaľ nie je známy. AFP však pripomína, že jeho ďalšie schvaľovanie by bolo zložité, keďže Snemovňu reprezentantov kontrolujú republikáni a v minulosti už podobné snahy zamietla. Pokiaľ by sa uznesenie napriek tomu schválilo a dostalo na podpis k prezidentovi, Trump by ho s najväčšou pravdepodobnosťou vetoval.

Hlasovanie poukázalo na rastúce napätie v prezidentovej strane, keďže konflikt finančne i materiálne zaťažuje Spojené štáty a vyvoláva otázky ohľadom vojenskej pripravenosti.

Rezolúcia by vyžadovala, aby vláda zastavila vojenskú operáciu proti Iránu, pokiaľ Kongres nerozhodne inak, pričom sa odvoláva na zákon o vojnových právomociach z roku 1973 prijatý po konflikte vo Vietname. Cieľom je obmedziť dlhotrvajúce vojenské kampane, ktoré začali bez súhlasu poslancov.