väčšina občanov Európskej únie nepovažuje Spojené štáty za dôveryhodného partnera, vyplýva zo štúdie založenej na prieskumoch vo všetkých 27 členských štátoch EÚ. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.
Úradovanie Donalda Trumpa na poste prezidenta USA zanechalo hlboké stopy, uviedla v analýze nadácia Bertelsmann Foundation. Na prieskumoch inštitútu Nira Data sa v marci tohto roka zúčastnilo viac než 18.000 dospelých respondentov vo veku od 18 do 69 rokov.
Zo štúdie vyplýva, že podľa 58 percent občanov EÚ nie sú Spojené štáty dôveryhodným partnerom. V Nemecku je toto číslo ešte vyššie a predstavuje 73 percent, povedal pre DPA autor štúdie Florian Kommer.
Naopak, len 31 percent opýtaných považovalo USA za najdôležitejšieho partnera EÚ. Ešte v septembri 2024 toto číslo predstavovalo 51 percent, čo znamená pokles o 20 percentuálnych bodov.
Takmer traja zo štyroch respondentov, teda 73 percent, je toho názoru, že Európa by po desaťročiach blízkych vzťahov s USA „mala ísť svojou vlastnou cestou“. Pre porovnanie, koncom roka 2024 tento názor zastávalo 63 percent opýtaných.
V závere štúdie nadácia podotkla, že „polarizujúci prezident USA a narastajúce geopolitické napätie posunuli verejnú mienku v Európe smerom k väčšej nezávislosti“, cituje DPA.
Na nedôvere európskych občanov k USA sa nepochybne podpísala politika Trumpovej administratívy. Na tento faktor však svoju pozornosť nesmieme obmedziť. Môže ísť aj o dlhodobejší trend, ktorého príčiny sú početnejšie a zložitejšie. Je chybou domnievať sa, že v Európe neexistujú žiadne iné zdroje antiamerických resentimentov. Averzia a nedôvera voči USA tu boli prítomné aj v časoch iných prezidentov a lepších vzťahov; a samozrejme: aj v čase studenej vojny – povedané s dôrazom práve na západnú Európu. Dnešný pokles dôvery môže každopádne znamenať aj aktiváciu rôznych, už existujúcich vzorcov negatívnych postojov voči USA. A možno aj nových resentimentov, ktoré však vznikajú nezávisle na americkej zahraničnej politike a na tom, ktoré osoby ju práve vykonávajú. V každom prípade by sme nemali bez ďalšieho skúmania predpokladať, že s odchodom Trumpa sa miera európskej dôvery v USA opätovne zlepší rovnakým tempom ako predtým poklesla.
Stojí za to pristaviť sa pri kombinácii zníženej dôvery k USA a pretrvávajúcej pomerne vysokej miery podpory NATO. To môže znamenať aj nízku mieru vedomostí o pôvode a povahe tejto aliancie. NATO je organizácia založená na princípoch Severoatlantickej (Washingtonskej) zmluvy, a nikdy nebola ani nemohla byť čisto európskou alianciou. Predstava, že NATO si dnes môže zachovať svoje funkcie aj kapacity bez Spojených štátov je iluzórna, a to sa nevzťahuje zďaleka len na nukleárny odstrašujúci potenciál.
To všetko dozaista neznamená, že Európske štáty sa nemajú snažiť o posilnenie svojho obranného potenciálu alebo európskej obrannej autonómie. Ale to je už iná, samostatná téma.
Štúdia súčasne naznačila, že Čína medzi respondentmi EÚ nenadobúda na význame ako možný alternatívny partner a ohľadne Pekingu pretrváva vysoká miera skepticizmu.
Británia a Kanada sú podľa štúdie považované za strategických partnerov, ktorí hrajú významnejšiu úlohu. Podpora pre obrannú alianciu NATO pritom zostáva naďalej vysoká; až 63 percent opýtaných ju považuje za ústredný pilier bezpečnosti.