v článku sa dočítate:
- USA vyzvali na priamu schôdzku lídrov Libanonu a Izraela
- Trumpova vláda interpretuje prímerie s Iránom ako ukončenie bojov
- Chameneí v prejave vyhlásil, že Spojené štáty do Perzského zálivu nepatria
- USA sa usilujú o vytvorenie novej medzinárodnej koalície na obnovu lodnej dopravy v Hormuzskom prielive
- z Blízkeho východu odíde najväčšia americká lietadlová loď, píšu svetové médiá
- predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová informovala, že vojna s Iránom stojí Úniu 500 miliónov eur denne
irán predložil Spojeným štátom nový návrh na ukončenie vojny
Irán prostredníctvom sprostredkovateľov z Pakistanu predložil Spojeným štátom nový návrh na ukončenie vojny, informovali v piatok tamojšie štátne médiá. TASR o tom píše podľa televízie Sky News a agentúry AFP.
USA vyzvali na priamu schôdzku lídrov Libanonu a Izraela
Spojené štáty vo štvrtok vyzvali na priame stretnutie medzi libanonským prezidentom Džúzífom Awnom a izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom. Americké veľvyslanectvo v Bejrúte uviedlo, že Libanon stojí na križovatke a jeho obyvatelia majú historickú príležitosť získať späť svoju krajinu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.
Výzva na priamu schôdzku lídrov krajín prišla počas krehkého prímeria medzi Izraelom a libanonským militantným hnutím Hizballáh, ktoré bolo predĺžené do polovice mája. Hizballáh začiatkom marca vtiahol Libanon do vojny na Blízkom východe odpálením rakiet na Izrael, ktorý reagoval bombardovaním a pozemnou inváziou do susednej krajiny.
Izraelskí a libanonskí predstavitelia sa tento mesiac stretli už dvakrát vo Washingtone. Za uplynulé desaťročia išlo o prvé priame rozhovory medzi oboma krajinami, ktoré sa vzájomne neuznávajú. Výsledkom týchto kontaktov bola dohoda o začatí priamych rokovaní medzi Libanonom a Izraelom.
Stretnutie medzi Awnom a Netanjahuom, ktoré by sprostredkoval americký prezident Donald Trump, by Libanonu „poskytlo príležitosť získať konkrétne záruky týkajúce sa plnej suverenity, územnej celistvosti, bezpečných hraníc, humanitárnej a rekonštrukčnej pomoci, ako aj úplného obnovenia libanonskej štátnej moci nad celým územím krajiny - zaručené Spojenými štátmi“, uviedlo veľvyslanectvo USA v Bejrúte na sieti X.
Libanonský prezident tento týždeň vyhlásil, že Izrael musí najprv plne dodržiavať prímerie a až potom sa môžu začať priame rokovania. Uviedol tiež, že Bejrút teraz čaká, kým Spojené štáty stanovia termín plánovaných rozhovorov.
trumpova vláda interpretuje prímerie s Iránom ako ukončenie bojov
Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa považuje prímerie s Iránom na účely zákona za ukončenie bojov. Zákon stanovuje, že pokračovanie vojenských operácií musí najneskôr do 60 dní od ich začiatku schváliť Kongres USA. Táto lehota oficiálne uplynula v piatok. Informovala o tom agentúra Reuters, píše TASR.
Podľa zákona o vojnových právomociach z roku 1973 musí Kongres do 60 dní od začiatku konfliktu schváliť použitie ozbrojenej sily alebo vyhlásiť vojnu. Zákon zároveň umožňuje jej jednorazové predĺženie o ďalších 30 dní.
„Na účely zákona o vojnových právomociach sa bojové operácie, ktoré začali v sobotu 28. februára, skončili,“ uviedol vysokopostavený predstaviteľ Trumpovej administratívy.
izrael bude možno opäť musieť zasiahnuť proti Iránu, vyhlásil izraelský minister obrany Jisrael Kac
Izraelský minister obrany Jisrael Kac vo štvrtok uviedol, že aj keď jeho krajina podporuje diplomatické snahy USA voči Iránu, Tel Aviv bude možno čoskoro musieť „opäť zakročiť“ proti Teheránu, aby sa uistil, že islamská republika „sa nestane opäť hrozbou pre Izrael“. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP a portálu The Times of Israel (TOI).
Kac presne pred týždňom, 23. apríla, uviedol, že Izrael je pripravený pokračovať vo vojne proti Iránu s cieľom „vrátiť ho do doby kamennej“, a že čaká len na povolenie od Spojených štátov.
„Irán utrpel za posledný rok mimoriadne ťažké údery, ktoré ho vo všetkých oblastiach vrátili o niekoľko rokov späť,“ uviedol Kac.
„Americký prezident Donald Trump v koordinácii s (izraelským) premiérom Benjaminom Netanjahuom sa snaží o dokončenie cieľov operácie, ktorej zámerom je zabezpečiť, aby Irán v budúcnosti už nebol hrozbou pre Izrael, Spojené štáty a slobodný svet,“ uviedol Kac vo vyhlásení.
„Podporujeme toto úsilie a poskytujeme potrebnú podporu, ale je možné, že čoskoro budeme musieť opäť konať, aby sme zaistili splnenie týchto cieľov,“ varoval izraelský minister.
chameneí v prejave vyhlásil, že Spojené štáty do Perzského zálivu nepatria
Jediné miesto, kam Američania v Perzskom zálive patria, je „na dno jeho vôd“, uviedol vo štvrtok v písomnom vyhlásení iránsky najvyšší vodca Modžtabá Chameneí. Upozornila na to agentúra AP, informuje TASR.
Chameneího prejav bol prednesený v iránskej štátnej televízii. AP konštatuje, že jeho vyjadrenia sú takto sprostredkovávané odvtedy, čo prevzal moc po svojom otcovi ajatolláhovi Alím Chameneím, ktorý zahynul na začiatku izraelsko-amerických útokov 28. februára.
„S Božou pomocou a silou bude svetlá budúcnosť regiónu Perzského zálivu budúcnosťou bez Ameriky, budúcnosťou, ktorá bude slúžiť pokroku, pohodliu a prosperite jeho obyvateľov,“ uviedol Chameneí vo vyhlásení.
SITA/AP Photo/Vahid SalemiŽena drží fotografiu iránskeho najvyššieho vodcu ajatolláha Modžtabá Chameneího počas štátom organizovaného zhromaždenia v Teheráne, 29. apríl 2026
„My a naši susedia na druhej strane vôd Perzského a Ománskeho zálivu máme spoločný osud. Cudzinci, ktorí sem prichádzajú z tisícov kilometrov vzdialených miest, aby konali z chamtivosti a zlomyseľnosti, v ňom nemajú miesto – okrem dna jeho vôd,“ dodal iránsky najvyšší vodca.
Vo svojom stanovisku iránsky líder zároveň potvrdil, že jeho krajina bude chrániť svoje „jadrové a raketové kapacity“ ako národný majetok napriek tomu, že americký prezident Donald Trump sa snaží v týchto otázkach dosiahnuť dohodu.
„Deväťdesiat miliónov hrdých a ctihodných Iráncov v krajine aj v zahraničí považuje všetky iránske kapacity založené na identite a duchovné, ľudské, vedecké, priemyselné a technologické kapacity – od nanotechnológií a biotechnológií až po jadrové a raketové kapacity – za národné bohatstvo a bude ich chrániť rovnako, ako oni chránia vody, územie a vzdušný priestor krajiny,“ vyhlásil Chameneí.
USA sa usilujú o vytvorenie novej medzinárodnej koalície na obnovu lodnej dopravy v Hormuzskom prielive
Spojené štáty sa usilujú o vytvorenie novej medzinárodnej koalície, ktorej cieľom má byť obnovenie komerčnej lodnej dopravy v Hormuzskom prielive, keďže rokovania s Teheránom uviazli na mŕtvom bode. Informoval o tom v stredu americký denník The Wall Street Journal.
Irán v odvete za útoky USA a Izraela blokuje prieliv, ktorý je kľúčovou trasou pre prepravu ropy, čo viedlo k prudkému rastu cien energií na celom svete. Hormuzský prieliv je za normálnych okolností trasou pre približne pätinu svetového obchodu s ropou a LNG.
Ministerstvo zahraničných vecí USA rozoslalo americkým veľvyslanectvám internú depešu, v ktorej diplomatov vyzvalo, aby vlády po celom svete presviedčali na vstup do skupiny s názvom Maritime Freedom Construct (MFC). Ide o blok pod vedením Spojených štátov, ktorý má slúžiť na výmenu informácií, diplomatickú koordináciu a presadzovanie sankcií.
Keďže ceny ropy sa už týždne držia na zvýšenej úrovni, Trump vyzval spojencov, aby odblokovali prieliv, a minulý mesiac vyhlásil, že „to malo byť vždy spoločným úsilím“. V rámci tejto koalície bude ministerstvo zahraničných vecí plniť úlohu „diplomatického operačného centra“ a americké centrálne veliteľstvo bude zabezpečovať „prehľad o situácii v námornom priestore v reálnom čase“. Informoval o tom The Wall Street Journal s odvolaním sa na depešu, ktorú rozoslali v utorok.
„Vaša účasť posilní našu spoločnú schopnosť obnoviť slobodu plavby a chrániť svetovú ekonomiku. Spoločný postup je nevyhnutný, aby sme preukázali jednotné odhodlanie a spôsobili Iránu významné náklady za blokovanie tranzitu cez úžinu,“ píše sa údajne v depeši.
Vysokopostavený predstaviteľ Trumpovej administratívy denníku potvrdil, že táto myšlienka patrí medzi viaceré diplomatické a politické nástroje, ktoré prezident má k dispozícii. Trump opakovane ostro kritizoval spojencov z NATO za ich reakciu na konflikt s Iránom a naznačil, že by Spojené štáty mohli vystúpiť z aliancie.
z Blízkeho východu odíde najväčšia americká lietadlová loď, píšu médiá
Najväčšia lietadlová loď amerických ozbrojených síl USS Gerald R. Ford by mala čoskoro odplávať z Blízkeho východu a vrátiť sa do Spojených štátov, informovali v stredu americké médiá. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.
Loď po návrate do domovského prístavu podstúpi rozsiahle opravy a údržbu, keďže sa na nej podpísalo dlhé, takmer ročné nasadenie na mori, uviedol denník Washington Post s odvolaním sa na amerických predstaviteľov.
Odchodom USS Gerald R. Ford z Blízkeho východu by sa znížil útočný potenciál USA vo vojne s Iránom v čase, keď síce platí prímerie, no snahy vyrokovať trvalé riešenie zjavne uviazli.
Washington nedávno vyslal na Blízky východ lietadlovú loď USS George H. W. Bush. V regióne tak boli po prvý raz od roku 2003 nasadené tri americké lietadlové lode, konštatovalo minulý týždeň regionálne Centrálne velenie USA (CENTCOM).
Treťou z týchto lietadlových lodí je USS Abraham Lincoln. Všetky tri spolu disponujú viac ako 200 lietadlami a ich posádky tvorí 15.000 príslušníkov námorných síl a námornej pechoty, uviedlo CENTCOM, ktoré má v amerických ozbrojených silách na starosti operácie na Blízkom východe a v Strednej Ázii.
podľa predsedníčky Európskej komisie stojí vojna s Iránom Úniu 500 miliónov eur denne
Európska únia prichádza približne o 500 miliónov eur denne v dôsledku konfliktu na Blízkom východe, ktorý výrazne zvyšuje ceny energií. Ako referuje web Politico, uviedla to predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová počas vystúpenia v Európskom parlamente.
„Len za 60 dní konfliktu sa náš účet za dovoz fosílnych palív zvýšil o viac ako 27 miliárd eur bez jedinej molekuly dodatočnej energie,“ povedala Európskemu parlamentu v Štrasburgu.
Kľúčovým faktorom je narušenie dodávok cez Hormuzský prieliv, ktorý patrí medzi najdôležitejšie energetické trasy na svete. Cez tento prieliv prechádza približne štvrtina globálneho obchodu s ropou a značné objemy zemného plynu či hnojív. Jeho faktické uzavretie v dôsledku konfliktu výrazne narušilo svetové trhy a zvýšilo ceny komodít.
Situáciu môže ďalej skomplikovať politika Spojených štátov. Podľa médií prezident Donald Trump nariadil pripraviť scenár dlhodobej blokády Iránu, čo by mohlo ešte viac obmedziť lodnú dopravu a energetické toky v regióne.
Von der Leyenová označila súčasnú krízu za dôkaz potreby urýchliť odklon Európy od dovážaných fosílnych palív. Zdôraznila význam rozvoja domácich zdrojov energie vrátane obnoviteľných zdrojov a jadrovej energie.
Európska komisia plánuje do leta predstaviť akčný plán elektrifikácie, ktorý má stanoviť ambiciózne ciele pre celú EÚ. Súčasťou bude aj širšia stratégia posilnenia energetickej bezpečnosti. Predsedníčka Komisie zároveň vyzvala na rýchlejší pokrok v modernizácii energetickej infraštruktúry a lepšiu koordináciu pri tvorbe zásob palív, čo má pomôcť zmierniť dopady pretrvávajúcej energetickej krízy.
wadephul telefonoval s Rubiom o Iráne, obaja vidia šancu na pokrok v rokovaniach
Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul telefonoval v stredu so svojím americkým rezortným kolegom Marcom Rubiom ohľadne vojny v Iráne. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.
Zdroje blízke šéfovi nemeckej diplomacie, ktorý je aktuálne na oficiálnej návšteve Maroka, uviedli, že sa s Rubiom zhodol na potrebe urýchleného riešenia dosiahnutého prostredníctvom rokovaní v záujme upokojiť napätie.
Obaja ministri zároveň vidia možnosť pokroku smerom k zaisteniu bezpodmienečného opätovného otvorenia Hormuzského prielivu, ktorý je kľúčovou globálnou obchodnou trasou, uviedli zdroje.
Dlhodobá stabilita si bude vyžadovať, aby sa Irán zaviazal natrvalo upustiť od vývoja jadrových zbraní, uviedla nemecká strana s tým, že dosiahnutie tohto cieľa si bude možno vyžadovať zvýšenie nátlaku na Teherán vrátane sankcií, pričom Nemecko a Spojené štáty sú odhodlané úzko koordinovať svoje úsilie. Ministri sa tiež dohodli, že počas nasledujúcich dní zostanú v blízkom kontakte.
Medzi USA a Iránom je v súčasnosti v platnosti prímerie. Patová situácia medzi bojujúcimi stranami v Hormuzskom prielive však zaťažuje globálnu ekonomiku: Irán do značnej miery uzavrel Hormuzský prieliv pre všetky zahraničné lode, zatiaľ čo USA reagovali blokovaním lodí plávajúcich do a z iránskych prístavov, pripomína DPA.