haváriu spôsobila predovšetkým lajdáckosť a nekompetencia. Reaktor mal totiž prejsť experimentom, ktorý mala vykonať iná smena, špeciálne vyškolená na takúto prácu. Experiment bol však kvôli nadchádzajúcim májovým oslavám a elektrine, ktorá bola potrebná na splnenie výrobného plánu, odložený o deväť hodín. Toto oneskorenie znamenalo, že experiment museli vykonať iní zamestnanci, než tí, ktorí ho pripravili. Nočná smena bola zložená z menej skúsených operátorov.

Rádioaktívny mrak postupoval cez západnú časť Sovietskeho zväzu, východnú Európu a Škandináviu. Súdruhovia samozrejme zatĺkali a nezrušili ani povinné prvomájové sprievody, aj keď bol mrak práve nad východnou Európou. Tí šťastnejší sa o havárii dozvedeli zo zahraničných médií. Toto mlčanie a zatĺkanie neskôr pripomenul postup Číny k začiatkom pandémie covidom-19.

Rôzni zblúdilci z retro skupín tvrdia, ako boli za bývalého režimu prísne normy, v potravinách aj vo vzduchu menej chémie a celkovo štát dbal na zdravie obyvateľov, toto je jasný dôkaz týchto lží. 

Boli kontaminované rozsiahle oblasti Ukrajiny, Bieloruska a Ruska, čo si vyžiadalo evakuáciu a presídlenie asi 200 000 ľudí. Približne 70 % rádioaktívneho spadu skončilo v Bielorusku. Nehoda zvýšila obavy o bezpečnosť sovietskeho jadrového priemyslu, spomalila na mnoho rokov jeho expanziu a zároveň nútila sovietsku vládu prehodnotiť mieru utajovania. Nástupnícke štáty po rozpade Sovietskeho zväzu – Rusko, Ukrajina a Bielorusko hádam aj dodnes nesú bremeno pokračujúcich nákladov na dekontamináciu a liečenie ochorení spôsobených černobyľskou haváriou.