európska únia by mala povojnovú obnovu Ukrajiny financovať prostredníctvom uvalenia cla na dovoz tovaru z Ruska, vyhlásil v piatok estónsky premiér Kristen Michal. Obnova zničenej infraštruktúry a zbombardovaných miest na Ukrajine si podľa neho vyžiada stovky miliárd eur. Informoval o tom magazín Politico, píše TASR.
V dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu zaviedli európske štáty proti Rusku sankcie, zakázali dovoz mnohých ruských tovarov a zaviedli clá na obilie a hnojivá. Európska únia však nezvýšila clá na dovoz povoleného tovaru s výslovným cieľom pomôcť Ukrajine, pričom táto myšlienka - využívať obchodnú politiku na bezpečnostné účely - zostáva kontroverzná.
„Musíme zaviesť clá na tovar z Ruska, aby sme mohli uhradiť škody. V rôznych kruhoch a na rôznych stretnutiach sa hovorí o tom, že rôzne clá na ruský tovar by mohli financovať obnovu Ukrajiny,“ povedal Michal popri summite EÚ na Cypre.
Sedem krajín vrátane Estónska v novembri minulého roka vyzvalo na uvalenie cla na ruskú oceľ a hnojivá, táto iniciatíva však podľa Politica uviazla a nebola súčasťou 20. balíka protiruských sankcií, na ktorom sa EÚ tento týždeň dohodla.
Vyčísliť celkové finančné náklady ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá si vyžiadala státisíce ukrajinských obetí, vyhnala z domovov ďalšie milióny ľudí a zrovnala mestá so zemou, je ťažké. Vlaňajší výskum na objednávku ukrajinskej vlády, OSN, Európskej komisie a Svetovej banky odhadol, že obnoviť Ukrajinu by počas desiatich rokov stálo 500 miliárd eur.
Na pokrytie tejto sumy nebudú podľa estónskeho premiéra stačiť ani zmrazené aktíva ruskej centrálnej banky vo výške 210 miliárd eur, ktoré sú pre inváziu zadržiavané v EÚ.
Michal vyhlásil, že zodpovednosť za obnovu by malo niesť Rusko. „Lebo ak nebudú niesť zodpovednosť, tak sa to zopakuje. My máme s Ruskom dlhšiu históriu. Vieme, aké je Rusko. Nezávislosť sme získali len nedávno,“ zdôraznil.