ľudskoprávna organizácia Amnesty International vo svojej správe Stav ľudských práv vo svete zverejnenej v utorok poukázala na pokračovanie genocídy voči Palestínčanom v Pásme Gazy zo strany Izraela napriek prímeriu. Spojené štáty zase podľa nej vykonali viac než 150 mimosúdnych popráv bombardovaním lodí v Karibiku a Tichom oceáne, a spáchali „akt agresie“ proti Venezuele. Amnesty tiež uviedla, že Rusko zintenzívnilo svoje letecké útoky na kľúčovú infraštruktúru Ukrajiny, píše TASR.
Mimovládna organizácia vo svojej správe zhodnotila situáciu v oblasti ľudských práv v 144 krajinách. Svet je podľa nej na pokraji novej nebezpečnej éry, ktorú približujú útoky mocných štátov, korporácií a hnutí namierené proti multilateralizmu, medzinárodnému a ľudským právam. Štáty, nadnárodné inštitúcie a občianska spoločnosť podľa Amnesty musia odmietnuť politiku ústupkov a spoločne sa brániť týmto útokom, aby zabránili tomu, že sa nový poriadok ujme.
„Sme vystavení najnáročnejšiemu momentu našej doby. Ľudstvo odoláva útokom nadnárodných hnutí namierených proti právam a dravých vlád, ktoré sú odhodlané presadzovať svoju dominanciu cez nezákonné vojny a otvorené ekonomické vydieranie,“ uviedla generálna tajomníčka Amnesty International Agnès Callamardová.
Konflikt na Blízkom východe je podľa jej slov dôsledkom „úpadku do bezprávia“. Útoky USA a Izraela, ktoré označila za nezákonné a v rozpore s Chartou OSN, vyvolali odvetné údery Iránu, pričom sa tento konflikt rýchlo premenil na „otvorenú vojnu proti civilistom a civilnej infraštruktúre, čím sa ešte zhoršilo už aj tak katastrofálne utrpenie ľudí v celom regióne“. Tento konflikt sa podľa nej šíri do krajín po celom svete, zasahuje obyvateľstvo a ohrozuje živobytie miliónov ľudí.
Organizácia vo svojej správe tvrdí, že vlani boli vo veľkom rozsahu páchané zločiny porušujúce medzinárodné právo. Patria medzi ne „izraelská genocída Palestínčanov v Gaze, ruské zločiny proti ľudskosti na Ukrajine či vojnové a ďalšie zločiny podľa medzinárodného práva v Mjanmarsku, Sudáne a v ďalších konfliktoch“.
Zintenzívnili sa tiež autoritárske praktiky na celom svete. Vlády v Afganistane, Číne, Egypte, Indii, Iráne, Spojenom kráľovstve, Spojených štátoch a Venezuele, okrem iných krajín, minulý rok násilne potláčali protesty, kriminalizovali nesúhlas prostredníctvom protiteroristických a bezpečnostných zákonov alebo využívali využívali únosy, popravy a represívne policajné postupy.
Správa tiež poukázala na masové deportácie a rasovo diskriminačné opatrenia. Rozšírené bolo aj rodovo podmienené násilie a obmedzovanie práv žien. Na celom svete sa zároveň vystupňovali útoky na rôzne práva LGBTI ľudí, najmä transrodových osôb.
Rusko sa podľa tejto správy dopustilo zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov na Ukrajine a zároveň zintenzívnilo letecké útoky na ukrajinskú civilnú infraštruktúru. Zvyšoval sa aj počet správ o tom, že ruské sily mimosúdne popravujú ukrajinských vojnových zajatcov.
Mjanmarská armáda vlani zhadzovala výbušnú muníciu na dediny, pričom zabila desiatky civilistov vrátane detí.
Spojené arabské emiráty podporili konflikt v Sudáne tým, že poskytli pokročilé čínske zbrane polovojenským Silám rýchlej podpory, ktoré v októbri po 18-mesačnom obliehaní obsadili mesto al-Fášir a dopustili sa masového zabíjania civilistov a sexuálneho násilia.
USA, Izrael a Rusko podľa tejto správy v roku 2025 naďalej oslabovali medzinárodné mechanizmy vyvodzovania zodpovednosti, najmä Medzinárodný trestný súd (ICC). Spomenula americké sankcie voči zamestnancom ICC, jeho spolupracovníkom, osobitnej spravodajkyni OSN pre okupované palestínske územia a viacerým palestínskym organizáciám pre ľudské práva „s úmyslom brániť v práci ICC a chrániť izraelských a amerických občanov pred vyvodením zodpovednosti“. Poukázala aj na vydanie zatykačov na predstaviteľov ICC ruskými súdmi.
Nemecká vláda podľa Amnesty zase ohrozila dosiahnutie klimatických cieľov a pri pokojných protestoch na podporu práv Palestínčanov bola použitá neprimeraná sila zo strany polície. Poukázala aj na deportáciu 83 osôb do Afganistanu a jednej do Sýrie.
V prípade Rakúska zase upriamila pozornosť na životné náklady, ktoré sú jedny z najvyšších v Európskej únii. V krajine pretrvávalo aj rodovo podmienené násilie a prístup k interrupciám bol obmedzený.
Organizácia tiež uviedla, že ústavné zmeny a doplnenia v roku 2025 oslabili medzinárodné záväzky Slovenska v oblasti ľudských práv, prehĺbili diskrimináciu osôb z komunity LGBTI a obmedzili právo na vzdelanie, ako aj právo na súkromný a rodinný život.