kostolu Najsvätejšieho srdca Pána by ste viac rokov pravdepodobne ani netipovali, pretože jeho odvážny vzhľad búra všetky gotické stereotypy, s ktorými sa vám zvyknú spájať sakrálne stavby. Miesto dvoch obrích špicatých veží sa pred vami rozprestiera obdĺžniková, horizontálne ladená hala. Do nej je na jednej strane po celej šírke zasunutá veža videokazetového tvaru.
To, že je celý kostol relatívne nízky, si ani neuvedomíte – jednak preto, že sa nachádza ako osamotená stavba uprostred rozľahlého námestia, ale aj preto, že vás pravdepodobne zamestnajú všetky moderné prvky, ktoré ho zdobia zvonka. Napríklad hodiny uprostred veže majú v priemere sedem a pol metra a keby ste ich označili za najväčšie v Strednej Európe, tak by ste sa síce mýlili, ale len o jedno miesto – v blízkom okolí nájdete väčšie len na kostole Sv. Michaela v Hamburgu.
Marek BartonekPodrzemná krypta kostola Najsvätejšieho srdca Pána je navrhnutá tak, aby vaša pozornosť po tehlových stenách nerušene skĺzla na moderný oltár oproti vám. Ten lemujú kamene privezené priamo z Pražského hradu.
Výnimočnosť celej stavby však nepramení z povrchnej recesie či snahy odlíšiť sa od bežnej cirkevnej architektúry. Už na exteriéri je očividné, že slovinský architekt Josip Plečnik pristupoval k celému projektu s vlastnou víziou (inšpirovanou raným kresťanstvom) a úctou hlboko veriaceho človeka. To, čo pred sebou vidíte, je len časť jeho celkovej predstavy celého námestia – to mali po stranách pôvodne lemovať dve monumentálne arkády, akoby vás do kostola sprevádzali. Dnes môžeme konštatovať, že máme šťastie, že sa z Plečnikových nápadov podarilo zhmotniť aspoň kostol. Na začiatku 20. storočia totiž nechýbalo veľa, aby jeho miesto radšej zabrala budova štátneho ministerstva.
Marek BartonekHodiny na jedinej veži kostola Najsvätejšieho srdca Pána merajú v priemere až 7 metrov a patria medzi jedny z najväčších v Strednej Európe.
zvíťazila moderna
Počas prvých dvoch desaťročí minulého storočia pražské Vinohrady ešte neboli pražskými. Mesto sa volalo Kráľovské Vinohrady, a keď sa v roku 1908 populácia vyšvihla nad 70 tisíc obyvateľov, tak jej jeden kostol – bazilika sv. Ľudmily, začínal byť primalý. Za ideálne miesto na výstavbu si už vtedy zvolili námestie „kráľa Jiřího“ (dnes Jiřího z Poděbrad), ale politický spád na vypísanie súťaže správcovia nabrali až so vznikom Československej republiky v roku 1918. Táto súťaž prebiehala aj pod tlakom náboženskej polarizácie verejnosti – v tom čase totiž zažívala rozmach nová československá husitská cirkev, ktorá nemala v záujme vznik nového rímskokatolíckeho kostola.
Z 31 ambicióznych projektov, s ktorými sa prihlásili miestni českí architekti, napokon ostali len dve veľké mená. Zhodou okolností šlo o reprezentantov dvoch rozličných myšlienkových škôl: Kamil Hilbert, ktorý je známy dostavbou katedrály sv. Víta na Pražskom hrade, predstavoval tú tradičnejšiu, konzervatívnejšiu možnosť. Oproti nemu stál nemenej známy „otec českej moderny“ Jan Kotěra. Nikdy však nedošlo k veľkolepému „súboju architektov.“ Dvojica sa naopak zhodla, že najlepšou voľbou na návrh kostola bol práve Josip Plečnik. Nie kvôli jeho blízkemu priateľstvu s Kotěrom, ale preto, že bol schopný postaviť kostol na úprimnej katolíckej viere a zároveň pritom v časoch rastúcej skepse voči katolicizmu neskĺznuť do novogotických klišé. Oddanosť slovinského architekta tomuto projektu Hilbert a Kotěra určite nepodcenili: Plečnik pre kostol a okolité námestie napokon vypracoval päť rôznych návrhov, a za žiadny z nich od mesta či farnosti nežiadal ani cent. Držal sa rovnakej zásady, ako pri dizajnovaní Pražského hradu – veril, že jeho práca má najväčšiu hodnotu vtedy, keď ju nerobí pre osobný profit.
Marek BartonekSkromný interiér kostola nemal podľa pôvodných plánov architekta Josipa Plečnika obsahovať ani drevené lavice.
Marek BartonekModerný mramorový oltár so stolom v tvare pologule je moderným prírastkom k interiéru kostola. Dizajnoval ho súčasný český architekt Josef Pleskot.
kam v nedeľu na omšu?
Akonáhle prekročíte prah dverí, naskytne sa vám pohľad na celú priestrannú halu kostola – od vchodových dverí až po oltár. Výhľadu priestorom nebránia žiadne stĺpy, kazateľnice ani zbytočné členenia. Miesto toho vchádzate do ľahko čitateľného priestoru medzi štyrmi oranžovo-tehlovými stenami a dreveným kazetovým stropom. Na vyladenie tehlovej štruktúry si Plečnik zámerne vybral lipové drevo, pretože práve lipu považoval za jeden zo symbolov československej národnej identity. Do lipového dreva boli vytesané aj všetky sochy v interiéri – autorom Ježiša Krista s výrazným symbolom srdca na hrudi je významný český sochár Damian Pešan, zvyšné sochy od Panny Márie až po jednotlivých anjelov si vzali na zodpovednosť ostrieľaní sochári ako Štěpán Zálešák či Antonín Berka.
Marek BartonekSochy v interiéri kostola sú vyrezávané z lipového dreva. Autorom sochy Panny Márie bol Antonín Berka.
Plečnik chcel tento priestorový minimalizmus dotiahnuť až úplne do konca – medzi návštevníkmi kostola a oltárom nemali pôvodne stáť ani len drevené lavice. Farnosť však tento nápad z praktických dôvodov stopla. Počas výstavby kostola už Plečnik dochádzal do Prahy len príležitostne, pretože pracoval ako hlavný architekt a profesor v slovinskej Ľubľane. Na realizáciu kostola už podrobnejšie dohliadal jeho rokmi overený žiak a spolupracovník Otto Rothmayer. Odvážnym doplnkom k Plečnikovej vízií je aj biely mramorový oltár v tvare pologule, ktorý navrhol súčasný český architekt Josef Pleskot.
Táto slušná zostava staršej aj novej generácie významných českých sochárov, architektov a realizátorov sa v rámci priestorov postaral o jedinečný zážitok. Ak by ste však chceli vidieť absolútne nedotknutú, do bodky zrealizovanú víziu slovinského architekta, musíte zamieriť popod oltár priamo do podzemnej krypty, kde dodnes farnosť organizuje rôzne stretnutia a podujatia. Táto útlejšia, ale vďaka minimalistickému prístupu (žiadne stoly alebo stĺpy) stále vizuálne priestorná oválna miestnosť je opäť navrhnutá tak, aby vaše oči skĺzli priamo k bielej oltárovej stene pred vami. Tá je obkladaná kameňmi, ktoré boli navozené z Pražského hradu, čím symbolizuje a dokumentuje historickú kontinuitu medzi týmito dvoma stavbami.
Marek Bartonek
Ďalšie info nájdete na: https://prague.eu/cs/ a https://www.kudyznudy.cz/