kostolu Najsvätejšieho srdca Pána by ste viac rokov pravdepodobne ani netipovali, pretože jeho odvážny vzhľad búra všetky gotické stereotypy, s ktorými sa vám zvyknú spájať sakrálne stavby. Miesto dvoch obrích špicatých veží sa pred vami rozprestiera obdĺžniková, horizontálne ladená hala. Do nej je na jednej strane po celej šírke zasunutá veža videokazetového tvaru.

To, že je celý kostol relatívne nízky, si ani neuvedomíte – jednak preto, že sa nachádza ako osamotená stavba uprostred rozľahlého námestia, ale aj preto, že vás pravdepodobne zamestnajú všetky moderné prvky, ktoré ho zdobia zvonka. Napríklad hodiny uprostred veže majú v priemere sedem a pol metra a keby ste ich označili za najväčšie v Strednej Európe, tak by ste sa síce mýlili, ale len o jedno miesto – v blízkom okolí nájdete väčšie len na kostole Sv. Michaela v Hamburgu.

Marek BartonekPodrzemná krypta kostola Najsvätejšieho srdca Pána je navrhnutá tak, aby vaša pozornosť po tehlových stenách nerušene skĺzla na moderný oltár oproti vám. Ten lemujú kamene privezené priamo z Pražského hradu.

Výnimočnosť celej stavby však nepramení z povrchnej recesie či snahy odlíšiť sa od bežnej cirkevnej architektúry. Už na exteriéri je očividné, že slovinský architekt Josip Plečnik pristupoval k celému projektu s vlastnou víziou (inšpirovanou raným kresťanstvom) a úctou hlboko veriaceho človeka. To, čo pred sebou vidíte, je len časť jeho celkovej predstavy celého námestia – to mali po stranách pôvodne lemovať dve monumentálne arkády, akoby vás do kostola sprevádzali. Dnes môžeme konštatovať, že máme šťastie, že sa z Plečnikových nápadov podarilo zhmotniť aspoň kostol. Na začiatku 20. storočia totiž nechýbalo veľa, aby jeho miesto radšej zabrala budova štátneho ministerstva.

Marek BartonekHodiny na jedinej veži kostola Najsvätejšieho srdca Pána merajú v priemere až 7 metrov a patria medzi jedny z najväčších v Strednej Európe.

zvíťazila moderna

Počas prvých dvoch desaťročí minulého storočia pražské Vinohrady ešte neboli pražskými. Mesto sa volalo Kráľovské Vinohrady, a keď sa v roku 1908 populácia vyšvihla nad 70 tisíc obyvateľov, tak jej jeden kostol – bazilika sv. Ľudmily, začínal byť primalý. Za ideálne miesto na výstavbu si už vtedy zvolili námestie „kráľa Jiřího“ (dnes Jiřího z Poděbrad), ale politický spád na vypísanie súťaže správcovia nabrali až so vznikom Československej republiky v roku 1918. Táto súťaž prebiehala aj pod tlakom náboženskej polarizácie verejnosti – v tom čase totiž zažívala rozmach nová československá husitská cirkev, ktorá nemala v záujme vznik nového rímskokatolíckeho kostola.