majetkové pomery maďarského premiéra Viktora Orbána sa po prehratých voľbách opäť dostali do centra pozornosti. V oficiálnych majetkových priznaniach síce dlhodobo vykazuje len obmedzené úspory a žiadne významné nehnuteľnosti, ale podľa investigatívnych médií sa rozsiahle majetky nachádzajú v rukách jeho rodiny a blízkych podnikateľov.
Najvýraznejším príkladom je areál Hatvanpuszta, známy ako „maďarské Versailles“, ktorý formálne patrí Orbánovmu otcovi Győzővi Orbánovi a ktorého hodnota sa odhaduje medzi 30 až 45 miliónmi eur. „Je to môjho otca. Je to hospodárstvo, ktoré vybudoval on,“ povedal premiér pre portál 444.hu.
Podľa portálu sa na rozšírení areálu podieľali firmy dlhoročného Orbánovho spojenca, podnikateľa Lőrinca Mészárosa, ktorý sa v uplynulých rokoch stal jedným z najbohatších Maďarov. Portál uviedol, že Mészárosova spoločnosť v roku 2011 „vopred vyplatila Győzővi Orbánovi desaťročné nájomné vo výške 155 miliónov forintov“ (asi 427-tisíc eur), čo naznačuje neštandardné financovanie projektu.
Rodinné podnikanie posilnilo aj vďaka banským firmám Orbánovho otca. Podľa týždenníka HVG dosiahla spoločnosť Dolomit Kft. v roku 2024 rekordný zisk a „celý zisk bol vyplatený ako dividenda“, pričom otec premiéra získal viac než miliardu forintov. Významné príjmy generujú aj firmy premiérovho zaťa Istvána Tiborcza, najmä v realitnom a finančnom sektore.
Opozičné strany tvrdia, že veľká časť majetku je napísaná na rodinu alebo podnikateľov z premiérovho okolia, čo komplikuje prípadné právne zásahy. Orbán by mohol o rodinné majetky teoreticky prísť, ale len keby sa podarilo preukázať, že boli financované z trestnej činnosti (korupcia, zneužitie eurofondov), prípadne že rodinní príslušníci fungovali ako „biele kone“. Ďalším dôvodom na zhabanie by mohla byť preukázateľná ekonomická väzba medzi premiérom a majetkom.
O Orbánových majetkoch v zahraničí neexistujú žiadne oficiálne informácie, hoci sa o ich existencii dlhodobo špekuluje. Najčastejšie sa spomínajú nehnuteľnosti, účty či iné aktíva v Rakúsku, Španielsku a na chorvátskom pobreží, doteraz však neboli zverejnené žiadne dôkazy o ich existencii.
Podľa analytikov by boli prípadné zahraničné aktíva s najväčšou pravdepodobnosťou napísané na osoby z Orbánovho okolia alebo na oligarchov, ktorí v uplynulých rokoch výrazne zbohatli na štátnych zákazkách, ako už spomínaný podnikateľ Mészáros či premiérov zať.
Po voľbách sa diskutuje o možných scenároch, ktoré by mohli viesť k väčšej transparentnosti. Patria medzi ne sprísnené majetkové priznania, vyšetrovania verejných zákaziek či tlak Európskej únie (EÚ) na kontrolu využívania eurofondov za roky Orbánových vlád.