v článku sa dočítate:
- Analytik: Magyar dokázal, že opozičná politika sa netýka iba Budapešti
- Maďarsko sa vrátilo do samotného srdca Európy, kam vždy patrilo, vyhlásila predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová
- Magyar v poslednom období kombinuje proeurópsku a proatlantickú rétoriku s tým, že pripúšťa potrebu viesť rokovania s Ruskom
- Péter Magyar v pondelok vyhlásil, že Maďarsko už nebude poskytovať ochranu osobám hľadaným v iných krajinách
- Vyjadril sa aj za obnovenie spolupráce Vyšehradskej skupiny (V4), združujúcej Maďarsko, Poľsko, Slovensko a Česko
- Na rozdiel od Orbána, ktorý euro dlhodobo odmietal, Magyar zdôraznil pozitívny príklad Bulharska, ktoré prijalo spoločnú menu začiatkom roka
Americký viceprezident J. D. Vance v pondelok v rozhovore pre televíziu Fox News uviedol, že je „smutný“ z prehry Viktora Orbána v maďarských parlamentných voľbách, no Spojené štáty budú s novým premiérom určite „veľmi dobre“ spolupracovať.
„Som smutný, že prehral. Som si istý, že s ďalším maďarským premiérom budeme veľmi dobre spolupracovať,“ konštatoval. Vance sa minulý týždeň stretol s Orbánom v Budapešti, kde podporil jeho kandidatúru a uviedol, že si je istý jeho úspechom. Víťazom nedeľňajších volieb sa nakoniec stala opozičná strana Tisza Pétera Magyara, ktorá získala v parlamente ústavnú väčšinu.
orbánovi hrozí väzenie, mal by utiecť do Moskvy, vyhlásil bývalý ukrajinský veľvyslanec v Maďarsku
Viktor Orbán neočakával, že opozičná strana Tisza získa ústavnú väčšinu. Teraz sa tak objaví otázka trestnej zodpovednosti samotného Orbána a jeho okolia.
Tento názor v rozhovore pre Espreso TV vyjadril ukrajinský diplomat a niekdajší veľvyslanec Ukrajiny v Maďarsku Dmytro Tkač.
„Som si istý, že budú trestné konania, pretože Orbán neočakával, že Tisza vyhrá s ústavnou väčšinou. Do legislatívy zahrnul také veci, že ich môže zrušiť len ústavná väčšina,“ poznamenal Tkač.
Diplomat sa domnieva, že pri ústavnej väčšine sa objaví otázka trestnej zodpovednosti samotného Orbána a jeho okolia. „Orbán má v Moskve majetok a myslím si, že pre neho by teraz najlepšie bolo ísť tam. A ak to neurobí, bude vo väzení, kam patrí,“ zdôraznil Tkač.
analytik: Magyar dokázal, že opozičná politika sa netýka iba Budapešti
Úspech Pétera Magyara a jeho strany Tisza v nedeľňajších parlamentných voľbách spočíva v tom, že v krátkom čase dokázal vybudovať komunitu a ukázal, že opozičná politika sa netýka len Budapešti. V rozhovore so spravodajcom TASR v Budapešti to uviedol analytik think-tanku Méltányosság Politikaelemző Központ (Centrum pre analýzu politiky „Spravodlivosť“) Bulcsú Zsiga.
SITA/AP Photo/Denes Erdos
Magyar podľa jeho slov potvrdil, že aj na vidieku môžu byť ľudia vnímaví k nastoleniu miestnych problémov a otázok, ktoré ich zaujímajú, ako sú stav zdravotníctva, školstva či spôsoby znižovania sociálnej nerovnosti a diskriminácie.
„A samozrejme, že v ňom bola akási kritika vlády, ktorá už síce bola prítomná v opozícii, ale nebola sformulovaná tak, ako ju sformuloval Péter Magyar,“ zdôraznil Zsiga.
Komunikácia vládnej strany Fidesz podľa jeho názoru neoslovila široké spektrum voličov a Tisza zase neoslovila iba jadro voličov opozície, ako to tvrdili pred voľbami v provládnych kruhoch. Bolo to práve naopak a Fidesz a Tisza sa pohybovali v úplne inej politickej realite. Voličom vládnej strany to stačilo, avšak Fidesz neponúkol niečo, s čím by sa mohla stotožniť väčšina Maďarov.
Magyar sa zaviazal napraviť chyby predchádzajúcich vlád a vziať na zodpovednosť každého, kto pochybil. „Tí, ktorí krajinu okradli, sa za to musia zodpovedať,“ vyhlásil v nedeľu v povolebnom prejave a dodal, že Maďarsko už nikdy nebudeme krajinou bez následkov.
Poda analytika to neprekvapuje, pretože Tisza dostala mandát na „demontáž neliberálnej demokracie“. „Otázkou je, ako hlboko sa Tisza vrhne do zúčtovania a ako ďaleko v ňom pokročí,“ uzavrel Zsiga.
von der Leyenová hovorila s Magyarom o nevyhnutných reformách
Maďarsko sa vrátilo do samotného srdca Európy, kam vždy patrilo, vyhlásila v utorok predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová po ďalšom telefonáte s víťazom maďarských parlamentných volieb Péterom Magyarom. S pravdepodobným budúcim premiérom hovorila o bezprostredných prioritách a nevyhnutných reformách, informuje TASR.
„Toto je predovšetkým chvíľa pre Maďarov. Pre ich hlas, ich dôstojnosť a ich budúcnosť v bezpečnom a prosperujúcom Maďarsku vo vnútri silnej Európy,“ napísala von der Leyenová na sociálnej sieti X. Zdôraznila potrebu urýchlene pristúpiť k obnoveniu právneho štátu, zosúladeniu s európskymi hodnotami a realizácii reforiem s cieľom využiť príležitosti, ktoré ponúkajú európske investície.
Predsedníčka EK už v pondelok avizovala pripravenosť spolupracovať s Magyarom na zásadných reformách, ktoré by umožnili uvoľniť zablokované miliardy eur z fondov EÚ po nástupe novej vlády.
EK zmrazila Maďarsku približne 17 miliárd eur v súvislosti so zhoršovaním stavu právneho štátu. Kritika sa týkala najmä nedostatkov pri udeľovaní verejných zákaziek, boja proti korupcii, konfliktov záujmov a fungovania prokuratúry, ktorá je podľa Bruselu náchylná na politický vplyv. Magyar prisľúbil rýchle reformy.
kremeľ víta ochotu Magyara viesť pragmatický dialóg s Ruskom
Kremeľ víta ochotu pravdepodobného budúceho maďarského premiéra Pétera Magyara viesť pragmatický dialóg s Ruskom a svoj ďalší postoj bude odvíjať od konkrétnych krokov novej vlády v Budapešti. V utorok to vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, píše TASR podľa správ agentúr Reuters a TASS.
„Zatiaľ môžeme so spokojnosťou poznamenať, že je (Magyar) ochotný viesť pragmatický dialóg,“ povedal Peskov. Zdôraznil, že Rusko je pripravené na spoluprácu a ďalší vývoj bude závisieť od rozhodnutí budúcej maďarskej vlády.
Porážka doterajšieho premiéra Viktora Orbána a jedného z najbližších partnerov Moskvy v rámci Európskej únie v nedeľňajších parlamentných voľbách vyvolala medzi ruskými predstaviteľmi sklamanie, napísal Reuters. Kremeľ však rýchlo signalizoval pripravenosť nadviazať kontakt s novým vedením krajiny.
Rusko má s Maďarskom dlhodobé energetické väzby - dodáva mu ropu a plyn a podieľa sa aj na výstavbe jadrovej elektrárne Paks asi 100 km južne od Budapešti. Orbán bol pre Moskvu dôležitým spojencom aj preto, že opakovane kritizoval sankcie EÚ voči Rusku, odmieta členstvo Ukrajiny v Únii a zablokoval 90-miliardovú pôžičku EÚ pre Kyjev.
Magyar v poslednom období kombinuje proeurópsku a proatlantickú rétoriku s tým, že pripúšťa potrebu viesť rokovania s Ruskom. Naznačil, že Budapešť bude musieť pokračovať v nákupe ruských energetických surovín, hoci zároveň hovorí o diverzifikácii dodávok a prehodnotení existujúcich kontraktov.
magyar sľúbil vydať Poľsku trestne stíhaných bývalých predstaviteľov vlády
Líder strany Tisza Péter Magyar v pondelok vyhlásil, že Maďarsko už nebude poskytovať ochranu osobám hľadaným v iných krajinách. Jeho vyjadrenie by sa mohlo týkať viacerých zahraničných politikov, ktorým poskytla ochranu vláda Viktora Orbána, informovala agentúra AFP.
„Maďarsko už nebude bezpečným útočiskom pre medzinárodne hľadaných zločincov,“ vyhlásil Magyar na tlačovej konferencii, ktorá sa v Budapešti konala deň po víťazstve jeho strany Tisza v nedeľnajších parlamentných voľbách.
Magyar pritom menovite spomenul dvoch poľských politikov, ako aj bývalého severomacedónskeho premiéra Nikolu Gruevského, ktorý žije v Maďarsku od roku 2018 napriek tomu, že bol vo svojej vlasti odsúdený za korupciu.
Dvomi poľskými politikmi, ktorí po úteku z Poľska našli útočisko v Maďarsku, sú bývalý minister spravodlivosti v predchádzajúcej vláde vedenej konzervatívnou stranou Právo a spravodlivosť (PiS) Zbigniew Ziobro a jeden z jeho námestníkov Marcin Romanowski.
Ziobro, ktorý počas svojho pôsobenia zastával aj funkciu generálneho prokurátora, čelí 26 obvineniam súvisiacim so zneužitím právomocí v rámci vyšetrovania údajnej sprenevery desiatok miliónov eur z verejných zdrojov. Podľa agentúry AFP je medzi obvineniami aj presmerovanie finančných prostriedkov určených pre obete trestných činov na nákup špionážneho softvéru - údajne na sledovanie jeho politických oponentov.
Voči Romanowskému je vznesených 11 obvinení. Tiež je hľadaný pre podozrenie z členstva v organizovanej zločineckej skupine, ktorej vedenie vyšetrovatelia pripisujú Ziobrovi.
Na oboch poľských politikov boli vydané európske zatykače, ktoré však v súčasnosti nie je možné vykonať vzhľadom na ich azylový status. Magyar v pondelok uviedol, že ak sa títo dvaja poľskí politici stále nachádzajú v Maďarsku, budú vydaní do Poľska.
Magyar je za obnovenie spolupráce Vyšehradskej skupiny
Magyar zároveň oznámil, že Budapešť sa bude usilovať o rýchlu obnovu vzťahov s Varšavou po rozkole, ku ktorému došlo za vlády Orbána. Dodal, že začiatkom mája plánuje navštíviť poľské hlavné mesto, čo bude jeho prvá zahraničná cesta vo funkcii premiéra.
Vyjadril sa aj za obnovenie spolupráce Vyšehradskej skupiny (V4), združujúcej Maďarsko, Poľsko, Slovensko a Česko. Premiérsky summit V4 sa naposledy konal vo februári 2024, pričom ďalšie stretnutia sa neuskutočnili pre napäté vzťahy v súvislosti s vojnou na Ukrajine a Orbánove priateľské väzby s Ruskom.
maďarsko bližšie k euru? Magyar oživuje debatu, termín však zostáva vzdialený
Líder strany Tisza, ktorá zvíťazila v nedeľňajších parlamentných voľbách v Maďarsku, opäť otvoril otázku prijatia eura. Po triumfe vo voľbách vyhlásil, že vstup do eurozóny je v záujme krajiny a mohol by priniesť väčšiu ekonomickú stabilitu.
Na rozdiel od Viktora Orbána, ktorý euro dlhodobo odmietal, Magyar zdôraznil pozitívny príklad Bulharska, ktoré prijalo spoločnú menu začiatkom roka. Konkrétny termín však zatiaľ neoznámil.
Podpora eura v Maďarsku v ostatných rokoch rastie, najmä po období vysokej inflácie. Tá v roku 2023 dosiahla takmer 26 percent, čo bolo najviac v celej Európskej únii. Aj v roku 2025 zostala nad priemerom EÚ.
Podľa prieskumu Eurostatu z marca 2025 podporuje prijatie eura až 75 percent Maďarov, pričom väčšina očakáva pozitívne dopady na ekonomiku. Ide o najvyššiu podporu spomedzi krajín EÚ, ktoré zatiaľ euro neprijali.
V zásade by sa všetky krajiny EÚ okrem Dánska, ktorému bola udelená výnimka, mali skôr či neskôr pripojiť k eurozóne.
Proces vstupu do eurozóny je však zdĺhavý a náročný. Krajina musí splniť takzvané konvergenčné kritériá, ktoré sa týkajú verejných financií, inflácie, dlhu či stability meny. Podľa posledných hodnotení z roku 2024 Maďarsko tieto podmienky zatiaľ nespĺňa.
Budapešť navyše ešte nie je súčasťou mechanizmu výmenných kurzov ERM II, čo je nevyhnutná podmienka pre prijatie eura. Magyar preto naznačil, že reálny termín by mohol pripadať na roky 2030 alebo 2031, pričom zdôraznil potrebu dôkladnej analýzy verejných financií.