v článku sa dočítate: 

• Irán odmieta prísť na rokovania, kým nebude prímerie aj v Libanone
• Izrael a libanonské militantné hnutie Hizballáh v noci na piatok pokračovali vo vzájomných útokoch
• Starmer uviedol, že vojna v Iráne sa musí stať zlomovým bodom pre Britániu
• exšéf iránskej diplomacie podľahol zraneniam po izraelsko-americkom útoku
• Kuvajt obvinil Irán z dronových útokov, v Saudskej Arábii poškodili ropovod
• Trump varuje Irán pred vyberaním poplatkov za prechod cez Hormuzský prieliv
• Irán nechce vojnu, uvádza vyhlásenie pripisované najvyššiemu vodcovi

irán žiada nielen prímerie v Libanone, ale aj odblokovanie majetku pred rokovaniami s USA

Irán podmieňuje začatie rokovaní so Spojenými štátmi prímerím v Libanone a uvoľnením svojho zablokovaného majetku, uviedol v piatok predseda iránskeho parlamentu Mohammad Báker Kálíbáf. Podľa jeho slov ide o súčasť záväzkov, ktoré si dali obe strany, informuje TASR podľa agentúr AFP a Reuters.

„Dve vzájomne dohodnuté opatrenia zatiaľ neboli realizované: prímerie v Libanone a uvoľnenie zmrazených aktív Iránu pred začatím rokovaní,“ napísal Kálíbáf v príspevku na sociálnej sieti. „Tieto dve záležitosti musia byť splnené pred tým, ako sa začnú rokovania,“ dodal.

Jeho vyjadrenie prišlo krátko po tom, ako americký viceprezident J. D. Vance odcestoval do pakistanského Islamabadu, kde bude viesť delegáciu USA na rozhovoroch s Iránom po dohode oboch krajín na dvojtýždňovom prímerí vo vojne. Očakáva sa, že iránsku delegáciu povedú Kálíbáf a šéf diplomacie Abbás Arákčí.

„Ak budú Iránci ochotní rokovať v dobrej viere, určite sme ochotní podať im otvorenú ruku. Ak sa pokúsia s nami zahrávať, zistia, že vyjednávací tím nie je až taký ústretový,“ povedal Vance pred odletom zo základne pri Washingtone.

Od oznámenia prímeria v stredu Irán trvá na tom, že zahŕňa aj Libanon, kde vedie Izrael vojnu proti militantom hnutia Hizballáh, spojenca Teheránu. Biely dom to poprel a Vance to v stredu označil za „nedorozumenie“.

Odblokovanie iránskych aktív dosiaľ nebolo verejne stanovené ako podmienka na rokovania, hoci medzi desiatimi požiadavkami Teheránu figuruje úplne zrušenie sankcií.

viceprezident USA Vance odletel na rokovania s Iránom, dúfa v pozitívny výsledok

Americký viceprezident J. D. Vance v piatok pred odletom do pakistanského Islamabadu na rokovania s Iránom vyhlásil, že dúfa v pozitívny výsledok. Teherán varoval, aby sa s Washingtonom „nezahrával“, píše TASR podľa správ agentúr Reuters a AFP.

„Tešíme sa na rokovania. Myslím si, že budú pozitívne. Pokúsime sa o pozitívne rokovania. Ak budú Iránci ochotní rokovať v dobrej viere, určite sme ochotní podať im otvorenú ruku. Ak sa pokúsia s nami zahrávať, zistia, že vyjednávací tím nie je až taký ústretový,“ povedal Vance novinárom na Andrewsovej spojenej základni.

Rokovania sa v Islamabade začnú zrejme v sobotu. Vancea na nich budú sprevádzať vyslanci prezidenta USA Donalda Trumpa Steve Witkoff a Jared Kushner. Televízia BBC uvádza, že do pakistanskej metropoly zatiaľ nedorazila ani iránska delegácia.

irán odmieta prísť na rokovania, kým nebude prímerie aj v Libanone

Irán oficiálne informoval vládu v Pakistane, že sa nezúčastní na rokovaniach so Spojenými štátmi v Islamabade, kým Izrael nezačne uplatňovať prímerie aj v Libanone. Informovala o tom turecká agentúra Anadolu, podľa ktorej to iránskej agentúre Fárs povedal nemenovaný zdroj oboznámený so situáciou. Podobnú správu s odvolaním sa na svoj zdroj napísala v piatok aj ruská agentúra TASS, píše TASR.

Agentúra Fárs tak poprela informácie niektorých amerických médií, že iránska delegácia už pricestovala do Islamabadu.

V metropole Pakistanu sa mali v piatok začať priame rokovaniach medzi predstaviteľmi Spojených štátov a Iránu o ukončení viac ako päť týždňov trvajúcej vojny. Biely dom však vo štvrtok vyhlásil, že rokovania sa nemajú uskutočniť v piatok, ale v sobotu.

„Delegácia ešte neprišla a rokovania nie sú možné, ak bude Izrael pokračovať v útokoch na Libanon,“ poznamenal zdroj agentúry TASS. 

Teherán bude súhlasiť s ukončením vojny s USA iba v prípade, že sa budú akceptovať podmienky, ktoré obsahuje desaťbodový plán Iránu a „po finalizácii jeho detailov prostredníctvom rokovaní“, vyhlásil podľa TASS iránsky veľvyslanec v Uzbekistane Mohammad Alí Eskandarí.

Hovorca ministerstva zahraničných vecí Iránu Esmáíl Bakájí medzičasom podľa Anadolu vyhlásil, že konanie rozhovorov bude závisieť od rešpektovania prímeria na všetkých frontoch vrátane Libanonu. Pakistanskí sprostredkovatelia a tiež zástupcovia Iránu tvrdia, že dohoda o prímerí z utorka zahŕňala aj Libanon, avšak USA a Izrael to popierajú. Izrael od stredy zintenzívnil útoky v Libanone, pri ktorých odvtedy zahynulo viac než 300 ľudí a viac než tisíc ich utrpelo zranenia. 

Pakistan pred plánovanými rokovaniami výrazne zvýšil v hlavnom meste bezpečnostné opatrenia. V Islamabade nasadili viac ako 10.000 príslušníkov bezpečnostných zložiek vrátane vojakov, policajtov a polovojenských jednotiek. Vládna štvrť a diplomatická zóna sú uzavreté. 

izrael útočil na juh Libanonu, Hizballáh vypustil rakety na Ašdod

Izrael a libanonské militantné hnutie Hizballáh v noci na piatok pokračovali vo vzájomných útokoch. Hizballáh tvrdí, že jeho sily v piatok podnikli útok na izraelských vojakov v južnom Libanone. Tamojšia tlačová agentúra hlási jedného mŕtveho po izraelských úderoch na juhu krajiny. TASR o tom informuje podľa správ staníc BBC, al-Džazíra a portálu The Times of Israel (TOI).

Libanonské hnutie okrem útokov na izraelských vojakov na juhu Libanonu podniklo raketové údery aj na prístavné mesto Ašdod na juhu Izraela. Podľa TOI neboli hlásené žiadne zranenia.

Poplašné sirény sa rozozvučali aj v Tel Avive a okolitých mestách, pričom dôvodom boli obavy z padania úlomkom zneškodnenej rakety, tvrdí armáda.

Izraelské ozbrojené zložky niekoľko hodín pre údermi varovali, že Hizballáh plánuje vypáliť rakety, a to aj mimo severného Izraela.

Krátko pred útokom na Ašdod izraelské vzdušné sily zasiahli približne desať zariadení na odpaľovanie rakiet v Libanone. Tie boli podľa armády využívané na nedávne raketové útoky na severný Izrael.

Pri ranných útokoch libanonské militantné hnutie zasiahlo dom v izraelskom kibuci Misgav Am. Tamojší predstavitelia a záchranné služby hlásia škody, no nikto neutrpel zranenia.

Libanonská tlačová agentúra informuje, že pri leteckom útoku na juhu krajiny zahynul jeden človek a ďalšia osoba utrpela zranenia. Izrael okrem toho zasiahol aj obytnú oblasť v meste Ajtá aš-Šáb. Ostreľované boli tri oblasti na juhu.

Spojené štáty a Izrael tvrdia, že Libanon nie je zahrnutý v dohode o dvojtýždňovom prímerí, s ktorou v noci na stredu súhlasili Irán, USA a ich spojenci.

bude vojna v Iráne pre Britániu zlomovým bodom?

Britský premiér Keir Starmer vo štvrtok uviedol, že vojna v Iráne sa musí stať zlomovým bodom pre Britániu po dvoch desaťročiach kríz. Sľúbil tiež posilniť ekonomiku a armádu krajiny, aby sa dokázala vyrovnať s viac „nestabilným a nebezpečným“ svetom, informuje TASR.

„Británia sa už takmer dve desaťročia zmieta v krízach,“ napísal denník The Guardian, pričom spomenul globálnu finančnú krízu v roku 2008 a následné úsporné opatrenia, brexit, pandémiu COVID-19 a ruskú inváziu na Ukrajinu.

„Vojna v Iráne sa teraz musí stať zlomovým bodom, lebo to, ako sa z tejto krízy dostaneme, určí náš osud na celú generáciu. A namiesto toho, aby sme dúfali v návrat do sveta pred rokom 2008, vytvoríme novú cestu pre Britániu - takú, ktorá posilní našu energetiku, obranu a ekonomickú bezpečnosť v novej ére,“ tvrdí britský premiér.

Svet sa podľa Starmera zmenil a ľudia už nežijú v priaznivých podmienkach, aké podľa neho panovali na začiatku storočia. V súčasnosti je svet „nestabilnejší a nebezpečnejší.“ „To bude znovu a znovu skúškou pre každú časť našej bezpečnosti. A za uplynulé roky sa ukázalo, že Británia v tejto skúške príliš často zlyhávala,“ konštatoval.

Starmer vo svojom texte pre britský denník tvrdí, že počas vojny s Iránom sa riadil zásadou, že pre národný záujem Británie je najlepšia deeskalácia, diplomacia a rýchle znovuotvorenie Hormuzského prielivu. Británia sa podľa neho nenechala vtiahnuť do útočných vojenských operácií, no keď Teherán útočil na svojich susedov, urobila to, „čo bolo správne“ - zneškodňovala drony, zostreľovala rakety, „chránila britské životy a podporovala partnerov,“ ktorí rovnako ako Spojené kráľovstvo nechceli tento konflikt.

„Takto vyzerá náš prístup v praxi. Konáme s cieľom zmierniť eskaláciu, nie ju zosilniť. Pracujeme so spojencami, nie sami,“ konštatoval.

exšéf iránskej diplomacie podľahol zraneniam po izraelsko-americkom útoku

Bývalý iránsky minister zahraničných vecí Kamál Charrází zomrel vo štvrtok večer na následky zranení, ktoré utrpel pri izraelsko-americkom útoku z 1. apríla, informovali miestne médiá citované webom denníka Le Monde, píše TASR.

Iránske tlačové agentúry Mehr a Isna spresnili, že 81-ročný Charrází, ktorý bol predsedom rady pre stratégiu a medzinárodné vzťahy pôsobiacej v rámci ministerstva zahraničných vecí, „bol pred niekoľkými dňami zranený pri teroristickom útoku vedenom americko-sionistickým nepriateľom a dnes večer (vo štvrtok) sa stal mučeníkom.“

Niekoľko týždňov pred útokom, pri ktorom bol zasiahnutý jeho dom v Teheráne, Charrází poskytol rozhovor americkej televízii CNN.

Pri útoku utrpel ťažké zranenia a bol hospitalizovaný, zatiaľ čo jeho manželka pri útoku zahynula.

kuvajt obvinil Irán z dronových útokov, v Saudskej Arábii poškodili ropovod

Kuvajtské ministerstvo zahraničných vecí obvinilo Irán, že vo štvrtok dronmi zaútočil na jeho územie, a to napriek tomu že od stredy platí prímerie. Saudskoarabská tlačová agentúra medzičasom napísala, že jeden z iránskych útokov poškodil kľúčový ropovod. TASR o tom píše podľa agentúry Reuters.

Kuvajtský rezort diplomacie uvádza, že bezpilotné lietadlá „vo štvrtok večer zasiahli niektoré kľúčové kuvajtské zariadenia“. Útoky sa uskutočnili deň pred plánovanými rokovaniami medzi USA a Iránom v Pakistane.

Zbor islamských revolučných gárd v reakcii útoky dronmi odmietol a obvinil z nich svojich nepriateľov. „Ak sú tieto správy zverejnené v médiách pravdivé, ide bezpochyby o dielo sionistického nepriateľa alebo Ameriky,“ uviedli gardy. 

Saudskoarabská agentúra SPA s odvolaním na nemenovaný zdroj napísala, že nedávny útok poškodil Východo-západný ropovod, ktorý prepravuje ropu z Perzského zálivu na pobrežie Červeného mora a obchádza tak uzavretý Hormuzský prieliv. Podľa Reuters sa tým Irán môže pokúšať vyvinúť tlak na spojencov USA s cieľom vynútiť zastavenie bojov medzi Izraelom a Hizballáhom.

izrael spustil novú vlnu útokov na Libanon, Hizballáh požaduje prímerie

Izraelská armáda vo štvrtok večer uskutočnila sériu útokov na ciele militantného hnutia Hizballáh v Libanone. Terčom boli podľa izraelských ozbrojených síl najmä zariadenia slúžiace na odpaľovanie rakiet. Hizballáh zároveň odmietol priame rokovania medzi Izraelom a libanonskou vládou bez uzavretia prímeria. TASR o tom píše podľa agentúry AFP a portálu Times of Israel.

Libanonská agentúra NNA informovala o viacerých izraelských útokoch v južnom Libanone. Cieľom bolo aj mesto Bint Džubajl, kde predtým Hizballáh hlásil boje s izraelskými silami. 

Šiitske hnutie reagovalo odpálením rakiet na Izrael. Sirény sa rozozvučali v Haife, Tel Avive aj Ašdode, avšak žiadne zranenia nehlásili.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vo štvrtok oznámil, že Izrael začne „čo najskôr“ priame mierové rokovania s Libanonom. Vláda v Bejrúte však najskôr požaduje prímerie, čo Izrael odmieta.

„Je nutné dodržiavať národné zásady, medzi ktorými na prvom mieste stojí stiahnutie izraelských síl, zastavenie bojov a návrat obyvateľov do ich dedín a miest,“ uviedol poslanec Hizballáhu Alí Fajjád, podľa ktorého musí vláda trvať na svojej pozícii, že predpokladom na prípadné rokovania je prímerie.

trump varuje Irán pred vyberaním poplatkov za prechod cez Hormuzský prieliv

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok večer na svojej sociálnej sieti Truth varoval Irán pred vyberaním poplatkov od lodí prechádzajúcich Hormuzským prielivom. Teherán túto úžinu kľúčovú pre svetovú ekonomiku uzavrel po začiatku izraelsko-amerických útokov, informuje TASR.

SITA/AP PHOTO/MARK SCHIEFELBEIN

Hovorca Iránskeho zväzu vývozcov ropy, plynu a petrochemických produktov podľa denníka Financial Times tento týždeň vyhlásil, že Teherán bude počas dvojtýždňového prímeria požadovať platby za plavbu prielivom v kryptomenách. Biely dom v minulosti vyhlásil, že nesúhlasí s tým, aby Irán využíval svoju pretrvávajúcu kontrolu nad Hormuzským prílivom na vyberania mýta od prechádzajúcich lodí. Rovnaký postoj zastávajú aj európske štáty.

USA a Irán sa v noci na stredu dohodli na dvojtýždňovom zastavení bojov, pričom dohoda zahŕňa otvorenie Hormuzského prielivu. Námestník šéfa iránskej diplomacie Saíd Chatíbzáde však vo štvrtok uviedol, že k znovuotvoreniu úžiny dôjde až po zastavení agresie, čím zrejme narážal na útoky Izraela v Libanone.

„Irán si nedostatočne plní svoje povinnosti, niekto by dokonca mohol povedať, že sa správa hanebne, pokiaľ ide o umožňovanie prechodu ropy cez Hormuzský prieliv,“ napísal Trump v neskôr uverejnenom príspevku. „Na tomto sme sa nedohodli,“ zdôraznil.

irán nechce vojnu, uvádza vyhlásenie pripisované najvyššiemu vodcovi

Iránsky nový najvyšší vodca Modžtabá Chameneí v najnovšom písomnom vyhlásení uviedol, že islamská republika si neželá vojnu so Spojenými štátmi a Izraelom, bude však chrániť svoje práva. Informovala o tom vo štvrtok štátna televízia, píše TASR podľa agentúr AFP a DPA.

„Neusilovali sme sa o vojnu a ani ju nechceme,“ uviedol Modžtabá Chameneí v odkaze prečítanom v štátnej televízii pri príležitosti 40 dní od smrti jeho otca, dlhoročného vodcu krajiny ajatolláha Alího Chameneího. Zahynul pri útokoch v prvý deň vojny 28. februára.

„Za žiadnych okolností sa však nezriekneme našich legitímnych práv a v tohto ohľade považujeme celý front odporu za celok,“ doplnil v zjavnej zmienke o Libanone, kde Izrael vedie konflikt v hnutím Hizballáh, ktoré je spojencom Teheránu.