v článku sa dočítate:
- Trump sa vyhráža Iránu: Na dohodu s USA im zostáva 48 hodín
- Lode so základným tovarom môžu do iránskych prístavov prejsť cez Hormuz
- útoky Izraela a USA zasiahli petrochemické centrum v Iráne
- iránska armáda tvrdí, že zostrelila druhé americké vojenské lietadlo
- iránsky útok zasiahol v Kuvajte závod na výrobu elektriny a odsoľovanie,
- Trump pohrozil útokmi na iránske mosty a elektrárne,
- iránsky režisér Panahí sa vrátil do vlasti,
- Zelenskyj ponúka ukrajinské skúsenosti na znovuotvorenie Hormuzského prielivu,
- vyše 40 krajín rokovalo o Hormuzskom prielive, žiadajú jeho okamžité otvorenie.
trump sa vyhráža Iránu: Na dohodu s USA im zostáva 48 hodín
Americký prezident Donald Trump v sobotu na svojej platforme Truth Social varoval Irán, že ak dohodu so Spojenými štátmi neuzavrie do 48 hodín, Washington rozpúta „peklo“. Ultimátum Teheránu stanovil Trump ešte v marci, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
„Spomeňte si, keď som dal Iránu desať dní na to, aby UZAVREL DOHODU alebo OTVORIL HORMUZSKÝ PRIELIV. Čas sa kráti – zostáva 48 hodín, kým sa na nich zosype peklo,“ napísal Trump v príspevku na Truth Social.
Šéf Bieleho domu 26. marca nariadil odložiť útoky proti iránskym elektrárňam a energetickej infraštruktúre až do 6. apríla 20.00 h východoamerického času (7. apríla 2.00 h SELČ). Trump už vtedy požadoval otvorenie Hormuzského prielivu.
Táto úžina spája Perzský záliv s Arabským morom a je kľúčovou trasou, cez ktorú bežne prechádza približne pätina svetovej produkcie ropy. Irán Hormuzský prieliv prakticky uzavrel v reakcii na útoky Izraela a Spojených štátov, ktoré sa začali 28. februára. Jeho uzavretie ovplyvnilo globálne dodávky dôležitých komodít vrátane ropy, skvapalneného zemného plynu a hnojív, čo viedlo k prudkému nárastu cien energií.
lode so základným tovarom môžu do iránskych prístavov prejsť cez Hormuz
Irán povolil plavbu lodí prevážajúcich základný tovar do svojich prístavov cez Hormuzský prieliv. V sobotu o tom informovala iránska tlačová agentúra Tasnim s odvolaním sa na oficiálny dokument. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.
V dokumente sa uvádza, že lode smerujúce do iránskych prístavov, vrátane tých, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú v Ománskom zálive, musia koordinovať svoj pohyb s úradmi a dodržiavať stanovené protokoly na plavbu cez prieliv, informovala Tasnim.
Hormuzský prieliv spája Perzský záliv s Arabským morom a je kľúčovou trasou, cez ktorú bežne prechádza približne pätina svetovej produkcie ropy. Irán túto úžinu prakticky uzavrel v reakcii na útoky Izraela a Spojených štátov, ktoré sa začali 28. februára. Jeho uzavretie ovplyvnilo globálne dodávky dôležitých komodít vrátane ropy, skvapalneného zemného plynu a hnojív, čo viedlo k prudkému nárastu cien energií.
SITA/AP Photo
útoky Izraela a USA zasiahli petrochemické centrum v Iráne
Americko-izraelské útoky v sobotu zasiahli petrochemické centrum v juhozápadnom Iráne, informovali iránske médiá s odvolaním sa na miestny zdroj. Pri incidente utrpelo zranenia päť osôb, píše TASR podľa správy agentúry AFP.
„K výbuchom došlo v špeciálnej petrochemickej zóne v meste Mahšahr,“ uviedla tlačová agentúra Fárs s odvolaním sa na zástupcu guvernéra provincie Chúzistán. Podľa jeho slov zasiahol útok tri spoločnosti v tejto oblasti.
Tlačová agentúra Tasnim dodala, že „rozsah škôd zostáva neznámy“. V dôsledku útokov bolo zranených päť ľudí, no bezprostredne nebolo jasné, či došlo k nejakým úmrtiam, dodal zástupca guvernéra.
Reportéri agentúry AFP v sobotu hlásili aj výbuchy z iránskej metropoly Teherán.
z Bejrútu hlásia výbuchy, izraelská armáda údajne útočí na zariadenia Hizballáhu
Libanonskou metropolou v sobotu otriasli hlasné výbuchy po tom, čo izraelská armáda oznámila začiatok úderov na ciele militantného hnutia Hizballáh v Bejrúte, píše TASR.
Novinár AFP v libanonskom hlavnom meste hlási najmenej dve explózie, ku ktorým došlo v priebehu pol hodiny. O dvoch výbuchoch v južných predmestiach Bejrútu informujú aj tamojšie médiá.
Izraelská armáda na platforme Telegram oznámila, že „zasahuje infraštruktúrne zariadenia Hizballáhu v Bejrúte“.
Libanon je terčom každodenných úderov zo strany izraelskej armády od 2. marca, keď Hizballáh vypálil rakety na Izrael. Urobil tak v reakcii na smrť iránskeho najvyššieho duchovného vodcu Alího Chameneího, ktorý zahynul pri izraelsko-amerických úderoch v islamskej republike v prvý deň vojny, ktorá sa následne rozšírila do regiónu.
Izraelská armáda okrem útokov na Libanon vyslala svoje pozemné jednotky na juh krajiny, kde majú podľa vlády vytvoriť bezpečnostnú nárazníkovú zónu a obsadiť územie až po rieku Lítání.
Podľa libanonských úradov si izraelské útoky vyžiadali viac ako 2368 mŕtvych a 4138 zranených. Medzi obeťami je aj 125 detí a 91 žien. Od začiatku vojny je v Libanone vysídlených vyše milión ľudí, informuje stanica al-Džazíra.
iránska armáda tvrdí, že zostrelila druhé americké vojenské lietadlo
Iránska armáda v piatok oznámila, že zostrelila druhé americké vojenské lietadlo v Perzskom zálive, informovala o tom iránska štátna televízia IRIB. V piatok iránska armáda údajne zostrelila aj americkú stíhačku F-15E, pričom jej posádka sa stihla kapitulovať, píše TASR podľa správy agentúry AFP.
„Americké lietadlo A-10 bolo zasiahnuté systémami protivzdušnej obrany armádnych síl a zrútilo sa do Perzského zálivu,“ uviedla IRIB s odvolaním sa na armádu.
Podľa stanice BBC iránska armáda dodala, že toto lietadlo bolo zostrelené pred niekoľkými hodinami v oblasti Hormuzského prielivu.
O údajnom zostrelení amerického vojenského lietadla Irán informoval po tom, čo denník The New York Times (NYT) uviedol, že v oblasti Perzského zálivu sa zrútilo ďalšie vojenské lietadlo Spojených štátov zapojené do operácií na Blízkom východe. Pilota sa podľa zdrojov NYT podarilo zachrániť.
Stanica NBC News s odvolaním na amerického predstaviteľa informovala, že pri pátracích a záchranných operáciách po zostrelení stíhačky F-15E boli iránskou paľbou zasiahnuté aj dva americké vojenské vrtuľníky.
Americký prezident Donald Trump na otázku NBC, či zostrelenie zmienenej stíhačky ovplyvní rokovania s Iránom, odpovedal: „Nie, vôbec nie. Nie, je to vojna. Sme vo vojne.“
Podľa správ iránskej tlačovej agentúry Fárs Irán v piatok odmietol americký návrh na uzavretie 48-hodinového prímeria. Tento návrh USA údajne predložili v stredu cez bližšie nešpecifikovanú „priateľskú“ krajinu.
CBS News: Jedného člena posádky stíhačky zostrelenej nad Iránom zachránili
Jedného člena posádky americkej stíhačky zostrelenej v piatok nad územím Iránu zachránili. Informovala o tom televízna stanica CBS News s odvolaním sa na dvoch anonymných amerických predstaviteľov, píše TASR.
Viaceré americké médiá vrátane denníka The New York Times (NYT) či agentúry AP však medzičasom priniesli informácie, že išlo zrejme o dvojmiestnu stíhačku F-15E, a záchranné misie stále pokračujú.
irán tvrdí, že nad svojím územím zostrelil americkú stíhačku a zajal jej pilota
Iránske štátne médiá v piatok informovali o údajnom zostrelení americkej stíhačky F-35. Jej pilot sa podľa ich správ stihol katapultovať, no následná pátracia misia Spojených štátov zlyhala a iránske jednotky ho zajali. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AP.
„Ak zajmete nepriateľského pilota alebo pilotov živých a odovzdáte ich polícii, získate vzácnu cenu,“ oznámil moderátor miestnej televízie v provincii Kohgíluje a Bójer-Ahmadu. Rovnaká stanica však osobitne vyzývala verejnosť „zastreliť ich, ak ich uvidí“.
Ústredné velenie ozbrojených síl USA (CENTCOM), americké ministerstvo obrany ani Biely dom sa k správam dosiaľ nevyjadrili. Iránska agentúra Tasním však tvrdí, že armáda Spojených štátov zorganizovala na záchranu pilota pátraciu misiu, no tá zlyhala a pilota zajali.
Podľa jej informácií USA vyslali do oblasti vrtuľníky Black Hawk a lietadlo C-130 Hercules. „Iránska protivzdušná obrana zaútočila na jeden z vrtuľníkov blízko hraníc a ten opustil oblasť operácie,“ uviedol zdroj iránskej agentúry.
iránsky útok zasiahol v Kuvajte závod na výrobu elektriny a odsoľovanie
Kuvajtský energetický a odsoľovací komplex bol v piatok poškodený útokom z Iránu, uviedlo ministerstvo elektriny a vodného hospodárstva. TASR o tom píše podľa agentúry AFP.
„Jedna z elektrární na výrobu energie a odsoľovacích staníc vody bola dnes ráno vystavená útoku zo strany hriešnej iránskej agresie, čo malo za následok materiálne škody,“ uviedol hovorca ministerstva. Korešpondent AFP v Kuvajte uviedol, že nedošlo k žiadnemu prerušeniu dodávok elektriny ani vody.
trump pohrozil útokmi na iránske mosty a elektrárne
Americký prezident Donald Trump v noci na piatok pohrozil útokmi na iránske mosty a elektrárne. V príspevku na svojej sieti Truth Social napísal, že nové iránske vedenie „vie, čo treba spraviť, a to rýchlo“, informuje TASR.
„Naše ozbrojené sily, ktoré sú (zďaleka!) najväčšie a najsilnejšie na svete, ešte ani nezačali ničiť to, čo v Iráne zostalo. Ďalej sú na rade mosty, potom elektrárne!,“ uviedol v noci na piatok SELČ na sieti Truth Social.
Pred ďalšími útokmi na cestnú infraštruktúru prezident USA varoval už skôr vo štvrtok po tom, ako oznámil, že najväčší most v Iráne, spájajúci metropolu Teherán a mesto Karadž, sa zrútil a už sa nikdy nebude dať použiť. Iránske médiá uviedli, že most bol terčom dvoch útokov, pri ktorých prišli o život najmenej dvaja ľudia.
iránsky režisér Panahí sa vrátil do vlasti – napriek vojne i hrozbe väzenia
Známy iránsky filmár Džafar Panahí sa napriek vojne a hrozbe väzenia vrátil do Iránu, informoval vo štvrtok proreformný iránsky denník Ham Mihán citovaný agentúrou DPA, píše TASR. Šesťdesiatpäťročný režisér vstúpil do krajiny cez pozemnú hranicu s Tureckom, doplnil denník.
Revolučný súd v decembri 2025 Panahího v neprítomnosti odsúdil na rok väzenia za „propagandu proti systému.“ Dostal aj dvojročný zákaz cestovania a zákaz zapájať sa do aktivít politických alebo spoločenských organizácií.
Ako dôkaz bol na súde použitý aj Panahího najnovší, tajne nakrútený film Drobná nehoda.
Toto dielo získalo Zlatú palmu na filmovom festivale v Cannes v roku 2025. V tomto roku bolo nominované aj na ceny Zlatý glóbus udeľované Hollywoodskou asociáciou zahraničných novinárov i na cenu Oscar americkej filmovej akadémie.
pomoc od ukrajinského prezidenta
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok ponúkol ukrajinské skúsenosti v oblasti zabezpečenia námornej dopravy krajinám, ktoré chcú udržať Hormuzský prieliv otvorený počas prebiehajúcej vojny na Blízkom východe. Informovala o tom agentúra Reuters, píše TASR.
Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom videopríhovore povedal, že ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha sa zúčastnil na virtuálnych rokovaniach predstaviteľov viac než 40 krajín, ktoré zvolala Británia s cieľom riešiť situáciu v Hormuzskom prielive.
„Uzavretie Hormuzského prielivu zo strany Iránu predstavuje priamu hrozbu pre globálnu prosperitu,“ uviedla po rokovaniach vo vyhlásení britská ministerka zahraničných vecí Yvette Cooperová. Zúčastnené štáty v ňom vyzvali na okamžité a bezpodmienečné znovuotvorenie strategickej úžiny a rešpektovanie slobody plavby a medzinárodného námorného práva.
Ukrajina podľa Zelenského disponuje relevantnými odbornými znalosťami v oblasti zabezpečenia námorných ciest, obrany a obnovenia námornej dopravy. „Ak sú naši partneri pripravení konať, zvážime, ako ich môžeme posilniť a ako môžeme využiť našu expertízu, vedomosti a technologický potenciál,“ uviedol bez ďalších podrobností.
Ukrajinské sily počas štyroch rokov vojny s Ruskom vyvinuli technológiu, ako sú námorné drony, ktorá im umožnila zasahovať ruské plavidlá a infraštruktúru v Čiernom mori a zabrániť tak Moskve túto oblasť úplne ovládnuť, uviedla agentúra Reuters.
Zelenskyj minulý týždeň navštívil niekoľko krajín na Blízkom východe v rámci snahy poskytnúť im obranné prostriedky, ktoré Ukrajina používa na boj proti dronom, výmenou za ich systémy protivzdušnej obrany.
vyše 40 krajín rokovalo o Hormuzskom prielive, žiadajú jeho okamžité otvorenie
Predstavitelia viac ako 40 krajín vo štvrtok vyzvali na okamžité a bezpodmienečné znovuotvorenie Hormuzského prielivu a rešpektovanie základných princípov slobody plavby a medzinárodného námorného práva. Oznámila to vo vyhlásení po virtuálnych rokovaniach britská ministerka zahraničných vecí Yvette Cooperová, informuje TASR.
„Uzavretie Hormuzského prielivu zo stany Iránu predstavuje priamu hrozbu pre globálnu prosperitu,“ uviedla Cooperová vo vyhlásení zverejnenom na internetovej stránke britského ministerstva.
Štvrtkové rokovanie podľa nej jasne preukázalo odhodlanie medzinárodného spoločenstva zabezpečiť slobodu plavby a znovuotvorenie strategického prielivu - jedného z najkritickejších námorných koridorov na svete.
Cooperová tvrdí, že predstavitelia diskutovali o viacerých oblastiach možnej kolektívnej a koordinovanej činnosti. Jednou z možností je zvýšenie medzinárodného diplomatického tlaku vrátane prostredníctvom OSN, ktorého cieľom je vyslať jasný a koordinovaný odkaz Iránu, aby umožnil neobmedzený tranzit cez Hormuzský prieliv a jednoznačne odmietol zavádzanie poplatkov pre lode, ktoré sa chcú preplaviť týmto prielivom.
Ďalšou možnosťou je preskúmať koordinované hospodárske a politické opatrenia, ako sú sankcie, s cieľom vyvinúť tlak na Irán, ak Hormuzský prieliv zostane zatvorený.
Vo vyhlásení sa ďalej uvádza spolupráca s Medzinárodnou námornou organizáciou (IMO) na zabezpečenie prepustenia tisícok lodí a námorníkov, ktorí uviazli v prielive, a na obnovení lodnej dopravy.
Poslednou z uvedených možností sú spoločné opatrenia na podporu väčšej dôvery na trhu aj v prevádzke - to zahŕňa pracovať s prevádzkovateľmi lodnej dopravy a s organizáciami v odvetví s cieľom zabezpečiť jasné a včasné zdieľanie informácií.
Cooperová dodala, že predstavitelia sa dohodli na pokračovaní diskusií o Hormuzskom prielive.
Irán prakticky uzavrel Hormuz v reakcii na útoky Izraela a Spojených štátov, ktoré sa začali 28. februára. Jeho uzavretie ovplyvnilo globálne dodávky dôležitých komodít vrátane ropy, skvapalneného zemného plynu a hnojív, čo viedlo k prudkému nárastu cien energií.
Taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani na štvrtkovom rokovaní vyzval na vytvorenie „humanitárneho koridoru“ pre hnojivá a ďalšie nevyhnutné zásoby cez prieliv, aby sa tak predišlo novým potravinovým krízam, najmä v Afrike.