Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Udalosť dňa: Irán tvrdí, že nad svojím územím zostrelil americkú stíhačku a zajal jej pilota

.tasr .redakcia .svet

Ústredné velenie ozbrojených síl USA (CENTCOM), americké ministerstvo obrany ani Biely dom sa k správam dosiaľ nevyjadrili. Iránska agentúra Tasním však tvrdí, že armáda Spojených štátov zorganizovala na záchranu pilota pátraciu misiu, no tá zlyhala a pilota zajali.

Udalosť dňa: Irán tvrdí, že nad svojím územím zostrelil americkú stíhačku a zajal jej pilota SITA/AP Photo/Vahid Salemi Teherán, 3. apríl 2026

 v článku sa dočítate: 

  • iránsky útok zasiahol v Kuvajte závod na výrobu elektriny a odsoľovanie,
  • Trump pohrozil útokmi na iránske mosty a elektrárne,
  • iránsky režisér Panahí sa vrátil do vlasti,
  • Zelenskyj ponúka ukrajinské skúsenosti na znovuotvorenie Hormuzského prielivu,
  • vyše 40 krajín rokovalo o Hormuzskom prielive, žiadajú jeho okamžité otvorenie.

irán tvrdí, že nad svojím územím zostrelil americkú stíhačku a zajal jej pilota

Iránske štátne médiá v piatok informovali o údajnom zostrelení americkej stíhačky F-35. Jej pilot sa podľa ich správ stihol katapultovať, no následná pátracia misia Spojených štátov zlyhala a iránske jednotky ho zajali. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AP.

„Ak zajmete nepriateľského pilota alebo pilotov živých a odovzdáte ich polícii, získate vzácnu cenu,“ oznámil moderátor miestnej televízie v provincii Kohgíluje a Bójer-Ahmadu. Rovnaká stanica však osobitne vyzývala verejnosť „zastreliť ich, ak ich uvidí“.

Podľa jej informácií USA vyslali do oblasti vrtuľníky Black Hawk a lietadlo C-130 Hercules. „Iránska protivzdušná obrana zaútočila na jeden z vrtuľníkov blízko hraníc a ten opustil oblasť operácie,“ uviedol zdroj iránskej agentúry.

iránsky útok zasiahol v Kuvajte závod na výrobu elektriny a odsoľovanie

Kuvajtský energetický a odsoľovací komplex bol v piatok poškodený útokom z Iránu, uviedlo ministerstvo elektriny a vodného hospodárstva. TASR o tom píše podľa agentúry AFP.

„Jedna z elektrární na výrobu energie a odsoľovacích staníc vody bola dnes ráno vystavená útoku zo strany hriešnej iránskej agresie, čo malo za následok materiálne škody,“ uviedol hovorca ministerstva. Korešpondent AFP v Kuvajte uviedol, že nedošlo k žiadnemu prerušeniu dodávok elektriny ani vody.

trump pohrozil útokmi na iránske mosty a elektrárne

Americký prezident Donald Trump v noci na piatok pohrozil útokmi na iránske mosty a elektrárne. V príspevku na svojej sieti Truth Social napísal, že nové iránske vedenie „vie, čo treba spraviť, a to rýchlo“, informuje TASR.

„Naše ozbrojené sily, ktoré sú (zďaleka!) najväčšie a najsilnejšie na svete, ešte ani nezačali ničiť to, čo v Iráne zostalo. Ďalej sú na rade mosty, potom elektrárne!,“ uviedol v noci na piatok SELČ na sieti Truth Social.

Pred ďalšími útokmi na cestnú infraštruktúru prezident USA varoval už skôr vo štvrtok po tom, ako oznámil, že najväčší most v Iráne, spájajúci metropolu Teherán a mesto Karadž, sa zrútil a už sa nikdy nebude dať použiť. Iránske médiá uviedli, že most bol terčom dvoch útokov, pri ktorých prišli o život najmenej dvaja ľudia.

iránsky režisér Panahí sa vrátil do vlasti – napriek vojne i hrozbe väzenia

Známy iránsky filmár Džafar Panahí sa napriek vojne a hrozbe väzenia vrátil do Iránu, informoval vo štvrtok proreformný iránsky denník Ham Mihán citovaný agentúrou DPA, píše TASR. Šesťdesiatpäťročný režisér vstúpil do krajiny cez pozemnú hranicu s Tureckom, doplnil denník.

Revolučný súd v decembri 2025 Panahího v neprítomnosti odsúdil na rok väzenia za „propagandu proti systému.“ Dostal aj dvojročný zákaz cestovania a zákaz zapájať sa do aktivít politických alebo spoločenských organizácií.

Ako dôkaz bol na súde použitý aj Panahího najnovší, tajne nakrútený film Drobná nehoda.

Toto dielo získalo Zlatú palmu na filmovom festivale v Cannes v roku 2025. V tomto roku bolo nominované aj na ceny Zlatý glóbus udeľované Hollywoodskou asociáciou zahraničných novinárov i na cenu Oscar americkej filmovej akadémie.

pomoc od ukrajinského prezidenta

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok ponúkol ukrajinské skúsenosti v oblasti zabezpečenia námornej dopravy krajinám, ktoré chcú udržať Hormuzský prieliv otvorený počas prebiehajúcej vojny na Blízkom východe. Informovala o tom agentúra Reuters, píše TASR.

Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom videopríhovore povedal, že ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha sa zúčastnil na virtuálnych rokovaniach predstaviteľov viac než 40 krajín, ktoré zvolala Británia s cieľom riešiť situáciu v Hormuzskom prielive.

„Uzavretie Hormuzského prielivu zo strany Iránu predstavuje priamu hrozbu pre globálnu prosperitu,“ uviedla po rokovaniach vo vyhlásení britská ministerka zahraničných vecí Yvette Cooperová. Zúčastnené štáty v ňom vyzvali na okamžité a bezpodmienečné znovuotvorenie strategickej úžiny a rešpektovanie slobody plavby a medzinárodného námorného práva.

Ukrajina podľa Zelenského disponuje relevantnými odbornými znalosťami v oblasti zabezpečenia námorných ciest, obrany a obnovenia námornej dopravy. „Ak sú naši partneri pripravení konať, zvážime, ako ich môžeme posilniť a ako môžeme využiť našu expertízu, vedomosti a technologický potenciál,“ uviedol bez ďalších podrobností.

Ukrajinské sily počas štyroch rokov vojny s Ruskom vyvinuli technológiu, ako sú námorné drony, ktorá im umožnila zasahovať ruské plavidlá a infraštruktúru v Čiernom mori a zabrániť tak Moskve túto oblasť úplne ovládnuť, uviedla agentúra Reuters.

Zelenskyj minulý týždeň navštívil niekoľko krajín na Blízkom východe v rámci snahy poskytnúť im obranné prostriedky, ktoré Ukrajina používa na boj proti dronom, výmenou za ich systémy protivzdušnej obrany. 

vyše 40 krajín rokovalo o Hormuzskom prielive, žiadajú jeho okamžité otvorenie

Predstavitelia viac ako 40 krajín vo štvrtok vyzvali na okamžité a bezpodmienečné znovuotvorenie Hormuzského prielivu a rešpektovanie základných princípov slobody plavby a medzinárodného námorného práva. Oznámila to vo vyhlásení po virtuálnych rokovaniach britská ministerka zahraničných vecí Yvette Cooperová, informuje TASR.

„Uzavretie Hormuzského prielivu zo stany Iránu predstavuje priamu hrozbu pre globálnu prosperitu,“ uviedla Cooperová vo vyhlásení zverejnenom na internetovej stránke britského ministerstva.

Štvrtkové rokovanie podľa nej jasne preukázalo odhodlanie medzinárodného spoločenstva zabezpečiť slobodu plavby a znovuotvorenie strategického prielivu - jedného z najkritickejších námorných koridorov na svete.

Cooperová tvrdí, že predstavitelia diskutovali o viacerých oblastiach možnej kolektívnej a koordinovanej činnosti. Jednou z možností je zvýšenie medzinárodného diplomatického tlaku vrátane prostredníctvom OSN, ktorého cieľom je vyslať jasný a koordinovaný odkaz Iránu, aby umožnil neobmedzený tranzit cez Hormuzský prieliv a jednoznačne odmietol zavádzanie poplatkov pre lode, ktoré sa chcú preplaviť týmto prielivom.

Ďalšou možnosťou je preskúmať koordinované hospodárske a politické opatrenia, ako sú sankcie, s cieľom vyvinúť tlak na Irán, ak Hormuzský prieliv zostane zatvorený.

Vo vyhlásení sa ďalej uvádza spolupráca s Medzinárodnou námornou organizáciou (IMO) na zabezpečenie prepustenia tisícok lodí a námorníkov, ktorí uviazli v prielive, a na obnovení lodnej dopravy.

Poslednou z uvedených možností sú spoločné opatrenia na podporu väčšej dôvery na trhu aj v prevádzke - to zahŕňa pracovať s prevádzkovateľmi lodnej dopravy a s organizáciami v odvetví s cieľom zabezpečiť jasné a včasné zdieľanie informácií.

Cooperová dodala, že predstavitelia sa dohodli na pokračovaní diskusií o Hormuzskom prielive.

Irán prakticky uzavrel Hormuz v reakcii na útoky Izraela a Spojených štátov, ktoré sa začali 28. februára. Jeho uzavretie ovplyvnilo globálne dodávky dôležitých komodít vrátane ropy, skvapalneného zemného plynu a hnojív, čo viedlo k prudkému nárastu cien energií.

Taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani na štvrtkovom rokovaní vyzval na vytvorenie „humanitárneho koridoru“ pre hnojivá a ďalšie nevyhnutné zásoby cez prieliv, aby sa tak predišlo novým potravinovým krízam, najmä v Afrike.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite