v článku sa dočítate: 

• Izraelská armáda v piatok potvrdila útok na zariadenie na spracovanie uránu v provincii Jazd v strednom Iráne
• Iránske médiá informovali, že v Bahrajne bol zasiahnutý servisný objekt systému americkej protivzdušnej obrany Patriot
• Izraelská armáda uviedla, že vykonala „rozsiahlu vlnu útokov“ na infraštruktúru „iránskeho teroristického režimu“ v centre Teheránu
• Prezident Trump zároveň oznámil, že zatiaľ nezasiahne iránske energetické zariadenia, ako predtým hrozil
• Krajiny G7 by mali pomôcť s otvorením Hormuzského prielivu, uviedol Rubio

hackeri napojení na Irán prenikli do e-mailu šéfa FBI Patela

Skupina hackerov napojená na Irán získala prístup k e-mailovému účtu riaditeľa FBI Kasha Patela a zverejnila osobné fotografie a ďalšie materiály na internete, informovali v piatok americké médiá.

Podľa stanice CNN a ďalších médií sa k útoku prihlásila proiránska hackerská skupina Handala Hack Team. Ukradnuté e-maily obsahujú osobnú, pracovnú aj cestovnú komunikáciu a pochádzajú z rokov 2011 až 2022, teda z obdobia predtým, ako bol Patel vymenovaný za riaditeľa FBI prezidentom Donaldom Trumpom.

FBI ani ministerstvo spravodlivosti bezprostredne nereagovali na žiadosti o komentár. Rezort spravodlivosti však už po začiatku americko-izraelského konfliktu s Iránom koncom februára upozornil na zvýšené riziko kybernetických útokov zo strany iránskych aktérov.

Pred týždňom americké úrady oznámili zabavenie štyroch internetových domén, ktoré mali byť využívané hackermi napojenými na iránske ministerstvo spravodajstva. Medzi nimi boli aj dve stránky údajne používané skupinou Handala.

Ministerstvo spravodlivosti uviedlo, že tieto weby slúžili na „psychologické operácie zamerané proti oponentom režimu“, pričom zverejňovali ukradnuté dáta a „vyzývali na zabíjanie novinárov, disidentov režimu a Izraelčanov“.

Samotný Patel sa k aktivitám iránskych hackerov vyjadril už skôr. „Irán si myslel, že sa môže skrývať za falošnými webovými stránkami a hrozbami na klávesnici, aby terorizoval Američanov a umlčal disidentov,“ uviedol 19. marca.

„Táto FBI vystopuje každého aktéra stojaceho za týmito zbabelými vyhrážkami smrťou a kybernetickými útokmi a využije proti nim plnú silu amerického práva,“ dodal.

izrael potvrdil zásah zariadenia na spracovanie uránu v strednom Iráne

Izraelská armáda v piatok potvrdila útok na zariadenie na spracovanie uránu v provincii Jazd v strednom Iráne. Iránska organizácia pre atómovú energiu (AEOI) predtým informovala, že zariadenie zasiahli americko-izraelské útoky. TASR sa odvoláva na správu agentúry AFP.

„Pred chvíľou izraelské letectvo... zasiahlo zariadenie na spracovanie uránu nachádzajúce sa v Jazde,“ uviedla armáda vo vyhlásení. Označila ho ako „jedinečné zariadenie v Iráne používané na výrobu surovín potrebných pre proces obohacovania uránu“.

Podľa AEOI nebol zaznamenaný únik rádioaktívnych látok. Zariadenie sa zameriava na výrobu uránového koncentrátu v práškovej forme. Ide o jeden z prvotných krokov pri spracovaní uránovej rudy s cieľom získať oddelením od hlušiny čo najčistejší urán.

Iránske štátne médiá v piatok informovali aj o útoku na ťažkovodný jadrový reaktor v elektrárni pri meste Arák. Tlačová agentúra Fárs napísala, že tieto útoky si nevyžiadali žiadne obete a vďaka predchádzajúcim bezpečnostným opatreniam neexistuje nebezpečenstvo ohrozenia miestnych obyvateľov.

izraelská armáda potrebuje viac vojakov na nasadenie v južnom Libanone

Iránske Revolučné gardy v piatok oznámili, že vo štvrtok uskutočnili raketové a dronové útoky na ciele v Izraeli a na vojenské zariadenia v Perzskom zálive využívané americkými silami. Podľa ich vyhlásenia, ktoré citovali iránske médiá, bol v Bahrajne zasiahnutý servisný objekt systému americkej protivzdušnej obrany Patriot.

Izraelská armáda medzitým uviedla, že v piatok nadránom vykonala „rozsiahlu vlnu útokov“ na infraštruktúru „iránskeho teroristického režimu“ v centre Teheránu. Saudské ministerstvo obrany oznámilo, že nad východnou časťou kráľovstva v piatok skoro ráno „zachytilo a zničilo“ štyri drony.

Libanonské médiá informovali o izraelskom útoku na južné predmestia Bejrútu, pričom reportéri AFP počuli sériu výbuchov z oblasti, ktorá je baštou Hizballáhu a ktorú Izrael od vypuknutia vojny opakovane bombarduje.

Izraelská armáda zároveň uviedla, že potrebuje viac vojakov na nasadenie v južnom Libanone, kde bojuje proti Hizballáhu v snahe vytvoriť tzv. „nárazníkovú zónu“.

Líder izraelskej opozície Jair Lapid obvinil vládu, že krajinu vedie do „bezpečnostnej katastrofy“, keď „vysiela armádu do boja na viacerých frontoch bez stratégie, bez potrebných prostriedkov a s príliš malým počtom vojakov“.

Austrálsky premiér Anthony Albanese v piatok reagoval na kritiku amerického prezidenta Donalda Trumpa, podľa ktorého Austrália nerobí dosť, a uviedol, že Washington s Canberrou vojnu vopred nekonzultoval.

„Neexistuje žiadna požiadavka, ktorá by bola adresovaná Austrálii a ktorú by sme nesplnili,“ povedal novinárom v Canberre. Dodal, že Austrália je v úzkom kontakte so štátmi Perzského zálivu.

Prezident Trump zároveň oznámil, že zatiaľ nezasiahne iránske energetické zariadenia, ako predtým hrozil.

„Odkladám ničenie energetických závodov o 10 dní – do pondelka 6. apríla 2026 o 20.00 hod. východného času,“ uviedol na platforme Truth Social s tým, že tak robí na žiadosť iránskej vlády. Dodal, že „rokovania pokračujú a napriek opačným tvrdeniam falošných médií prebiehajú veľmi dobre“.

hlavný prístav v Kuvajte poškodil dronový útok

Hlavný obchodný prístav v Kuvajte bol v piatok poškodený pri útoku dronmi, uviedli tamojšie úrady, zatiaľ čo Irán pokračoval vo svojej vojenskej operácii v Perzskom zálive v rámci odvety za americko-izraelské údery. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Prístav Šuwajch sa stal za úsvitu cieľom útoku nepriateľských dronov, pričom doterajšie správy potvrdili materiálne škody, ale žiadne obete na životoch“, uviedol kuvajtský prístavný úrad vo vyhlásení na sociálnej sieti X.

USA od začiatku vojny vypálili na Irán vyše 850 striel Tomahawk, uvádza Washington Post

Od začiatku vojny na Blízkom východe pred štyrmi týždňami vypálila americká armáda na Irán viac než 850 striel s plochou dráhou letu Tomahawk. V piatok o tom informoval denník The Washington Post. Podľa neho spotreba striel takýmto tempom vyvolala obavy u niektorých predstaviteľov Pentagónu, píše TASR.

Agentúra Reuters uviedla, že nedokázala overiť informácie v článku amerického denníka. Ministerstvo obrany USA ani Biely dom na žiadosť agentúry o vyjadrenie bezprostredne nereagovali.

The Washington Post s odvolaním sa na nemenované zdroje uviedol, že činitelia amerického ministerstva obrany sa pre vypálené množstvo striel Tomahawk začali zaoberať tým, ako ich sprístupniť vo väčšom rozsahu.

Z odhadov Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) vyplýva, že USA vypálili počas prvých 100 hodín útokov na Irán, ktoré spustili spolu s Izraelom 28. februára, 168 rakiet Tomahawk s dlhým doletom. Denník Financial Times k tomu nedávno s odvolaním sa na informované zdroje napísal, že Spojené štáty za dva týždne vojny minuli zásoby kriticky dôležitej munície, ktoré by vydržali niekoľko rokov.

irán: Armáda pohrozila útokmi na hotely, v ktorých sú ubytovaní americkí vojaci

Iránske ozbrojené sily v piatok varovali, že hotely v štátoch Perzského zálivu, v ktorých sú ubytovaní americkí vojaci sa môžu stať legitímnymi cieľmi iránskych útokov v prebiehajúcej vojne s USA a Izraelom.

SITA/AP Photo/Vahid SalemiV Teheráne sprístupnili stálu expozíciu, v ktorej Irán vystavuje svoje domácky vyrobené rakety.

„Keď Američania vstúpia do hotela, z nášho pohľadu sa ten hotel stáva americkým,“ povedal vo štvrtok pre štátnu televíziu armádny hovorca. „Máme len stáť bokom a nechať Američanov útočiť na nás? Keď odpovieme, prirodzene musíme zasiahnuť tam, kde sú.“

Podľa iránskeho ministra zahraničných vecí Abbása Arakčího americkí vojaci v krajinách Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC) používajú civilistov ako „ľudské štíty“. „Od začiatku tejto vojny americkí vojaci utekali z vojenských základní v krajinách GCC, aby sa ukryli v hoteloch a kanceláriách,“ napísal vo štvrtok na platforme X a vyzval hotely v regióne, aby im odmietali rezervácie.

Agentúra Fars s odvolaním sa na nemenované zdroje uviedla, že Irán poslal „dôrazné varovania“ hotelom v oblasti zálivu, najmä v Spojených arabských emirátoch a Bahrajne. Dodala, že iránska armáda identifikovala podobné miesta využívané americkými silami aj v Sýrii, Libanone a Džibuti.

krajiny G7 by mali pomôcť s otvorením Hormuzského prielivu, uviedol Rubio

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio vo štvrtok povedal, že je v záujme všetkých krajín skupiny G7, aby vyvíjali tlak na opätovné otvorenie Hormuzského prielivu, v súčasnosti blokovaného Iránom. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.

„Je v ich záujme pomôcť,“ povedal Rubio pred odletom do Francúzska, kde sa v piatok zúčastní na druhom dni rokovaní šéfov diplomacie siedmich najvyspelejších ekonomík sveta. Je to Rubiova prvá zahraničná cesta od spustenia americko-izraelských útokov na Irán 28. februára.

Rubio dodal, že došlo k pokroku v rozhovoroch s Iránom. Odmietol špekulovať, keby alebo ako by mohli skončiť. „Sprostredkovateľské krajiny odovzdávajú správy a bol dosiahnutý pokrok,“ povedal minister.

Británia, Francúzsko, Japonsko, Kanada, Nemecko a Taliansko ako zvyšní členovia G7 vo štvrtok signalizovali nádej v diplomatické riešenie situácie v Iráne. Tá zasiahla svetovú ekonomiku v dôsledku faktického uzavretia Hormuzského prielivu, cez ktorý obvykle prechádza asi pätina dodávok ropy a skvapalneného zemného plynu.

Prezident USA Donald Trump vo štvrtok na zasadnutí vlády povedal, že Teherán chce dosiahnuť dohodu viac ako Washington. Americká vojenská operácia podľa neho prebieha rýchlejšie, ako sa plánovalo a znova kritizoval NATO.

Rubio na tom istom stretnutí povedal, že spojenci USA by mali byť Trumpovi vďační za ofenzívu proti Iránu, vedenú v koordinácii s Izraelom. „Prezident nerobí službu len Spojeným štátom a Američanom. Robí to pre celý svet,“ vyhlásil.

irán: Sme otvorení žiadostiam Španielska týkajúcich sa Hormuzského prielivu

Iránske veľvyslanectvo v Madride vo štvrtok oznámilo, že Teherán je naklonený požiadavkám zo strany španielskej vlády, keďže Španielsko rešpektuje medzinárodné právo. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters, podľa ktorej tým Irán narážal na prechod španielskych lodí cez Hormuzský prieliv.

Vojna USA a Izraela proti Iránu prakticky zastavila prepravu cez Hormuzský prieliv, ktorým prechádza pätina svetovej produkcie ropy a skvapalneného zemného plynu. Lodiam niektorých krajín je však prechod postupne umožňovaný. Odkaz španielskej vláde je podľa Reuters prvým náznakom ústupku zo strany Iránu voči členskému štátu Európskej únie.

Španielsko má pomerne malú obchodnú flotilu, avšak bolo jedným z prvých štátov, ktoré odsúdili americko-izraelské útoky na Irán a označili túto vojnu za bezohľadnú a nezákonnú.

„Irán považuje Španielsko za krajinu, ktorá sa riadi medzinárodným právom, a preto je otvorený voči žiadostiam prichádzajúcim z Madridu,“ napísalo iránske veľvyslanectvo v Madride na sociálnej sieti X.

Španielsky minister zahraničných vecí José Manuel Albares v reakcii uviedol, že nerozumie, na čo sa Irán vo svojom príspevku na X odvoláva. Pripomenul, že vláda v Madride sa vždy vyslovovala za sankcie proti Iránu, ako aj za zaradenie iránskych Revolučných gárd na zoznam teroristických organizácií. „Od Iránu a všetkých, ktorí sa podieľajú na vojne a podporujú ju, požadujeme zmiernenie napätia, diplomatické riešenie a rokovania a aby Irán zastavil svoje neopodstatnené útoky proti všetkým krajinám na Blízkom východe,“ povedal Albares počas návštevy Alžírska.