európski spojenci v NATO a Kanada vlani medziročne zvýšili svoje obranné výdavky o takmer 20 percent na približne 500 miliárd eur. Uvádza sa to vo výročnej správe NATO, podľa ktorej všetky členské štáty v roku 2025 dosiahli alebo presiahli stanovený cieľ vynaložiť na obranu aspoň dve percentá svojho HDP. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Európske štáty vo všeobecnosti prijali požiadavku amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby prevzali väčšiu zodpovednosť za svoju vlastnú bezpečnosť. Po Trumpovom tlaku sa v júni na summite NATO v Haagu spojenci zaviazali výrazne zvýšiť investície do obrany na päť percent svojho HDP do roku 2035. Z toho by malo ísť 3,5 percenta len na armádu a 1,5 percenta na výdavky v súvisiacich oblastiach, ako je infraštruktúra.

Cieľ dvoch percent HDP, na ktorom sa spojenci dohodli v roku 2014, vlani dosiahli alebo prekročili všetky členské štáty NATO. Novostanovenú hranicu 3,5 percenta HDP podľa výročnej správy v minulom roku presiahli len tri krajiny - Litva, Lotyšsko a Poľsko.

„Očakávam, že spojenci na nadchádzajúcom summite NATO v Ankare preukážu, že sú na jasnej a dôveryhodnej ceste k dosiahnutiu päťpercentného cieľa,“ napísal Rutte v úvode správy a zdôraznil, že „silné transatlantické puto zostáva v dobe globálnej neistoty naďalej nevyhnutné“.

Minulý rok zaznamenali rast obranných výdavkov všetky krajiny v NATO, ale u troch z nich došlo k miernemu poklesu podielu týchto výdavkov na HDP. Ide o Česko, Maďarsko a tiež Spojené štáty, aj keď ich výdavky sú stále výrazne vyššie než investície všetkých ostatných spojencov dohromady. Slovensko na obranu podľa odhadov vynaložilo v roku 2025 celkovo takmer 2,8 miliardy eur, čo predstavuje približne 2,06 percenta HDP.

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok opäť kritizoval NATO, ktoré podľa neho „neurobilo absolútne nič“, aby Spojeným štátom pomohli s Iránom. Vyhlásil, že USA od Aliancie síce „nič nepotrebujú, ale na tento mimoriadne dôležitý moment v dejinách nikdy nezabudnú“.