podporili tak aj zriadenie takzvaných návratových centier mimo Európskej únie. Reforma počíta tiež s prísnejšími sankciami vrátane zadržania pre osoby, ktoré odmietnu opustiť územie EÚ. Informuje o tom TASR.
Za opatrenia, ktoré navrhla Európska komisia minulý rok, hlasovalo na plenárnom zasadnutí v Bruseli 389 europoslancov, 206 bolo proti a 32 sa hlasovania zdržali. Pri ich prijatí sa stredopravicové frakcie podľa agentúry AP spoliehali na podporu krajne pravicových zoskupení, ktorým sa predtým vyhýbali. Proti hlasovali ľavicové a centristické politické skupiny.
Podporenie príslušného nariadenia znamená, že europarlament je teraz o zmenách v azylovom a migračnom pakte pripravený začať rokovania s Radou EÚ, v ktorej sú zastúpené členské štáty. Prvé kolo rokovaní s cyperským predsedníctvom sa má podľa vyhlásenia uskutočniť v najbližšom čase.
„Rozhodujúce zmeny, ktoré prináša toto nariadenie, umožnia jednoznačne zaručiť tento jasný princíp: ak prídete do Európy nelegálne, buďte si istí, že tu nezostanete,“ citovala agentúra AFP francúzskeho europoslanca Francoisa-Xaviera Bellamyho
Sprísnenie migračnej politiky kritizovali mimovládne a ľudskoprávne organizácie vrátane Amnesty International. Už predtým uviedli, že podľa nich predstavujú navrhované opatrenia „vážne riziká systematického porušovania ľudských práv“.
Taktiež niektoré členské štáty vrátane Francúzska a Španielska vyjadrili pochybnosti o účinnosti návratových centier mimo územia EÚ, do ktorých by boli v prípade schválenia legislatívy presúvaní migranti so zamietnutou žiadosťou o azyl.
Naopak, iné štáty dúfajú, že centrá budú pôsobiť ako odstrašujúci faktor a odradia migrantov od pokusov dostať sa do EÚ. Podľa agentúr malá skupina štátov, medzi ktoré patrí Dánsko, Rakúsko, Grécko, Nemecko a Holandsko, už skúma možnosti zriadenia týchto centier a rokuje o tom s vládami, predovšetkým v Afrike.