v článku sa dočítate:

• Irán tvrdí, že zaútočil na americkú lietadlovú loď USS Abraham Lincoln
• Izrael tvrdí, že zasiahol iránske zariadenie na výrobu ponoriek v Isfahán
• Irán obdržal od USA 15-bodový návrh na prímerie, tvrdí Pakistan
• útoky na iránske a izraelské jadrové zariadenia môžu spôsobiť katastrofu
• iránska armáda zosmiešňuje Trumpovo tvrdenie o rokovaniach medzi USA a Iránom
• USA poslali Iránu 15-bodový mierový plán
• USA plánujú vyslať na Blízky východ výsadkovú brigádu
• Irán tvrdí, že USA a Izrael zasiahli areál jadrovej elektrárne v Búšehri

Irán tvrdí, že zaútočil na americkú lietadlovú loď USS Abraham Lincoln

Irán vystrelil rakety na americkú lietadlovú loď USS Abraham Lincoln, uviedla armáda. Zároveň varovala, že znova zaútočí, keď budú lode útočnej flotily v dosahu, píše TASR podľa správ agentúr AFP a Anadolu.

Ozbrojené sily vo svojom vyhlásení, ktoré zverejnili iránske štátne médiá, tvrdia, že útok prinútil americkú loď zmeniť svoju pozíciu.

„Pohyby nepriateľskej útočnej skupiny na čele s USS Abraham Lincoln sú neustále sledované, akonáhle sa dostane na dosah raketových systémov, stane sa cieľom silných útokov námorníctva,“ uviedol veliteľ iránskeho námorníctva.

Spojené štáty sa k tomuto útoku bezprostredne nevyjadrili. USS Abraham Lincoln je jednou z dvoch amerických lietadlových lodí, ktoré boli vyslané na Blízky východ. Druhá, najväčšia lietadlová loď USS Gerald R. Ford, ktorá sa podieľala na vojenských operáciách v regióne, sa v pondelok vrátila na námornú základňu na gréckej Kréte. Dôvodom sú viaceré potrebné opravy.

Predseda iránskeho parlamentu Mohammad Báker Kálíbáf v stredu na sieti X napísal, že Teherán „pozorne sleduje“ všetky pohyby USA a varoval, aby nepokúšali jeho odhodlanie brániť svoju vlasť.

Irán útočí na Izrael a americké objekty v širšom regióne v reakcii na údery, ktoré 28. februára spustili Tel Aviv a Washington v islamskej republike.

Izrael tvrdí, že zasiahol iránske zariadenie na výrobu ponoriek v Isfahán

Izraelská armáda v stredu oznámila, že zasiahla zariadenie na vývoj ponoriek v iránskom meste Isfahán. Toto mesto bolo v utorok terčom rozsiahlych útokov, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

„V rámci útokov izraelské ozbrojené zložky - vedené spravodajskými informáciami izraelského námorníctva - zasiahli Podmorské výskumné centrum iránskeho teroristického režimu v Isfaháne,“ uviedla armáda.

Zasiahnuté centrum je podľa armády jediným zariadením v Iráne zodpovedným za návrh a vývoj ponoriek a podporných systémov pre iránske námorníctvo. V zariadení taktiež vyrábali rôzne typy „bezposádkových plavidiel“.

Tento útok „výrazne obmedzuje“ schopnosti Iránu vyrábať nové a pokročilé ponorky pre námorníctvo, tvrdí podľa webu The Times of Israel (TOI) armáda.

Okrem toho armáda oznámila, že dokončila niekoľko vĺn leteckých útokov v Teheráne. Terčom útokov boli zariadenia infraštruktúry iránskeho režimu.

Minister obrany židovského štátu Jisrael Kac tvrdí, že armáda od začiatku vojny 28. februára „prekročila hranicu 15.000 použitých kusov munície“ v Iráne. To predstavuje štyrikrát väčšie množstvo ako počas 12-dňovej izraelsko-iránskej vojny v júni 2025. Kac zároveň uviedol, že Tel Aviv schválil nový zoznam cieľov pre útoky v Iráne a Libanone, informuje stanica al-Džazíra.

irán obdržal od USA 15-bodový návrh na prímerie, tvrdí Pakistan

Irán dostal 15-bodový plán Spojených štátov na ukončenie americko-izraelských útokov. Uviedli v stredu dvaja predstavitelia Pakistanu, podľa ktorých sa tento plán dotýka napríklad zmiernenia sankcií voči Iránu či obmedzenia iránskeho jadrového programu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AP.

Okrem spomínaných bodov sa v pláne hovorí o civilnej jadrovej spolupráci, monitorovania zo strany Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), obmedzení rakiet a prístupu plavidiel cez Hormuzský prieliv, tvrdia predstavitelia, ktorí hovorili pod podmienkou zachovania anonymity.

Viaceré svetové médiá v utorok informovali o tom, že USA prostredníctvom Pakistanu odovzdal Iránu 15-bodový mierový plán.

Podľa izraelskej stanice Channel 12 USA v pláne žiadajú od Iránu, aby: odstránil svoje jadrové schopnosti; zavial sa, že nikdy nebude mať jadrové zbrane; odovzdá všetok svoj obohatený materiál; všetky jadrové zariadenia budú zničené; „opustí“ svoj model využívania zahraničných ozbrojených skupín - Irán sa nebude snažiť získavať vplyv v iných krajinách regiónu prostredníctvom síl ako libanonské militantné hnutie Hizballáh či jemenskí povstalci húsíovia; prestane financovať a zbrojiť svojich spojencov; Hormuzský prieliv bude otvorený ako voľná námorná zóna, ktorá nebude v budúcnosti blokovaná; obmedzí počet a dosah svojich rakiet; rakety bude využívať len na sebaobranu; vyvinie civilný jadrový energetický program - Iránu bude poskytnutá pomoc pri rozvoji jadrového projektu v Búšehri; sankcie na Irán budú uvoľnené; hrozba automatického obnovenia sankcií, tzv. mechanizmus „snapback“ voči Iránu, bude odstránená.

Egyptský predstaviteľ zapojený do sprostredkovateľských snáh medzi Iránom a USA označil tento plán ako „komplexnú dohodu“ na dosiahnutie prímeria vo vojne. Okrem toho sa podľa neho považuje za základ pre ďalšie americko-iránske rokovania.

Nemenovaný iránsky politický a bezpečnostný predstaviteľ v nedeľu pre web Majádín povedal, že Irán implementuje vopred pripravený viacfázový plán s USA a Izraelom. Irán má podľa jeho slov v úmysle pokračovať vo svojej politike „trestania agresora“, až kým nedá izraelsko-americkej agresii a americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi „historickú lekciu“.

Tento predstaviteľ tvrdí, že Irán má šesť kľúčových podmienok na ukončenie vojny, ktorými sú: záruky na zabránenie opakovaniu vojny; zatvorenie amerických vojenských základní v regióne; vyplatenie náhrady škody islamskej republike; ukončenie vojen na všetkých regionálnych frontoch; zavedenie nového právneho rámca pre Hormuzský prieliv; stíhanie a vydanie mediálnych osobností, ktoré sú považované za nepriateľské voči Iránu.

Americký prezident v pondelok uviedol, že prebiehajú rokovania medzi USA a Iránom a toto tvrdenie zopakoval aj v utorok. Irán však popiera, že by sa konali takéto rozhovory a hovorca armády Ebráhím Zolfagár v stredu uviedol, že Spojené štáty rokujú samy so sebou.

Aj iránsky veľvyslanec v Pakistane v stredu povedal, že v súčasnosti neprebiehajú žiadne rokovania - priame ani nepriame.

Podľa egyptského a dvoch pakistanských predstaviteľov sprostredkovatelia tlačia na to, aby sa čo najskôr - napríklad už v piatok - uskutočnili osobné rokovania medzi Iráncami a Američanmi.

OSN: Útoky na iránske a izraelské jadrové zariadenia môžu spôsobiť katastrofu

Útoky na jadrové zariadenia v Iráne a Izraeli môžu spôsobiť „úplnú katastrofu“, varoval v stredu vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk. Vojna na Blízkom východe podľa neho vytvorila nesmierne nebezpečnú situáciu. TASR o tom píše podľa správy agentúry AFP.

Vo svojom prejave pred Radou OSN pre ľudské práva, keď členské krajiny rokovali o útokoch Teheránu v oblasti Perzského zálivu, Türk varoval, že mnohé z nich v tejto už niekoľko týždňov trvajúcej vojne „vyvolávajú vážne obavy z hľadiska medzinárodného práva“.

„Nedávne raketové útoky v blízkosti jadrových zariadení v Izraeli aj v Iráne poukazujú na obrovské riziko ďalšej eskalácie. Štáty sa pohybujú na hrane úplnej katastrofy,“ varoval komisár.

Svoje vyjadrenia predniesol po tom, čo Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) oznámila, že ju Irán informoval o útoku na  areál jadrovej elektrárne v meste Búšehr. Teherán z útoku obvinil USA a Izrael. Incident nespôsobil žiadne finančné ani technické škody, ani pri nich nikto neprišiel o život.

Cez víkend zase Irán zasiahol izraelské mesto Dimona na juhu krajiny, v blízkosti ktorého sa nachádza nukleárne výskumné stredisko. Teherán tento krok označil za odvetu za predchádzajúci útok na jeho jadrové zariadenie Natanz.

„Situácia je mimoriadne nebezpečná a nepredvídateľná a v celom regióne vyvolala chaos,“ povedal Türk.

Šéf OSN pre ľudské práva zároveň varoval, že tento konflikt má bezprecedentnú schopnosť vtiahnuť do svojho „víru“ krajiny v bezprostrednom okolí aj ďalšie štáty po celom svete.

„Zložitá dynamika situácie môže kedykoľvek vyvolať ďalšie národné, regionálne alebo globálne krízy s hrozivými dôsledkami pre civilistov a ľudí na celom svete,“ pokračoval Türk.

Táto nezvyčajná debata v Rade OSN pre ľudské práva, o ktorú požiadal Bahrajn v mene šiestich krajín združených v Rade pre spoluprácu arabských štátov v Perzskom zálive (GCC) a Jordánska, sa zameriavala výlučne na iránske útoky na krajiny v celom regióne a ich dosah na civilistov.

V diskusii, ktorú Teherán označil ako „odtrhnutú od reality“, 47-členná rada rokovala o návrhu rezolúcie, ktorá „najdôraznejšie odsudzuje ohavné útoky“ Iránu, jeho kroky zamerané na blokovanie Hormuzského prielivu a vyjadruje „vážne obavy z iránskych útokov na energetickú infraštruktúru“. Žiada tiež, aby Irán „ukončil všetky nevyprovokované útoky“ proti štátom GCC a Jordánsku a „poskytol úplnú, primeranú, účinnú a rýchlu náhradu za všetky ujmy a škody spôsobené jeho medzinárodne nezákonnými protiprávnymi činmi“. V rezolúcii sa nespomína Izrael a Spojené štáty.

iránska armáda zosmiešňuje Trumpovo tvrdenie o rokovaniach medzi USA a Iránom

Spojené štáty rokujú samy so sebou, uviedol v stredu podľa iránskych štátnych médií hovorca armády Ebráhím Zolfagárí, v reakcii na slová prezidenta USA Donalda Trumpa. Táto uštipačná poznámka prišla po tom, čo Trump povedal, že Teherán chce uzavrieť dohodu na ukončenie vojny na Blízkom východe, uvádza agentúra AP, píše TASR.

Hovorca iránskej armády zosmiešnil snahy Spojených štátov o dohodu o prímerí a spochybnil, či má 15-bodový plán navrhnutý Washingtonom šancu na úspech. Trump uviedol, že americkí predstavitelia o tomto pláne s Teheránom rokujú, no Zolfagárí vo vyhlásení odvysielanom v štátnej televízii naznačil, že žiadne rokovania nie sú. „Dospeli vaše vnútorné konflikty do bodu, keď rokujete sami so sebou?“ povedal.

„Naše prvé aj posledné slovo je od začiatku rovnaké a také aj zostane: Niekto ako my sa nikdy nedohodne s niekým ako vy,“ uviedol Zolfagárí. „Ani teraz, ani nikdy,“ dodal.        

Iránskym predstaviteľom bol doručený 15-bodový plán sprostredkovateľmi z Pakistanu, ktorí podľa zdroja – rozprávajúceho pod podmienkou anonymity – ponúkli obnovenie rokovaní medzi Washingtonom a Teheránom. Informoval o tom denník The New York Times.

„Rokovania v súčasnosti prebiehajú,“ povedal Trump novinárom v Bielom dome. Do rozhovorov sú podľa neho zapojení aj viceprezident J. D. Vance a minister zahraničných vecí Marco Rubio, no stále nepotvrdil, s akými iránskymi predstaviteľmi komunikujú.

Pentagón zároveň pripravuje nasadenie dvoch jednotiek námornej pechoty, čo prinesie do regiónu tisíce ďalších vojakov. Podľa zdroja ide o krok, ktorým si Trump zabezpečuje „maximálnu flexibilitu“ pre ďalšie rozhodnutia.

Izraelskí lídri, ktorí presadzujú, aby USA pokračovali vo vojne proti Iránu, boli podľa zdroja denníka predložením plánu na prímerie prekvapení.

S rastúcimi cenami ropy a následnými výdavkami spotrebiteľov odoláva Trump doma čoraz väčšiemu tlaku na ukončenie vojny, píše AP. Blokovanie Hormuzského prielivu Teheránom narušilo medzinárodnú lodnú dopravu, prudko zvýšilo ceny palív a ohrozilo svetovú ekonomiku.

„Strategická sila, o ktorej ste kedysi hovorili, sa zmenila na strategické zlyhanie,“ reagoval Zolfagárí. „Ten, kto sa označuje za globálnu superveľmoc, by sa z tohto chaosu už dostal, keby mohol,“ dodal hovorca iránskej armády.

USA poslali Iránu 15-bodový mierový plán

Spojené štáty prostredníctvom Pakistanu odovzdali Iránu 15-bodový mierový plán, napísali v utorok večer s odvolaním sa na viaceré zdroje americký denník The New York Times (NYT) a britská agentúra Reuters. Administratíva prezidenta Donalda Trumpa sa podľa nich snaží nájsť spôsob ukončenia vojny na Blízkom východe aj pre jej ekonomické dôsledky, informuje TASR.

Nie je však jasné, do akej miery bol plán medzi iránskymi predstaviteľmi distribuovaný ani či je Teherán ochotný prijať ho ako základ mierových rokovaní. Rovnako nie je známe, či s návrhom súhlasí Izrael, ktorý spolu so Spojenými štátmi podniká útoky na iránske ciele.

Tento krok však naznačuje, že Washington zintenzívňuje snahy o ukončenie vojny. Denník NYT kópiu plánu nevidel, no zdroje oboznámené s rokovaniami uviedli, že návrh sa týka iránskeho balistického raketového programu aj jadrového programu. Plán sa podľa jedného zo zdrojov zaoberá aj námornými trasami. Irán 

Izraelská stanica Channel 12 uviedla, že vo štvrtok by sa mohli uskutočniť mierové rokovania v pakistanskom Islamabade. Pakistanský premiér Šáhbáz Šaríf pritom v utorok oznámil, že jeho krajina je pripravená usporiadať rozhovory s cieľom zastaviť vojnu medzi Spojenými štátmi, Izraelom a Iránom.

Americký prezident Donald Trump v utorok zopakoval, že Spojené štáty v súčasnosti vedú s Iránom rokovania o vojne na Blízkom východe. Podľa jeho slov si Teherán „veľmi želá uzavrieť dohodu“ s Washingtonom a súhlasil, že krajina nikdy nebude mať jadrové zbrane.

USA plánujú vyslať na Blízky východ výsadkovú brigádu

Spojené štáty plánujú vyslať na Blízky východ približne 3000 vojakov z elitnej 82. výsadkovej divízie, aby podporili operácie proti Iránu. Informovali o tom v utorok americké médiá, píše TASR podľa agentúry AFP a spravodajského webu Politico.

Do regiónu smerujú tisíce príslušníkov americkej námornej pechoty, ktorí by tam mali doraziť do piatka - do termínu, ktorý dal americký prezident Donald Trump Teheránu na opätovné otvorenie Hormuzského prielivu, uviedol denník Wall Street Journal (WSJ).

O vstupe vojakov na územie Iránu zatiaľ nebolo prijaté rozhodnutie, uviedli podľa médií dvaja americkí predstavitelia. Písomný rozkaz na vyslanie sa očakáva v najbližších hodinách.

Ak bude vydaný, na Blízkom východe budú čoskoro najbojaschopnejšie pozemné jednotky USA, napísala AFP s tým, že 82. výsadková divízia môže byť nasadená kdekoľvek vo svete do 18 hodín a špecializuje sa na „výsadkové údery s násilným vniknutím“, ktoré pripravujú pôdu pre následné vojenské operácie, ako sa uvádza na webovej stránke divízie.

Denník The New York Times (NYT) v pondelok ako prvý informoval, že americkí vojenskí predstavitelia zvažujú nasadenie bojovej brigády 82. výsadkovej divízie a časti jej plánovacieho a logistického personálu v prebiehajúcej americko-izraelskej vojne proti Iránu.

Títo vojaci a príslušníci 31. expedičnej jednotky námornej pechoty, ktorí sú už na ceste, „by mohli byť použití na obsadenie ostrova Chárk“, iránskeho centra vývozu ropy, napísal NYT.

„Presun 82. (výsadkovej divízie) otvára pre prezidenta Trumpa možnosť pokúsiť sa silou opätovne otvoriť Hormuzský prieliv, obsadiť strategické ostrovy alebo pobrežie Iránu alebo spustiť misiu zameranú na získanie vysoko obohateného uránu tamojšieho režimu, ak sa tak rozhodne,“ uviedol WSJ.

Trump pokračuje vo vojenských operáciách proti Iránu, aj keď skúma „nové“ diplomatické možnosti, uviedol v utorok Biely dom po tom, ako prezident oznámil rozhovory s Teheránom a Pakistan sa vynoril ako možný sprostredkovateľ. Šéf Bieleho domu v utorok vyhlásil, že rokovania s Iránom o ukončení vojny na Blízkom východe „práve teraz“ prebiehajú, a vyhlásil, že Teherán si „veľmi želá“ uzavrieť dohodu.

irán tvrdí, že USA a Izrael zasiahli areál jadrovej elektrárne v Búšehri

Iránska organizácia pre atómovú energiu (AEOI) v utorok obvinila Spojené štáty a Izrael z útoku na jadrovú elektráreň v meste Búšehr. Projektil vraj zasiahol areál objektu, no nespôsobil žiadne poškodenie, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

„Americko-sionistický nepriateľ opäť zaútočil na jadrovú elektráreň v Búšehri,“ uviedla AEOI. „Podľa prvých správ tento incident nespôsobil žiadne finančné ani technické škody, ani si nevyžiadal žiadne obete na životoch, a viaceré časti elektrárne zostali nepoškodené,“ dodala.

wikipediaJadrová elektráreň v meste Búšehr

Organizácia uviedla, že útoky na jadrové zariadenia predstavujú „jasné porušenie medzinárodných predpisov týkajúcich sa imunity takýchto centier voči vojenským akciám“ a varovala pred „nebezpečnými dôsledkami pre regionálnu bezpečnosť, najmä pre krajiny pozdĺž Perzského zálivu“.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) na sociálnej sieti X uviedla, že o útoku ju Irán informoval a opätovne vyzvala na maximálnu zdržanlivosť s cieľom vyhnúť sa rizikám.

Ide o druhý podobný prípad za posledné týždne. Do areálu elektrárne dopadol projektil už 17. marca. Ani pri tomto incidente neboli hlásené obete či škody.

Elektráreň Búšehr leží približne 760 kilometrov južne od  Teheránu a je jediným funkčným jadrovým reaktorom islamskej republiky. Do elektrickej siete bola prvýkrát pripojená v roku 2011, uvádza MAAE.