v článku sa dočítate:

• Irán v utorok vystupňoval útoky na Izrael
• Iránsky režim vykonal jednu z najrozsiahlejších bezpečnostných akcií od začiatku vojny s Izraelom a Spojenými štátmi
• Trump zdôraznil, že hoci americko-izraelská operácia v Iráne viedla k zmene režimu, zostáva skeptický a „nikomu neverí“
• Izraelskí predstavitelia pochybujú o úspechu rokovaní USA-Irán
• Libanon odobral diplomatickú akreditáciu iránskemu veľvyslancovi a označil ho za nežiaducu osobu
• Británia si predvolala iránskeho veľvyslanca a kritizovala „nezodpovedné a destabilizujúce“ kroky Teheránu

 Irán v utorok vystupňoval útoky na Izrael, keď vypálil novú vlnu rakiet, ktoré podľa štátnych médií prenikli izraelskou protivzdušnou obranou. Jeden z predchádzajúcich úderov zasiahol budovu na severe krajiny a explózie bolo počuť aj v Jeruzaleme, kde izraelská armáda nasadila záchranné tímy.

Napätie v regióne sa ďalej prehlbuje aj mimo Izraela. V západnom Iraku zahynul pri útoku Saad Dáwí al-Bajdží, ktorý pôsobil ako veliteľ operácií polovojenských Ľudových mobilizačných síl (Hašd Šaabí) v provincii Anbár, spolu s viacerými bojovníkmi. Skupina zo zásahu obvinila Spojené štáty. V susednej Sýrii zasiahli rakety vojenskú základňu v provincii Hasaka, ktoré podľa irackých zdrojov vypálila miestna ozbrojená frakcia.

v Iráne zadržali viac ako 460 ľudí v súvislosti s ich online aktivitou

Iránska polícia zadržala 466 ľudí obvinených zo snahy destabilizovať Irán prostredníctvom svojej aktivity na internete, píše TASR podľa správ agentúr AFP a Reuters.

„Tieto osoby sa snažili vyvolávať zmätok vo verejnej mienke, vytvárať strach a úzkosť v spoločnosti, podporovať neistotu a šíriť propagandu v prospech nepriateľa,“ uviedla s odvolaním na políciu iránska tlačová agentúra IRNA.

Iránske médiá nešpecifikovali, o akú online aktivitu šlo, ani neuviedli, kedy presne polícia tieto osoby zadržala.

Podľa polície došlo k zadržaniam po spravodajskom a technickom monitorovaní v uplynulých dňoch. Osoby boli napojené na „nepriateľské“ siete s cieľom vytvoriť vnútornú nestabilitu.

Reuters konštatuje, že ide o jednu z najrozsiahlejších bezpečnostných akcií od začiatku vojny s Izraelom a Spojenými štátmi. V marci iránska polícia podľa tamojších médií zadržala viac než 1000 ľudí obvinených z natáčania citlivých lokalít, zverejňovania protivládneho obsahu na internete a zo „spolupráce s nepriateľom“.

trump: S Iránom v súčasnosti rokujeme, dohodu s USA chce uzavrieť

Americký prezident Donald Trump v utorok zopakoval, že Spojené štáty v súčasnosti vedú s Iránom rokovania o vojne na Blízkom východe. Podľa jeho slov si Teherán „veľmi želá uzavrieť dohodu“ s Washingtonom a súhlasil, že krajina nikdy nebude mať jadrové zbrane. TASR o tom informuje na základe agentúry Reuters a stanice BBC.

„Rokovania v súčasnosti prebiehajú,“ povedal Trump novinárom v Bielom dome. Do rozhovorov sú podľa neho zapojení aj viceprezident J. D. Vance a minister zahraničných vecí Marco Rubio, no stále nepotvrdil, s akými iránskymi predstaviteľmi komunikujú.

„Všetci lídri sú preč. Nikto nevie, s kým hovoriť. No my skutočne hovoríme so správnymi ľuďmi, ktorí si veľmi želajú uzavrieť dohodu, neviete si predstaviť, ako veľmi si to želajú,“ vyhlásil Trump.

„Zabili sme všetkých ich vodcov, potom sa zišli, aby si zvolili nových vodcov, a my sme zabili aj tých... Teraz máme novú skupinu... uvidíme, ako to s nimi dopadne,“ dodal.

Trump zároveň zdôraznil, že hoci americko-izraelská operácia v Iráne viedla k zmene režimu, zostáva skeptický a „nikomu neverí“.

BBC uvádza, že Trump už viackrát naznačil, že by si želal iránsky ekvivalent venezuelskej viceprezidentky Delcy Rodríguezovej, ktorá na poste hlavy štátu nahradila Nicolása Madura po americkej operácii v januári.

Prezident Spojených štátov tiež zopakoval svoje predchádzajúce tvrdenia, že Irán už nemá žiadne námorníctvo, letectvo, lídrov ani radary. Americkú operáciu v Iráne označil Trump za „obrovský úspech“ a dodal, že USA „vojnu vyhrali“.

Oznámil tiež, že iránski vyjednávači dali Spojeným štátom darček súvisiaci s ropou a zemným plynom. „Včera urobili niečo, čo bolo úžasné. Dali nám darček, ktorý dnes dorazil, a bol to naozaj veľký darček, ktorý má obrovskú hodnotu. A síce vám nepoviem, čo to vlastne je, bola to veľmi významná cena,“ povedal Trump.

Tento dar údajne súvisí s Hormuzským prielivom, no bližšie podrobnosti prezident neuviedol. Podľa jeho slov darček svedčí o tom, že „máme do činenia so správnymi ľuďmi“.

izraelskí predstavitelia pochybujú o úspechu rokovaní USA-Irán, uvádza Reuters

Americký prezident Donald Trump sa zdá byť odhodlaný dosiahnuť dohodu s Iránom, ktorej cieľom by bolo ukončiť vojnu na Blízkom východe, uviedli pre agentúru Reuters traja vysokopostavení izraelskí predstavitelia. Podľa nich je však nepravdepodobné, že Irán bude na ďalšom kole rokovaní súhlasiť s podmienkami Spojených štátov, píše TASR.

Reuters informuje, že zmienené podmienky by pravdepodobne zahŕňali obmedzenia iránskeho jadrového programu a programov balistických rakiet.

Trump v pondelok na svojej platforme napísal, že USA a Irán viedli v uplynulých dňoch „veľmi dobré a produktívne rozhovory o úplnom a konečnom vyriešení našich nepriateľstiev na Blízkom východe“.

Izrael zároveň pokračuje v operáciách proti iránskym spojencom. V libanonskom Bejrúte zaútočil na južné predmestia kontrolované hnutím Hizballáh, kde sa po varovaní armády zdvihol hustý dym. Izraelské sily tiež oznámili zásah cieľa Revolučných gárd v Teheráne, ktorý slúžil na riadenie jednotiek Basídž.

Konflikt sprevádzajú aj technické problémy na izraelskej strane. Porucha systému protivzdušnej obrany Davidov prak umožnila dvom iránskym balistickým raketám zasiahnuť juh krajiny, pričom zranili desiatky ľudí.

francúzsko vyzýva Izrael, aby sa zdržal obsadenia oblasti na juhu Libanonu

Izrael by sa mal vyhnúť nasadeniu svojich vojenských jednotiek na juhu Libanonu a prevzatiu kontroly nad oblasťou, povedal v utorok francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot. Podľa jeho slov by to malo „závažné humanitárne dôsledky“, informuje TASR podľa správy agentúry AFP

„Vyzývame izraelských predstaviteľov, aby ustúpili od takýchto pozemných operácií, ktoré by mali závažné humanitárne dôsledky a zhoršili by už aj tak zúfalú situáciu v krajine,“ povedal Barrot.

kac: Izrael bude kontrolovať bezpečnostnú zónu na juhu Libanonu až po Lítaní

Izraelská armáda prevezme kontrolu nad južným Libanonom až po rieku Lítaní, vyhlásil v utorok izraelský minister obrany Jisrael Kac. Podľa neho bude Izrael kontrolovať „bezpečnostnú zónu“, pokým neodstráni hrozbu zo strany libanonského militantného hnutia Hizballáh. TASR o tom informuje podľa správ agentúry AFP a spravodajského portálu The Times of Israel (TOI).

SITA/AP Photo/Ariel SchalitIzraelský vrtuľník Apache vypaľuje raketu smerom na južný Libanon, 23. 3. 2026.

„Všetkých päť mostov cez rieku Lítaní, ktoré používal Hizballáh na presun teroristov a zbraní, boli vyhodené do vzduchu a izraelské ozbrojené zložky bude kontrolovať zvyšok mostov a bezpečnostnú oblasť až po Lítaní,“ povedal Kac na návšteve vojenského veliteľského centra v Izraeli.

Tisíce obyvateľov južného Libanonu, ktorí boli tento mesiac vysídlení v dôsledku vojny na Blízkom východe, sa podľa slov Kaca nevrátia na juh od rieky Lítaní, kým nebude garantovaná bezpečnosť pre obyvateľov severu Izraela.

Izraelská armáda bude pokračovať v bojoch „plnou silou“ proti proiránskemu šiitskému hnutiu Hizballáh, tvrdí minister obrany.

„Princíp je jednoduchý: Kde je teror a rakety, tam nebudú žiadne domovy a žiadni obyvatelia, a izraelské ozbrojené sily budú vo vnútri,“ dodal Kac.

libanon vyhosťuje iránskeho veľvyslanca, označil ho za nežiaducu osobu

Libanon odobral diplomatickú akreditáciu iránskemu veľvyslancovi a označil ho za nežiaducu osobu (persona non grata). Mohammad Rezá Rawúf Šajbání musí z krajiny odísť do nedele 29. marca, informovala v utorok agentúra AP. Iránsku ambasádu v Bejrúte bude viesť chargé d'affaires, potvrdil hovorca libanonského ministerstva zahraničných vecí.

Ministerstvo vo svojom vyhlásení zároveň uviedlo, že do vlasti stiahlo na konzultácie libanonského veľvyslanca Ahmada Suwajdána v Iráne, a to pre „porušenie diplomatických noriem a zaužívaných postupov medzi oboma krajinami zo strany Teheránu“.

Do situácie sa zapája aj Pakistan, ktorého premiér Šáhbáz Šaríf hovoril s iránskym prezidentom Masúdom Pezeškjánom a prisľúbil snahu o podporu mieru v regióne.

Napätie zasiahlo aj Európu. Británia si predvolala iránskeho veľvyslanca a kritizovala „nezodpovedné a destabilizujúce“ kroky Teheránu.

Konflikt tak naberá čoraz širší regionálny rozmer a zvyšuje obavy z ďalšej eskalácie.