žiadna monitorovacia komisia nenavštívila zariadenie ropovodu v ukrajinskom meste Brody v Ľvovskej oblasti. Ukrajinská strana nikoho nepustila na toto miesto, naďalej teda nikto nevie, v akom je ropovod stave, vyhlásil v piatok po samite Európskej rady v Bruseli slovenský premiér Robert Fico (Smer-SD). Zasadnutie označil za náročné s viacerými témami vyžadujúcimi urgentné kroky, informuje osobitný spravodajca TASR.
Fico zopakoval, že diskusie o Ukrajine sa zúžili na dve témy - zablokovanú pôžičku pre Kyjev vo výške 90 miliárd eur a prerušenie dodávok ropy na Slovensko a do Maďarska cez ropovod Družba. Podľa jeho slov tieto dve témy úzko spolu súvisia, i keď sa ich snažilo viacero lídrov oddeliť.
Maďarský premiér Viktor Orbán pre tento spor blokuje vyplatenie už dohodnutej pôžičky pre Ukrajinu aj prijatie 20. balíka protiruských sankcií. Presvedčiť sa ho nepodarilo ani počas štvrtkového (19. 3.) samitu. Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová však odkázala, že Únia nájde spôsob, ako úver vyplatiť. Šéf Európskej rady António Costa zároveň uviedol, že lídri na zasadnutí označili postup Budapešti v tejto veci za neprijateľný.
Slovenský premiér odmietol informácie, že Bratislava zablokovala pôžičku pre Ukrajinu, a označil to za dezinterpretáciu odmietnutia záverov Európskej rady o Ukrajine. Orbána podľa vlastných slov politicky podporil.
Poďakoval sa EK za ponúknutú pomoc pri opravách ropovodu, avšak ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského obvinil zo zasahovania do blížiacich sa volieb v Maďarsku. „Nechcem ísť do nejakých odvetných opatrení za každú cenu,“ uviedol Fico, ale do budúcnosti ich nevylúčil. Doteraz Slovensko v rámci protiopatrení zastavilo núdzové dodávky elektriny na Ukrajinu.
Lídri krajín EÚ na samite rokovali aj o pokračujúcej vojne na Blízkom východe. Medzi členskými štátmi podľa Fica nie je žiadna vôľa priamo sa zapojiť do tohto konfliktu. Podľa jeho slov by sa EÚ určite nemala vojensky angažovať v bojoch v regióne.
„Vojna sa vyvíja úplne inak, ako si predstavovala americká administratíva. Myslím si, že každého šokuje vojenská spôsobilosť Iránu po takom dlhom čase masívneho bombardovania a útokov útočiť na ciele mimo územia Iránu, čo je naozaj pre mnohých prekvapujúce,“ poznamenal Fico.
Za ďalšiu dôležitú tému zasadnutia označil zvyšovanie konkurencieschopnosti. Podľa jeho slov však neboli prijaté žiadne konkrétne urgentné riešenia na zníženie cien energií, ktoré so zvyšovaním konkurencieschopnosti bloku podľa neho úzko súvisia.
„Sme svedkami nielen krízovej situácie, ale predovšetkým objektívnej bezmocnosti Európskej únie na túto krízovú situáciu reagovať,“ skonštatoval.
Predseda vlády SR sa vyjadril aj k vystúpeniu slovinského premiéra Roberta Goloba, ktorý lídrov EÚ na zasadnutí Európskej rady upozornil na zistenia slovinských tajných služieb, že do predvolebnej kampane zasahujú polosúkromné agentúry z Izraela, keďže súčasná vláda v Ľubľane je propalestínska.
V oficiálnych záveroch zo zasadnutia Európskej rady účastníci zdôraznili, že je dôležité posilniť demokratickú odolnosť Európy bojom proti dezinformáciám a zahraničnej manipulácii s informáciami a zahraničnému zasahovaniu a ochranou slobodných a pluralitných médií. Podľa Fica takýto krok vytvára priestor pre lídrov, aby v predvolebnom čase pretláčali do záverov Európskej rady vyhlásenia, ako im do kampane niekto zvonka zasahuje a škodí im.
Fico poznamenal, že na nadchádzajúcom samite môže teda predložiť zistenia o údajnom zasahovaní do predvolebnej kampane na Slovensku v roku 2023 zo strany britského ministerstva zahraničných vecí v prospech Progresívneho Slovenska. „Nie je to asi najšťastnejšie riešenie, ak sme to však spustili, tak to musí aj SR v budúcnosti využiť,“ uviedol.