v článku sa dočítate aj:
- po Netanjahuových slovách o blízkom konci vojny, ceny ropy klesli, akcie mu až tak neveria
- Izraelské útoky zasiahli Teherán, oblasť Kaspického mora aj Perzský záliv
- štáty Perzského zálivu oznámili reakciu na raketové a dronové útoky
- Francúzsko zvažuje snahu odblokovať Hormuzský prieliv prostredníctvom OSN
- katar hlási škody na infraštruktúre LNG, chce obnoviť dôveru s Iránom
po Netanjahuových slovách o blízkom konci vojny, ceny ropy klesli, akcie mu až tak neveria
Ceny ropy na svetových trhoch v piatok klesli potom, ako izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že Irán je „zničený“ a vojna na Blízkom východe skončí skôr, než sa mnohí obávali.
Trhy zároveň privítali vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, podľa ktorého izraelské sily už nebudú útočiť na ďalšiu energetickú infraštruktúru Iránu. Stalo sa tak po stredajšom zásahu kľúčového plynárenského poľa, ktorý vyvolal varovania pred odvetou proti zariadeniam v celom Perzskom zálive.
Konflikt vstupuje do štvrtého týždňa a akciové trhy väčšinou klesali, keďže investori sa obávajú vývoja na energetických trhoch. Ropa sa stále drží na úrovni okolo 100 dolárov za barel a ceny plynu v dôsledku uzavretia strategického Hormuzského prielivu stále prudko rastú.
Oba hlavné ropné kontrakty v piatok oslabili, hoci časť strát počas dňa zmazali. Severomorská ropa Brent sa obchodovala za približne 108 dolárov a severoamerická WTI okolo 94 dolárov za barel.
Pred Netanjahuovými štvrtkovými vyjadreniami sa ropa nakrátko dostala až na 119 dolárov, keď Teherán zaútočil na viaceré energetické zariadenia v regióne v odvete za izraelský úder na pole South Pars.
Kým Wall Street na jeho slová reagoval oneskoreným rastom, ázijské trhy v piatok klesali, keď nervózni investori čakali na pozitívnejšie správy o vývoji krízy.
Hongkong, Šanghaj, Sydney, Singapur, Tchaj-pej a Wellington oslabili, zatiaľ čo Soul, Bombaj a Bangkok rástli. Tokio bolo pre sviatok zatvorené. Londýn, Paríž a Frankfurt na Mohanom otvorili v zelených číslach.
„Netanjahuove vyjadrenia pôsobia ako upokojujúci balzam na náladu investorov. Hovorí sa o zabezpečení prielivu a o tom, že jadrové a raketové kapacity Iránu boli neutralizované, čo živí predstavu, že konflikt by mohol vyhasnúť rýchlejšie, než sa čakalo,“ uviedol Stephen Innes zo spoločnosti SPI Asset Management. Cena referenčnej ropy Brent klesla o 1,2 percenta na 107,31 USD za barel.
izraelské útoky zasiahli Teherán, oblasť Kaspického mora aj Perzský záliv
Izrael v piatok opätovne útočil na iránsku metropolu Teherán a na severnú oblasť krajiny v okolí Kaspického mora. V Iráne si obyvatelia pripomínajú prvý deň perzského nového roka Novrúz a moslimovia na celom svete sviatok íd al-fitr, ktorým sa končí pôstny mesiac ramadán. TASR o tom píše na základe správy agentúry AFP.
Spravodajcovia agentúry AFP uviedli, že Teherán je v súčasnosti menej zaplnený, než je v tomto ročnom období zvykom, keďže mnohí ľudia utiekli na sever. Napriek tomu sa podľa nich v piatok na teheránskych trhoch pohybovalo veľké množstvo nakupujúcich.
Izraelská armáda avizovala útoky aj v iránskom regióne Nur na brehoch Kaspického mora, ktorý je obľúbenou dovolenkovou destináciou. Podľa AFP sa tejto oblasti doteraz z veľkej časti útoky vyhýbali.
Iránska tlačová agentúra Tasnim v piatok informovala, že v prístavoch v Perzskom zálive bolo zničených 16 iránskych nákladných lodí „v dôsledku americko-sionistického leteckého útoku“.
pri izraelsko-americkom útoku zahynul hovorca Islamských revolučných gár
Hovorca Zboru islamských revolučných gárd (IRGC) Alí Mohammad Nainí zomrel pri americko-izraelskom útoku. V piatok o tom IRGC informoval na svojom webe. TASR o tom píše s odvolaním na agentúry AFP a AP.
„Nainí sa stal mučeníkom po zbabelom teroristickom útoku, ktorý v skorých ranných hodinách spáchala americko-sionistická strana,“ uviedli gardy vo vyhlásení na svojej webovej stránke Sepah News.
Nainí ako hovorca IRGC krátko pred týmto oznámením vydal vyhlásenie, v ktorom odmietol tvrdenia izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, že Irán už nie je schopný vyrábať rakety. Zdôraznil, že Teherán je aj naďalej schopný ich vyrábať aj za vojnových podmienok.
SITA/APRafinéria Miná al-Ahmadí
štáty Perzského zálivu oznámili reakciu na raketové a dronové útoky
Systémy protivzdušnej obrany Spojených arabských emirátov (SAE) a Kuvajtu reagovali v noci na piatok na raketovú streľbu, oznámili úrady v týchto dvoch štátoch Perzského zálivu. Saudská Arábia medzitým odrazila dronové útoky, informuje TASR podľa agentúry AFP.
Viacero dronových útokov zasiahlo kuvajtskú rafinériu Miná al-Ahmadí, kde spôsobili požiar, uviedla národná ropná spoločnosť, podľa ktorej nedošlo k obetiam. Doplnila, že na mieste zasahujú hasiči a viacero jednotiek v rafinérii museli odstaviť.
V Bahrajne ministerstvo vnútra oznámilo, že šrapnel z „iránskej agresie“ spôsobil požiar skladu, ktorý sa podarilo dostať pod kontrolu a nevyžiadal si zranenia. Ministerstvo predtým uviedlo, že boli spustené sirény varujúce pred leteckým útokom.
Kuvajtská armáda informovala, že protivzdušná obrana reaguje na hrozbu nepriateľských rakiet a dronov, kým štátne médiá SAE priniesli správy o prichádzajúcich strelách a dronoch z Iránu.
Iránske Revolučné gardy vo vyhlásení zverejnenom tlačovou agentúrou Tasním uviedli, že cielili dronmi a raketami na ozbrojené sily USA na leteckej základni az-Zafra v SAE, ako aj na miesta v Izraeli. Správy o obetiach sa bezprostredne neobjavili.
Saudskoarabské ministerstvo obrany oznámilo, že jeho sily za necelé dve hodiny zneškodnili viac ako desať dronov na východe krajiny a ďalší na severe.
francúzsko zvažuje snahu odblokovať Hormuzský prieliv prostredníctvom OSN
Francúzsko skúma možnosti, ako odblokovať Hormuzský prieliv pomocou krokov na úrovni Organizácie Spojených národov (OSN), uviedol v piatok francúzsky prezident Emmanuel Macron. Informoval o tom spravodajský web Politico, píše TASR.
„Začali sme s prieskumným procesom a v nadchádzajúcich dňoch uvidíme, či má šancu na úspech,“ povedal Macron po summite lídrov členských štátov EÚ v Bruseli.
Podľa vlastných slov generálnemu tajomníkovi OSN Antóniovi Guterresovi vysvetlil, že Francúzsko chce zistiť názory svojich partnerov, najmä v Bezpečnostnej rade OSN, na to, či by bolo vhodné vytvoriť rámec OSN „pre to, čo chceme urobiť v Hormuzskom prielive“. Podrobnosti o iniciatíve neposkytol.
Macron doplnil, že o tejto myšlienke hovoril s indickým premiérom Naréndrom Módím v telefonáte vo štvrtok dopoludnia a s Guterresom, ktorý sa vo štvrtok stretol s členmi Európskej rady na pracovnom obede.
Guterres lídrom štátov EÚ povedal, že pre krajiny tzv. globálneho juhu je dôležité, aby sa iniciatíva uvoľnenia Hormuzského prielivu viedla cez OSN, uviedol diplomatický zdroj z Únie. Ďalší diplomat pre Politico pretým povedal, že iniciatíva by mohla pozostávať z rezolúcie, ktorá by mohla získať podporu štátov Perzského zálivu a európskych krajín. Vytvorilo by to základ pre širšiu koalíciu na zaisťovanie bezpečnosti strategickej vodnej cesty.
Irán po začiatku americko-izraelských útokov koncom februára fakticky uzavrel Hormuzský prieliv, cez ktorý prechádza približne 20 percent celosvetových dodávok ropy, čo zvýšilo ceny energetických surovín.
SITA/AP Photo
katar hlási škody na infraštruktúre LNG, chce obnoviť dôveru s Iránom
Katar vo štvrtok uviedol, že jeho vzťahy s Iránom boli závažne narušené po týždňoch útokov v oblasti Perzského zálivu. Hlásil tiež rozsiahle škody na infraštruktúre po iránskych útokoch, ktoré výrazne znížia vývoz skvapalneného zemného plynu (LNG) a vyžiadajú si opravy trvajúce tri až päť rokov. Informovali o tom agentúry DPA a AFP, píše TASR.
„Po tomto nepriateľskom čine je potrebné obnoviť stratenú dôveru,“ uviedol katarský premiér Muhammad bin Abdarrahmán Ál Sání. „Iráncov a nás spája geografická poloha, blízkosť a história,“ doplnil s výzvou pre Teherán, aby okamžite zastavil útoky a zabránil tak zhoršovaniu situácie v regióne.
Katar dlho udržiava diplomatické styky s Iránom a opakovane je sprostredkovateľom rozhovorov v jeho konflikte s USA. Katar a Irán tiež spoločne využívajú najväčšie známe ložisko zemného plynu na svete v Perzskom zálive a spolupracujú z ekonomických dôvodov, priblížila DPA.
Katarské ministerstvo energetiky vo štvrtok oznámilo, že útoky na energetické objekty v krajine znížia exportnú kapacitu pre LNG o 17 percent, čím príde o odhadované ročné príjmy vo výške 20 miliárd dolárov.
„Oprava škôd na zariadeniach potrvá tri až päť rokov. Dôsledky pocítia Čína, Južná Kórea, Taliansko a Belgicko,“ uvádza sa vo vyhlásení s tým, že Katar sa bude musieť pri niektorých dlhodobých kontraktoch odvolať na tzv. vyššiu moc, teda udalosti mimo jeho kontrolu, ktoré môžu viesť k nenaplneniu zmlúv. Katar patrí k najväčším producentom LNG na svete popri USA, Austrálii a Rusku.