lídri členských štátov Európskej únie vo štvrtok na summite v Bruseli nedospeli k dohode o pomoci pri zabezpečení Hormuzského prielivu, a to napriek tlaku amerického prezidenta Donalda Trumpa na pomoc pri ochrane tejto strategickej námornej trasy. Konflikt na Blízkom východe tam výrazne narušil lodnú dopravu a spôsobil prudký nárast cien energií na celom svete. Informuje o tom osobitný spravodajca TASR.
Jednou z diskutovaných možností, ako by Únia mohla reagovať, bolo rozšírenie mandátu jej námornej misie Aspides do Hormuzského prielivu. Operácia pôvodne vznikla ako reakcia na útoky jemenských povstalcov húsíov na lodnú dopravu v Červenom mori. Návrh však už v pondelok jednoznačne odmietli ministri zahraničných vecí členských štátov v Bruseli. „Nikto nechce aktívne vstupovať do tejto vojny,“ uviedla po stretnutí šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová.
Lídri EÚ sa namiesto toho priklonili k posilneniu misií Aspides a Atalanta, avšak bez rozšírenia ich pôsobnosti na Hormuzský prieliv. Text zároveň zdôrazňuje, že operácie musia zostať „v súlade s ich príslušnými mandátmi“.
Európska rada v prijatých záveroch o situácii v Blízkom východe tiež upozornila, že vývoj v regióne ohrozuje regionálnu aj globálnu bezpečnosť. Vyzvala na deeskaláciu a maximálnu zdržanlivosť, ochranu civilistov a civilnej infraštruktúry a na plné dodržiavanie medzinárodného práva všetkými stranami.
Predstavitelia členských krajín zároveň odsúdili „nerozlišujúce“ vojenské útoky Iránu proti štátom v regióne a vyjadrili solidaritu s postihnutými krajinami v Perzskom zálive, kde Teherán útočí na americké základne v rámci odvety za americko-izraelské údery.
Vo vyhlásení lídri dvadsaťsedmičky tiež uvítali podporu poskytovanú členskými štátmi, najmä prostredníctvom nasadenia vojenských prostriedkov vo východnom Stredozemí a na podporu Cypru, kde na začiatku marca dronový útok poškodil britskú základňu Akrotiri. Európska rada zároveň uznáva zámer Cypru začať diskusiu so Spojeným kráľovstvom o britských základniach na ostrove a je pripravená poskytnúť pomoc v prípade potreby.
„Európska rada vyzýva Komisiu, aby naďalej informovala Radu (členské štáty) o možnom vplyve nedávneho vývoja na EÚ z hľadiska energetickej bezpečnosti a cien energií, dodávateľských reťazcov a migrácie a aby podľa potreby navrhla opatrenia. Vyzýva tiež na koordináciu na úrovni EÚ vrátane možného vplyvu na vnútornú bezpečnosť,“ doplnili.
Hoci konflikt sa nepremietol do okamžitých migračných tokov smerom k Európskej únii, Európska rada zdôrazňuje dôležitosť zachovania vysokej úrovne ostražitosti a zabezpečenia potrebnej úrovne pripravenosti na základe nástrojov a politík, ktoré EÚ vyvinula v uplynulých rokoch.
EÚ chce podľa vyhlásenia pokračovať v spolupráci s partnermi v regióne s cieľom prispieť k deeskalácii a stabilite. Európska rada opätovne zdôraznila, že Iránu nesmie byť nikdy umožnené získať jadrovú zbraň a že musí dodržiavať svoje právne záväzky v oblasti jadrových záruk podľa Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Zároveň vyzvala Teherán na obnovenie plnej spolupráce s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu.
Lídri EÚ ďalej vyzvali iránsky režim, aby ukončil násilie a represie voči vlastnému obyvateľstvu. Ide o reakciu na nedávne demonštrácie, ktoré boli násilne potlačené tamojším režimom. Predstavitelia krajín Únie diskutovali aj o situácii v Libanone a na palestínskych územiach.